Tukmi a olejmi označujeme triacylglyceroly, čiže zlúčeniny (estery) glycerolu a troch molekúl mastných kyselín. Ide o látky nerozpustné vo vode. Olejmi sú obyčajne nazývané triacylglyceroly, ktoré sú pri izbovej teplote kvapalné. Tuky sú potom triacylglyceroly, ktoré sú pri izbovej teplote tuhé. Niekedy sú ako tuky chápané všetky triacylglyceroly bez ohľadu na ich bod topenia. V iných zdrojoch sú ako tuky brány triacylglyceroly živočíšneho pôvodu a ako oleje triacylglyceroly pôvodu rastlinného.
Tuky a oleje sú pre ľudské telo zdrojom energie a sú súčasťou zdravých buniek. Tuky a oleje chránia orgány, pomáhajú udržiavať telesnú teplotu. Sú zdrojom esenciálnych mastných kyselín a umožňujú vstrebávanie vitamínov rozpustných v tukoch (A, D, E a K). Ľudské telo bez príjmu tukov nedokáže fungovať. Ich konzumácia je viac potrebná v zime. Vyššie nároky na množstvo vhodných tukov, nenasýtených i nasýtených sú u detí (viac informácií nájdete v článku Zavádzanie detských príkrmov1). Tuky a oleje sú tiež nositeľmi chuti v studenej aj teplej kuchyni.
Uplatnenie nachádzajú aj v kozmetike (krémy, masti, mydlá, umývacie a kúpeľové oleje, masážne prípravky, vlasové masky) a v priemysle (napr. mazadlá, palivá, sviečky, prostriedky na povrchové ošetrenie dreva, plasty).
Vyrábajú sa lisovaním rôznych druhov orechov a semien.
Vyrábajú sa z mlieka zvierat alebo z podkožného tuku. Nachádzajú sa vo všetkých častiach zvieraťa, teda aj v mäse a napr. aj vo vajciach. Konzumácia cis-nasýtených mastných kyselín a cholesterolu, aj keď to predtým bolo tvrdené, nemá na vznik kardiovaskulárnych ochorení preukázateľný vplyv.
Pre výber vhodného tuku, alebo oleja je dôležité jeho zloženie a dymový bod. To je teplota, kedy sa tuk alebo olej začína pri zahrievaní prepaľovať, znehodnocuje sa a stáva sa zdraviu škodlivým. Čím vyšší dymový bod tuk či olej má, tým vhodnejší je na smaženie.
Podľa dĺžky reťazca rozdeľujeme mastné kyseliny na krátke (obsahujúci v molekule 6 a menej atómov uhlíka), stredne dlhé (obsahujúce 8 až 12 atómov uhlíka) a dlhé (obsahujúce 14 a viac atómov uhlíka). Podľa počtu dvojitých väzieb v molekule sa mastné kyseliny delia na nasýtené (neobsahujúce žiadnu dvojitú väzbu), mononenasýtené (obsahujúce jednu dvojitú väzbu) a polynenasýtené (obsahujúca 2 a viac dvojitých väzieb). Podľa umiestnenia dvojitej väzby v reťazci rozlišujeme omega-3 mastné kyseliny, omega-6 mastné kyseliny, omega-7 mastnej kyseliny a omega-9 mastné kyseliny.
Sú to tie mastné kyseliny, ktoré si telo nevie vyrobiť z iných zložiek potravy, ale sú pre jeho fungovanie podstatné. Esenciálne mastné kyseliny sa zúčastňujú veľkého množstva reakcií v organizme. Súžia k syntéze radu látok, ktoré ovplyvňujú zrážanie krvi, činnosť svalov, zápalové procesy, bunkovú signalizáciu, vývin mozgu, správanie a náladu, bolesť a pôsobia aj na DNA.
U ľudí sa všeobecne jedná o omega-6 a omega-3 mastné kyseliny. Fakticky je nevyhnutne nutné konzumovať kyseliny α-linolénovú a linolovú (obe sú obsiahnuté v materskom mlieku) a ostatné potrebné omega-6 a omega-3 mastné kyseliny z nich ľudské telo dokáže syntetizovať. Iba predčasne narodené deti1 potrebujú prijímať aj kyselinu dokosahexaenovú a arachidonovú. Obe sú obsiahnuté v materskom mlieku a spoločne s kyselinou α-linolénovou a linolovou sú pridávané do umelého mlieka5.
Neobsahujú žiadne dvojité väzby, iba jednoduché. Pri izbovej teplote sú z nich zložené tuky tuhé, pri teplote ľudského tela sa topia. Vyskytujú sa v mäse a tuku zvierat, živočíšnom mlieku, vajciach, kokosovom, palmovom, bavlníkovom oleji a v kakaovom masle. V prírodných zdrojoch sa nasýtené mastné kyseliny nachádzajú predovšetkým v cis-forme. Trans-formy vznikajú pri staršom spôsobe hydrogenácie (stužovanie) rastlinných olejov. Ich konzumácia podporuje vznik kardiovaskulárnych ochorení, zápalov, nadváhy, cukrovky 2. typu a rakoviny.
Konzumácia cis-nasýtených mastných kyselín a cholesterolu, aj keď to predtým bolo tvrdené, nemá na vznik kardiovaskulárnych ochorení preukázateľný vplyv. V prípade nasýtených mastných kyselín so stredne dlhými reťazcami, ktoré sa vyskytujú napríklad v kokosovom mlieku, v kokosovom oleji a v mliečnom tuku sa ukazujú pozitívne efekty ich konzumácie.
Vo svojom reťazci obsahujú jednu dvojitú väzbu. Pri izbovej teplote sú z nich zložené tuky kvapalné.V chlade (napr. v chladničke) začínajú tuhnúť. Sú obsiahnuté v červenom mäse, polotučných mliečnych výrobkoch, v olivovom a avokádovom oleji, v orechoch (v kešu, v mandľovom oleji) a semienkach (arašidovom, slnečnicovom, repkovom, konopnom, sezamovom a kukuričnom oleji, v oleji z hroznových jadierok).
V ich uhlíkatom reťazci sa vyskytujú dve a viac dvojitých väzieb. Pri izbovej teplote sú z nich zložené tuky tekuté. Možno ich nájsť v rôznych druhoch orechov a semienok, v rybách, morských plodoch, riasach, listovej zelenine. Oxidované polynenasýtené mastné kyseliny (z nekvalitných, žltých rastlinných olejov) nemajú dobrú chuť a sú zdraviu škodlivé, preukázateľne zvyšujú riziko rakoviny prsníka a pravdepodobne aj rakoviny prostaty.
Obsahujú dvojitú väzbu medzi 9. a 10. uhlíkom reťazca. Nachádzajúce sa v rastlinných olejoch (olivový, avokádový a v menšej miere aj repkový, arašidový a mandľový) aj v živočíšnych tukoch. Sú zdraviu prospešné.
Vo svojom reťazci majú medzi 7. a 8. atómom uhlíka dvojitú väzbu. Ich zdrojom je predovšetkým rakytníkový a makadámiový olej.
Medzi 6. a 7. atómom uhlíka ich reťazca sa nachádza dvojitá väzba. Omega-6 mastné kyseliny sa nachádzajú predovšetkým v hydine, vajciach, avokáde, orechoch, semienkach, rastlinných olejoch, obilninách a riasach. Z rastlinných olejov je obsahujú hlavne slnečnicový, bodliakový a kukuričný. Menej tiež sójový a z pšeničných klíčkov.
Metabolické spracovanie omega-6 mastných kyselín v tele prebieha pomocou rovnakých enzýmov ako u omega-3 mastných kyselín. Tieto dva druhy mastných kyselín pôsobia komplexne a často vzájomne proti sebe. Nadbytok omega-6 mastných kyselín pôsobí zápalovo. Je jedným z činiteľov spôsobujúcich rakovinu, vysoký krvný tlak, astmu, diabetes 2. typu, aterosklerózu, poruchy výstelky ciev, osteoporózu a autoimunitné ochorenia, artritídu, Crohnovu chorobu 11, ulceróznu kolitídu, lupus, lupienku.
Prvá dvojitá väzba je umiestnená medzi 3. a 4. atómom uhlíka v reťazci. Moderné poľnohospodárstvo znížilo ich zastúpenie v poľnohospodárskych plodinách a mäse, tuku, mlieku či vajciach nimi kŕmených zvierat, vrátane chovaných rýb. Väčšie množstvo ich obsahuje mäso, tuk, mlieko a vajcia prirodzene kŕmených chovaných (voľne pasených) zvierat a divokej zveri. Medzi dobré zdroje patria ryby (hlavne tie tučné), morské plody, maslo, zverina, listová zelenina a ľanový, lničkový, konopný a vlašskoorechový olej. Menšie množstvo je tiež v oleji repkovom, sójovom, tekvicovom a pupalkovom.
Omega-3 mastné kyseliny pôsobia protizápalovo. Konzumácia omega-3 mastných kyselín zmierňuje symptómy niektorých psychiatrických porúch. Sú teda nevyhnutné pre správne fungovanie organizmu, predovšetkým pre zdravý rast a vývin detí, vývin ich mozgu.
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu