Kontaktné rodičovstvo (vzťahová výchova, anglicky attachment parenting) je prirodzený a intuitívny prístup k starostlivosti o deti a k výchove, založený predovšetkým na vzájomnej komunikácii, na vnímaní podnetov dieťaťa a citlivom reagovaní na ne, na dôvere. Nejedná sa o súbor presne daných pravidiel, pretože každé dieťa je jedinečná osobnosť a má svoje individuálne potreby.

Video: "Týchto 5 krokov vám zaistí pohodový nástup do ŠKÔLKY!"

Rozhovor s Luciou Harnošovou, lektorkou kontaktného rodičovstva.

V rozhovore s Luciou Harnošovou, lektorkou kontaktného rodičovstva, nájdete odpovede na tieto otázky:

• 00:00 Predstavenie hosťa a témy.
• 00:21 Niektoré deti sa do škôlky teší, iné nie. Ako bližšie charakterizovať tieto dva typy detí?
• 01:01 Ako tie ustráchanejšie deti na škôlku pripraviť?
• 02:19 U niektorých detí sa “blok” zo škôlky objaví až po prvých dňoch, či týždňoch. Ako s tým pracovať?
• 05:15 Aká je najčastejšia potreba, ktorá by u detí, v súvislosti so škôlkou, mala byť naplnená?
• 05:51 Ako správne naplniť potrebu bezpečia u dieťaťa?
• 06:45 Mal by rodič prejavovať svoje emócie pred dieťaťom a ako neprenášať svoj strach na dieťa?
• 08:00 Môžeme nejako pozitívne ovplyvniť nástup dieťaťa do škôlky z jeho strany, ale aj zo strany rodiča?
• 09:35 Ako rodič spozná, že dieťa na škôlku ešte pripravené nie je?
• 11:35 Ako najlepšie dieťa na škôlku pripraviť?
• 11:56 Ako vybrať tú správnu škôlku?
• 13:08 Má význam snažiť sa o určité odpútanie sa od mamy, napríklad pobytom u starých rodičov?
• 13:41 Ako s dieťaťom komunikovať o tom, čo ho v škôlke čaká a čo je v komunikácii počas prvých dní školského roku najkľúčovejšie?
• 14:27Môže rodič proces adaptácie nejako pozitívne ovplyvniť? Na čo sa zamerať?
• 15:16 Aká je najhoršia možná cesta, ktorou sa môže rodič vydať pri nástupe dieťaťa do škôlky?
• 16:15 Je zlyhaním rodiča, ak sa dieťa nedokáže v škôlke adaptovať?
• 16:42 Ako má vyzerať ranné rozlúčenie s dieťaťom?
• 19:49 Ako riešiť situáciu, ak dieťa na škôlku pripravené nie je, no rodič nemá na výber?
• 21:02 Záver a odporúčanie: 5 krokov ako najlepšie zvládnuť nástup do škôlky.

Nevynechajte ďalšie zaujímavé video rozhovory s odborníkmi na YouTube kanály Modrého koníka:

🎞️ Mliečne zuby: Čo všetko by sme o nich mali vedieť?

🎞️ Skrýva pred Vami niečo Vaše dieťa?

🎞️ Aj deti sú obeťami online kriminality. Ako ich chrániť?

🎞️ Vychovávam deti inak. Nechcem byť autoritou

Cieľom je nadviazanie vzťahu s novorodeniatkom a udržanie tohto vzťahu aj počas ďalších fáz vývinu dieťaťa, teda jeho pochopenie v období batoľaťa, predškoláka i dospievajúceho. Za týmto účelom sú využívané prostriedky založené na biologicky prirodzenom kontakte medzi matkou, otcom a dieťaťom. Je možné využívať všetky prostriedky súčasne alebo len niektoré a v rôznej miere. Záleží na temperamente dieťaťa a rodičov. Niektoré prostriedky nemožno v určitých prípadoch využívať zo zdravotných alebo rodinných dôvodov.

Základné prostriedky kontaktného rodičovstva

• Bonding² (väzba po pôrode): Slúži na vytvorenie raného kontaktu rodičov s bábätkom počas prvých hodín a dní po pôrode, posilňovanie vzájomného emočného naladenia a biologicky prirodzeného a intuitívneho správania novorodenca aj matky.
• Dojčenie¹¹: Prebieha ako intuitívne reagovanie na potreby dieťaťa (tzv. na požiadanie), hormóny riadiace laktáciu (prolaktín, oxytocín) podporujú vzťah matky k dieťaťu, pomáhajú jej zostať kľudnou a spokojná.
• Nosenie detí⁹: Pomáha rodičom s poznávaním dieťaťa a citlivým reagovaním na jeho potreby, poskytuje dieťaťu dôveru v blízkosti matky (alebo otca) a možnosť stráviť viac času v stave bdelej pozornosti a spoznávať tak okolité prostredie, učiť sa.
• Spoločné spanie⁴: Väčšine detí pomáha spanie v blízkosti rodičov (v postieľke bez bočnice priradenej k posteli rodičov alebo priamo v rodičovskej posteli) spať lepšie, pomáha tiež matke pri starostlivosti o dieťa, predovšetkým s nočným dojčením.
• Dôvera v plač dieťaťa : Deti plačú preto, aby s nami komunikovali, nie preto, aby s nami manipulovali. Plač je prostriedok, ktorým si dieťa zabezpečuje podmienky potrebné k svojmu prežitiu a zdravému emocionálnemu vývoju. Čím citlivejšie a rýchlejšie teda rodičia na plač reagujú, tým sa dieťa skôr naučí dôverovať rodičom a svojim komunikatívnym zručnostiam.
• Vyvážený osobný a rodinný život: Cieľom je dosiahnutie vyváženosti a uspokojovanie potrieb ako dieťaťa, tak aj rodičov

Vymedzovanie hraníc: rozvoj sebakontroly a sebadisciplíny dieťaťa pomocou pozitívnych príkladov a rešpektujúcej výchovy.

• Pozor na "cvičiteľa detí": Podpora dôvery vo vlastný rodičovský štýl a rady, ako rozpoznať a odolať metódam trénovania detí (napr. "Nechaj ho vyplakať.", "Nenos ju, rozmaznáš ju.", "Musíš dojčiť pravidelne."), ktoré majú za následok vznik utiahnutého vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, stratu viery dieťaťa v jeho schopnosť efektívne komunikovať a stratu viery rodičov v ich schopnosti rozpoznať potreby dieťaťa a reagovať na ne.

Čo kontaktné rodičovstvo nie je a čo je

• Kontaktné rodičovstvo nie je nič nové: Jedná sa o tradičný, v rôznych krajinách už po stáročia využívaný model výchovy a starostlivosti o deti založený na biologicky prirodzenom, inštinktívnom správaní rodičov.
• Kontaktné rodičovstvo nie je ťažké: Prvé mesiace vkladajú rodičia viac energie, síl a emócií do starostlivosti o dieťa (dieťa si vezme všetko, čo sú rodičia schopní poskytnúť). Neskôr sa vzájomné dávanie a branie vo vzťahu dieťaťa a rodičov vyrovnáva. Ako rodičia vďaka úzkemu vzťahu spoznávajú dieťa, je pre nich ľahšie na jeho potreby a požiadavky reagovať aj jeho rastúcim vekom. Ako dieťa spoznáva svojich rodičov, tak vie, aké reakcie od nich môže očakávať. Poskytuje mu to stabilné zázemie, pocit istoty.
• Kontaktné rodičovstvo nie je benevolentná, liberálna výchova: Rozlišujú sa potreby a požiadavky dieťaťa. Počas prvých mesiacov sú požiadavky dieťaťa zároveň aj jeho potrebami. S rastúcim vekom dieťaťa sa začínajú jeho potreby a požiadavky rôzniť. Rodičia dieťa neovládajú, ani mu neumožňujú všetko, o čo si povie. Usmerňujú ho v jeho požiadavkách tak, že mu idú príkladom. Poskytujú pozitívnu spätnú väzbu, ponúkajú alternatívne možnosti k nevhodnému správaniu alebo činnosti.
• Kontaktné rodičovstvo nie je nekompromisné: Naopak je veľmi flexibilné. Miera využitia jednotlivých prostriedkov kontaktného rodičovstva závisí na zvykoch rodiny, na povahe rodičov a konkrétneho dieťaťa, na ich momentálnom fyzickom aj psychickom stave.
• Kontaktné rodičovstvo nie je rozmaznávanie dieťaťa, nie je zamerané len na dieťa. Nejedná sa o slepú lásku k dieťaťu alebo o mučenícke materstvo. Rýchle a citlivé reagovanie na potreby dieťaťa v dojčenskom veku znižuje jeho potrebu zlostiť sa a vzdorovať vo veku neskoršom. Cieľom je uspokojenie potrieb všetkých členov rodiny, vyváženie ich osobného a rodinného života. Rodičia rozlišujú, čo dieťa zvládne samo a kedy je potrebné reagovať a dieťaťu pomôcť. Vedia ako dôsledne nastaviť jasné hranice. Vďaka vzájomnej dôvere a pochopeniu sa s vývinom dieťaťa postupne reakčná doba rodičov v určitých situáciách postupne zvyšuje.
• Kontaktné rodičovstvo netvorí závislé deti: Vzájomná dôvera umožňuje dieťaťu pomerne slobodne preskúmavať a spoznávať svet, učiť sa. Dieťa vie, kde nájde ochranu a pomoc, keď ju bude potrebovať. To robí dieťa samostatnejším. Rodičia vďaka znalosti svojho dieťaťa vedia, kedy mu majú pomôcť. Vedia, kedy ho majú nechať dosiahnuť cieľ jemu samotnému a kedy ho môžu nechať zažiť neúspech, ktorý je mu motiváciou k ďalšiemu vývinu.

Použité zdroje

1. William Sears, Martha Sears - Kontaktní rodičovství
2. Adele Faber, Elaine Mazlish - Jak mluvit, aby nás děti poslouchaly, jak naslouchat, aby nám děti důvěřovaly
3. Jean Liedloff - Koncept kontinua
4. Ingrid Bauer - Bez plenky
5. Pavel Kopřiva, Jana Nováčková, Dobromila Nevolová, Tatjana Kopřivová - Respektovat a být respektován
6. https://web.archive.org/web/20190129151849/http://www.slepicarna.cz/
7. Michaela Mrowetz, Ivana Antalová a Gauri Chrastilová: Bonding - porodní radost.
8. http://www.rodina.cz/clanek9333.htm
9. Meredith F. Small: Naše děti, naše světy
10. Isabelle Filliozat: Do nitra dětských emocí
11. Naomi Aldort: Vychováváme děti a rosteme s nimi
12. Paul C. Hollinger, Kalia Doner: Co říkají děti, než se naučí mluvit