Cucanie palca začína u mnohých detí ešte v maminom bušku. Palec si prirodzene nájde cestu do ústočiek bábätka. Niektorým deťom tam však ostane niekoľko rokov.
Väčšina bábätiek začne s cucaním palca už v maminom brušku. Lieratúra sa rozchádza v presnom určení týždňa, kedy je tejto aktivity dieťatko schopné. Väčšinou sa uvádza okolo 15. týždňa tehotenstva.
Podľa Streichera je cucanie palca v maternici dôležité pre dojčenie11 po pôrode a tiež pre rozvoj reči. Streicher venoval viac ako 40 rokov výskumu rozvoja reči a príčinám porúch reči. Pomocou ultrazvuku a značiek na koži zistil, že nie všetky nenarodené deti si cucacjú palec. Existujú deti, ktoré začínajú sanie na iných častiach tela (ostatné prsty, prsty na nohách, lakeť). Podľa Streichera deti, ktoré si vytvorili vzor sania s inou časťou svojho tela, nie sú pripravené pre úspečné kŕmenie po narodení. Pretože len palec dokáže správne nastaviť u dieťaťa sací a prehĺtací reflex. Zle vytovorené ústne návyky v maternici a aj po narodení majú podľa Streichera aj negatívny dopad na rozvoj reči.
Uprednostňovanie pravej alebo ľavej ruky je tradične považované za niečo, čo sa dá určiť až po narodení a väčšina detí je vyhranených okolo veku troch alebo štyroch rokov. Podľa výskumu, vedeného Petrom Hepperov z Queens University v Belfaste, sa ukazuje, že o pravorukosti alebo ľavorukosti sa rozhoduje už v prenatálnom vývine. Uprednostňovanie ruky zaznamenali už v maternici. Ak si dieťa cucá viac palec pravej ruky, bude pravdepodobne pravák a naopak.
Aj podľa výskum, vedeného Dr. Nadjou Reisslandovou, by mohlo byť zvýšené dotýkanie sa spodnej časti tváre a úst plodu ukazovateľom vývoja mozgu a zdravého vývinu dieťaťa v maternici a tiež jeho pripravenosti sociálnej interakcie, samoukľudnenia a kŕmenia po narodení. Na základe 4D ultrazvukových snímok6 zistili, že plody v skorších štádiách tehotenstva sa častejšie dotýkajú horných častí a bokov hlavy. V neskorších štádiach sa dotýkaju skôr spodnej časte tváre, vrátane úst. Do 36. týždňa tehotenstva zaznamenali výrazne vyšší podiel plodov, ktoré otvorili ústa pred dotykom palca. Čo naznačuje, že v neskorších štádiách tehotenstva boli nenarodené deti schopné predvídať pohyb ruky a nereagovali až na samotný dotyk prsta.
Novorodenec inštinktívne saje všetky predmety v ústach. Ide u neho o tzv. sací reflex, ktorý je nevyhnutný k dojčeniu11. Sanie prináša dieťaťu množstvo príjemných pocitov, fyzické a emocionálne naplnenie. Reflex mizne okolo 4. mesiaca. Po tomto čase, si môže dieťa vytvoriť alternatívne prostriedky na sprostredkovanie týchto príjemných pocitov alebo naďalej pokračuje v cucaní si palca.
S cucaním palca väčšina detí prestane do veku 5 rokov. V prípade, že si cmúľa palec aj po piatom roku, pravdepodobne čelí emocionálnemu problému alebo poruche, najčastejšie úzkosti. Aby sa tieto problémy vyriešili, potrebuje odbornú pomoc. Často ide o jednoduchú liečbu, ktorá je účinná a pomáha.
Ak deti pokračujú v cucaní aj po tomto veku a spôsobí im to často problémy s chrupom1. Väčšina zubárov odporúča zamedziť dieťaťu v cucaní si palca, čo najskôr. Bolo však preukázané, že ak sa odstráni zvyk cucania si palca pred výmenou mliečneho chrupu za trvalý, ide o zmenu zvrátiteľnú. Ak pretrváva cucanie palca až do dospelosti, môže to byť v dôsledku psychiatrickej poruchy alebo môže ísť len o zlozvyk a väčšinou nastupuje čeľustno-ortopedická liečba. Podľa odborníkov nesmieme zabúdať ani na asociáciu tohto zlozvyku s inými funkčnými poruchami, ako je zlá poloha jazyka, poruchy perového uzáveru a poruchy výslovnosti. V tom prípade pomáha klinický logopéd a odborný terapeut.
Väčšinou odoznie potreba cucania si placa okolo 2 rokov. Niektoré deti však zvýšia frevenciu a intenzitu, že sa cucanie stáva sociálnym alebo dentálny problémom.
problém. Staršie deti však môžu byť kvôli saniu palca zosmiešňované rovesníkmi. Aj pre mnohých dospelých je s pribúdajúcim vekom dieťaťa cucanie palca neprijateľným a dieťa si kvôli tomu doberajú, ponižujú alebo zbytočne neustále na to upozorňujú. V staršom veku nejde u dieťaťa o psychickú poruchu, ale o zvyk.
Deti by hlasovali za palce. Majú ich vždy pri sebe, ich chuť poznajú a v noci sa nestratia. Zubní lekári by hlasovali za cumlíky13.
Väčšina dospelých vníma cucanie si palca u staršieho dieťaťa ako otravné alebo nevhodné správanie. Ak však sanie nepoškodzuje chrup, ruka si vo väčšine prípadov nájde cestu k zaujímavejším činnostiam a dieťa sanie samé opustí. Ak by sa tak nestalo, môžu pomôcť tieto tipy:
Nechajte nasýtiť potrebu sania u dieťaťa.
Potrebu, ktorú si dieťa naplní, sama zmizne. Štúdie tiež preukázali, že dojčenie pôsobí ako prevencia zlozvyku cucania si palca. Ďalej zistili, že 96% "cucačov palcov" boli ponechaní pri zaspávaní samy.
Ponúknite dieťaťu aj iné alternatívy okrem cucania palca.
Ak sa dieťa automaticky ukľudňuje cucaním palca, je dobré mu ponúknuť aj iné alternatívy, ako hojdanie, masáž, spev. Je veľmi pravdepodobné, že po ich objavení, nebude siahať len po palci.
Zabávajte palce.
Znudené palčeky hľadajú svojho priateľa - ústa. Ak vidíte, že palec smeruje k ústam. Skúste ruku rozptýliť a presmerovať ju k inej činnosti.
Udržujte doma pokojnú atmosféru.
V pokojnom prostredí, bude aj dieťa pokojnejšie a nebude mať tak častú potrebu ukľudňovať sa saním.
Ukážte a porozprávajte sa o následkoch.
Pri bežnom zlozvyku je vhodné vysvetliť dieťaťu, prečo je cmúľanie palca nevhodné, čo spôsobuje a prečo by s tým malo prestať. Rodičia by mali zvoliť takú formu rozhovoru, aby to dieťa pochopilo a spolupracovalo. Ak pôjde o násilné odvykanie, rodičia nebudú úspešní, pretože nátlak nepomáha.
Ak je dieťa už dostatočne staré, aby pochopilo následky svojho konania, môžte mu názorne ukázať, čo sa stane s jeho zubami, ak bude v cucaní pokračovať. Ak mu už sanie palca spôsobilo problémy s chrupom, zoberte ho pred zrkadlo. Tiež mu môžte ukázať jeho palec, ktorý nevyzerá tak pekne ako ostatné prsty.
Načasujte si svoj zásah.
Postaviť sa medzi palec a ústa dieťaťa, ak nie je v spoluprácujúcej nálade, vyústi pravdepodobne do boja o moc. Váš zásah bude považovať za ohrozenie svojej nezávislosti.
Použite pripomienkovače.
S dieťaťom nad 4 roky sa môžte dohodnúť na leukoplaste alebo rukavici, ktoré mu budú pripomínať a odrádzať ho od cucania palca.
Navrhnite mu náhradný zvyk.
Dieťa nad štyri roky sa môže pokúsiť nahradiť cucanie palca inou vedomou aktivitou. Ak dieťa pocíti potrebu cmúľať si palce, osvedčilo sa napr. skrývanie palca do päste alebo pod vankúš.
Vytvorte tabuľku cucania palca.
Hlavne staršie deti, vo veku nad 5 až 6 rokov, sa môžu chcieť samy zbaviť tohto zlozvyku. Ponúknite im vašu pomoc. Pomôžte mu vytvoriť tabuľku, kde si bude samé zapisovať počty cucaní v jednotlivých dňoch. Nemusíte následne tabuľku kontrolovať. Môže slúžiť len dieťaťu a môže byť pre neho motivujúce vidieť ako počty klesajú.
Využite pomôcky.
Ak dieťa počas dňa spolupracuje, môže nastať problém s cmúľaním palca v noci. Počas spánku si dieťa vloží prst do úst podvedome. Pomôcť môžu rukavice, ktoré sú upravené tak, aby prsty neboli v rukavici jednotlivo, ale v celku.
Odborník môže odporučiť netoxickú plastovú pomôcku, ktorú môže dieťa nosiť na palci a znemožňuje mu cmúľať si palec. Pomôcka sa odstráni, ak dieťa vydrží bez cmúľania 24 hodín. Vhodné sú aj ústne pomôcky, ktoré musí nasadiť zubný lekár (tzv. vestibulárna clona). Dieťa ich môže nosiť aj niekoľko mesiacov, kým sa problém odstráni.