Školská zrelosť (tiež školská pripravenosť) je schopnosť dieťaťa prevziať a úspešne plniť požiadavky, ktoré sú na neho kladené v začiatočných fázach školského vyučovania. Požiadavky sa týkajú telesnej, intelektuálnej, sociálnej a morálnej stránky osobnosti dieťaťa.
"V našich podmienkach je pre vstup dieťaťa do školy rozhodujúcim kritériom vek. Empiricky stanovená hranica 6 rokov má u nás storočnú tradíciu a väčšina detí v tomto veku sa vie vyrovnať s novou sociálnou situáciou a spôsobom učenia. Nároky na pripravenosť sú v rôznych dobách a v rôznych krajinách iné, sú dané rôznymi školskými systémami, ktoré sa líšia vo výučbových cieľoch i v didaktických metódach (napr. v USA je začiatok povinnej školskej dochádzky v 5 rokoch, v Rusku v 7 rokoch). Ak chceme hovoriť o spôsobilosti dieťaťa adaptovať sa na školské podmienky, je potrebné rozlíšiť pojmy.
Školská zrelosť je podmienená dosiahnutím telesnej, rozumovej, sociálnej, citovej a pracovno-motivačnej spôsobilosti dieťaťa. Z pedagogického hľadiska sa však viac používa termín školská pripravenosť, teda ako dieťa dokáže svoje vedomosti, zručnosti a schopnosti preukázať v praktickej činnosti,“ vysvetľuje PhDr. Eva Smiková, PhD., z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave
K 31.8., pred začiatkom školského roka, má mať dieťa 6 rokov. Priemerný vek pripravenosti na školu je 6,5 roka. Chlapci dozrievajú neskoršie, hlavne motorika ruky a sústredenie. Všeobecne platí, že u dievčat narodených od júla a u chlapcov od marca je lepšie posúdiť školskú zrelosť individuálne, odborným pracovníkom Centra pedagogicko-psychologického poradenstva (CPPPaP) a prevencie alebo CŠPP. Vyšetrenie školskej zrelosti sa realizuje každoročne v priebehu mesiacov apríl až máj na základe požiadavky a súhlasu rodiča alebo zákonného zástupcu.
Celkový stav vývinu organizmu dieťaťa a jeho zdravia je chápaný ako fyzická zrelosť. Orientačné priemerné hodnoty sú:
Prvák by mal byť schopný rozlíšiť zvukovú a vizuálnu podobu slova, myslieť logicky (na čo slúži okno, stolička,...) a zvládnuť analýzu celku na časti. Musí chápať časové pojmy ako včera, dnes, zajtra. Samozrejmosťou je vedieť spočítať napríklad prsty, jabĺčka v miske. Vedieť pridávať, čiže sčítať a uberať, čiže odčítať. Rozlišovanie farieb, triedenie vecí podľa materiálu, veľkosti, využitia, ale aj pamäť sú tiež indikátorom školskej pripravenosti.
Odráža sa v stupni rozvoja detskej kresby a v schopnosti napodobniť predložený tvar. Úzko súvisí s rozvojom jemnej motoriky, grafomotoriky a senzorickej koordinácie. Do percepčnej zrelosti zaraďujeme:
U prváka sa predpokladá relatívna emocionálna stabilita a zníženie impulzívnych reakcií v detských prejavoch, kladný vzťah k učeniu, školskej práci a samostatný postup od hry k cieľavedomej práci s dokončením úlohy.
Sociálna zrelosť spočíva v prijatí roly školáka a zvládnutí jednoduchých sociálnych situácií v škole, v prejavení potreby stýkať sa s rovesníkmi a inými ľuďmi, komunikovať, spolupracovať, podriadiť sa skupine a autorite učiteľa, tlmiť svoje požiadavky v snahe dosiahnuť spoločné dobro, dobre znášať odlúčenie od matky a blízkych.
Popis obrázku: Dieťa musí byť, okrem iného, schopné spolupráce so svojimi rovesníkmi.
Dieťa pripravené na školu by malo mať dostatočnú slovnú zásobu a hovoriť čisto a zrozumiteľne. Malo by poznať: svoje celé meno, adresu, členov rodiny, dni v týždni, ročné obdobia (prípadne aj mesiace v roku), základné farby, geometrické tvary, pomenovať bežné zvieratá, rastliny, časti tela. V čom má veľa detí problémy, je rozvinutá sluchová analýza: budúci školák by mal vedieť povedať, aké písmeno je na začiatku slova, aké na konci, prípadne aj vytlieskať slabiky a hlásky.
Dieťa zrelé a pripravená do školy sa nehanbí nadviazať kontakt s inými deťmi alebo dospelými. Vie sa samé prezuť, obliecť, umyť, chodí na toaletu. Nerobí mu problém ostať chvíľu bez rodiča (niektoré školy to testujú tak, že pri zápisoch deti od rodičov zoberú a nechajú ich samé pracovať v triede). Pri príchode vie pozdraviť, pri stolovaní sa nerozptyľuje hraním alebo rozprávaním, vie si po sebe upratať hračky a nemá problém hračky požičať. Vie sa sústrediť na jednu činnosť aspoň 20 minút a vie ju aj dokončiť. Vie rozoznať hru od povinnosti, vie spolupracovať. Dieťa by nemalo mať problémy povedať svoje želania, prípadne starosti, ktoré ho trápia.
Takmer hotový školák by mal vedieť správne držať písacie potreby, napodobiť tvary písma, geometrické tvary a nakresliť kompletnú postavu človeka (s hlavou, krkom, rukami, nohami a bruchom). Mal by vedieť kresliť čiary, vlnovky, osmičky. Vyfarbiť obrázky, strihať, modelovať, navliekať korálky.
Popis obrázku: Prvák musí mať zvládnutý správny úchop písacej potreby.
Dieťa by nemalo mať problém ani s hrubou motorikou: vie skákať (aj na jednej nohe), behať, preliezať, chytať a hádzať loptu, skákať cez švihadlo, robiť kotrmelce.
Dieťa pripravené na vstup do školy vie povedať, kde je vpravo, kde vľavo, a kde hore, dole, ponad, popod, cez. Nezablúdi v mieste svojho bydliska, pozná pravú a ľavú ruku. Vie sa orientovať aj v čase (dnes, včera, zajtra, ráno, obed, večer, bude, bolo). Rozozná základné farby a geometrické tvary.
6-ročné dieťa by malo vedieť počítať do desať, poznať číslice od jedna do desať a vedieť ich priradiť k počtu. Rovnako by malo vedieť priradiť počet predmetov k číslu, rozlúštiť ľahké matematické hádanky. Vie rozlišovať čo je viac, čo menej, veľa, málo, trochu.
V neposlednom rade by sa malo dieťa pripravené na vstup do školy rado učiť: chce vedieť viac, pýta sa rodičov na jednotlivé písmená, zaujíma sa o základné počty. Má v zásobe neustálu paľbu otázok typu: prečo? Rado dostáva nové úlohy a rieši ich, a vydrží ich riešiť až do konca? Potom je na školu pripravené.
Ak si rodič alebo zákonný zástupca nie je školskou zrelosťou istý, má právo požiadať o odklad o jeden školský rok. Dôvodom môže byť zdravotný stav, psychická nezrelosť, prílišná naviazanosť dieťaťa na rodičov alebo aj dlhodobý pobyt dieťaťa spolu s rodičom v zahraničí. Svoje rozhodnutie rodič oznámi pri zápise do školy a písomne požiada riaditeľa školy o odklad začiatku povinnej školskej dochádzky o jeden školský rok. Žiadosť môže, ale nemusí odôvodniť stanoviskom lekára, psychológa, či riaditeľky materskej školy. Riaditeľ školy musí vydať písomné rozhodnutie k žiadosti.
Škola znamená zvýšený nárok na poslušnosť, disciplínu, na schopnosť odložiť uspokojenie okamžitých potrieb. Vidíte, že vaše dieťa je hravé, nezapája sa do kolektívu, na zápise nepovedalo, nenakreslilo to či ono alebo mu len chcete predĺžiť detstvo.
Na odklad dochádzky si ľahko nájdete viacero dôvodov. Dieťa má právo byť v škole úspešné. Rozhodnúť sa, čo bude pre dieťa najlepšie riešenie, nie je ľahké, lebo vstup do školy, ovplyvní vzťah dieťaťa k učeniu na dlhé roky.
Keď si rodičia nie sú školskou pripravenosťou istí a nevedia sa rozhodnúť, často si radšej vyberú odklad školskej dochádzky, veriac, že aj keď by bol zbytočný, stále je to menšie zlo, ako dať do školy dieťa priskoro. Opak je však pravdou.
Nástup do školy je dôležitým sociálnym medzníkom, kde dieťa získava novú rolu, stáva sa školákom, žiakom. Škola otvára dieťaťu veľmi rýchlo obzory, o ktorých predtým nemalo ani tušenia, urýchľuje rozumový rozvoj, namiesto hry prichádza školská práca a plnenie povinností. Uvedomujete si náročnosť novej roly a vaše dieťa sa vám zdá jednoducho hravé a chcete aby dozrelo. Jednoducho sa však môže stať, že o rok už bude "prezreté."
Za rok zbytočne strávený v škôlke sa mnohé deti naučia abecedu, začnú čítať, písať a v škole sa potom nudia. No a kto sa nudí, ten sa snaží zabaviť, vyrušuje ostatných a učiteľka s ním má problémy. Nasledujú poznámky, pozvania rodičov do školy a následne odporučenie, aby bolo dieťa vyšetrené psychológom pre hyperaktivitu a poruchu pozornosti.
Riešenie dilemy odkladom, ktoré sa na prvý pohľad zdá najjednoduchšie a najpohodlnejšie, nemusí byť to správne.
O definitívnej pripravenosti dieťaťa väčšinou rozhodne zápis do školy. Ak ho dieťa neabsolvuje úspešne, škola rodičom odporučí navštíviť klinického psychológa alebo CPPPaP. Ak máte pochybnosti, navštívte odborníkov viacerých. Je to lepšia voľba ako sa zle rozhodnúť a riskovať vyššie spomenuté problémy spôsobené nudou alebo dieťa zaškoliť a potom ho po dvoch mesiacoch "vrátiť" do škôlky.
Deti, ktoré na vstup do školy nie sú pripravené, mávajú problémy s čítaním, písaním, počítaním. Sú to väčšinou tzv. slabší žiaci a táto menovka im môže spôsobovať pocit menejcennosti a navodzovať pocit, že snaha je zbytočná, aj tak už sú zaškatuľkovaní.
Vyšetrenie školskej zrelosti a pripravenosti pred zápisom nie je povinné a netreba naň odporučenie ani materskej školy, ani pediatra. Je len na rozhodnutí rodičov, či sa rozhodnú využiť túto možnosť ako jazýček na váhach svojho rozhodovania.
Ak malý prvák v triede oprosti svojim spolužiakom zaostáva, nenapreduje a trápi sa, je to jasným znamením, že pre školu pravdepodobne ešte pripravený nie je. Keď škola s psychológmi zistia nepripravenosť, môžu dodatočne dieťa poslať späť do škôlky alebo z prvej triedy do nultej. Je to skôr ojedinelý jav a na celkom Slovensku je takýchto detí len niekoľko desiatok. Konečné slovo v takomto prípade má totiž rodič, ktorý však často trvá na tom, aby dieťa v škole zotrvalo, aj keď to odborníci neodporúčajú. Či je dieťa nezrelé na školu sa zvyčajne prejaví do 2 mesiacov, čas na vrátenie do škôlky je prvý polrok školy.