Prinútiť choré dieťatko k tomu, aby správne držalo teplomer je takmer nadľudský úkon, preto by mal byť kvalitný teplomer súčasťou každej domácej lekárničky. V súčasnosti ponúka trh mnoho variantov teplomerov. Veľmi obľúbené sú teplomery digitálne, ktorými možno merať teplotu nielen v podpazuší, ale aj v ústach či v konečníku. Revolúciu v meraní teploty potom prinášajú dotykové infračervené teplomery, ktoré poskytujú najpohodlnejší a najrýchlejší spôsob merania telesnej teploty2 v uchu a na čele.
Tento teplomer bol veľmi obľúbený. Od roku 2009 je jeho predaj zakázaný podľa smerníc Európskej únie. V niektorých nemocniciach je však stále možné sa s ním stretnúť.
Použitie tohto teplomeru je rovnaké ako u teplomeru ortuťového, avšak kvapalinový teplomer neobsahuje jedovatú ortuť.
Výhodou tohto teplomeru je, že najprv utíši bábätko a zároveň zmeria jeho telesnú teplotu. Problémom však môže byť aj obyčajná nádcha, pri ktorej nemôže bábätko poriadne dýchať noštekom a tiež hrozí, že cumlík13 vypľuje, čím bude nameraná telesná hodnota nepresná.
Tento teplomer je vyrobený na základe najnovších poznatkov medicínskych diagnostických technológiách. Bezdotykovým teplomerom možno merať teplotu na brušku, v strede čela, v podpazuší, na krku a pod ušným lalokom.
Technológia bezdotykového merania telesnej teploty spočíva v snímaní a prevádzaní elektrického signálu cez špeciálny senzor, ktorý následne zobrazí informácie o nameranej teplote na digitálnom displeji. Vďaka tomuto princípu je meranie veľmi rýchle. Je však dôležité dodržať presne pokyny výrobcu na čo najpresnejšie meranie telesnej teploty.
Týmto dotykovým infračerveným teplomerom sa meria teplota na čele alebo v uchu. Teplomer sa priloží k pravému alebo ľavému spánku, po zapnutí sa jemne prechádza okolo danej oblasti merania. Priebeh skenovania (merania) sprevádza zvukový signál - pípanie, ktoré signalizuje meranie.
Systém infračerveného teplomera možno prirovnať k ľudskému oku, kedy očná šošovka slúži ako optika. Žiarenie, ktoré vydáva meranému dieťaťu dopadá cez atmosféru na fotocitlivú vrstvu. Aj tu platí, že je potrebné dodržanie pokynov od výrobcu k čo najpresnejšiemu meraniu teploty.
Tento teplomer sa predáva vo forme prúžku alebo pásika, ktorý je pokrytý okienkami s teplotami. Tento pásik sa prilepí dieťaťu na čelo. Teplotu udáva rozsvietené okienko s najvyššou nameranou hodnotou. Tento spôsob merania však nie je príliš spoľahlivý.
Telesná teplota sa u dieťatka počas dňa mení a najvyššia býva spravidla v popoludňajších hodinách. Závisí aj od ďalších faktorov, napr. od aktivity dieťaťa. Za horúčku v detskom veku je označovaný stav, kedy dôjde k vzostupu telesnej teploty nad 38° C. Ak je nameraná hodnota menšia ako 38 °C, nie je potrebné ju nejako ovplyvňovať. V prípade, že teplota vystúpi nad túto hodnotu, je možné na zníženie horúčky použiť lieky k tomuto určených alebo využiť fyzikálne princípy zrážania teploty (zábaly a pod.).
V každom prípade je nutné posúdiť celkový stav dieťaťa, pretože dieťa môže byť choré aj bez zvýšenej teploty alebo horúčky. V prípade akýchkoľvek pochybností je vhodná návšteva detského lekára.