Prepichovanie uší so sebou prináša rozporuplné reakcie. Rozhodujete sa, či dáte svojej malej princeznej prepichnúť uši, no zo všetkých strán počujete rozdielne názory pre a proti a vy si neviete vybrať? Pozrite sa na prepichovanie ušiek zo zdravotníckeho a praktického hľadiska.
Podľa viacerých pediatrov nie je vhodné dieťa zaťažovať prepichovaním uší už v pôrodnici, aj keď niektorí to naopak odporúčajú, pretože novorodenec1 si náušničku sám nestrhne prudkými pohybmi a tiež hojenie v takom nízkom veku je rýchlejšie.
Dôvodov, prečo počkať aspoň do 4. mesiaca, je však viacero. Ušný lalôčik je lepšie vyvinutý a dieťa už bolo očkované proti tetanu.
Z psychologického hľadiska dieťa lepšie znáša túto kozmetickú procedúru, keď vie, o čo sa jedná a samo sa rozhodlo ju podstúpiť. S dieťaťom sa porozprávajte, no dajte mu najavo, že ho môže prepichovanie bolieť,. Často sa stáva, že po prepichnutí jednej strany už dievčatko ďalej nechce spolupracovať.
Prepichovanie ušných dierok sterilnou ihlou robí pediater, špecializované štúdium či akupunkturisti. Všetci musia dodržiavať hygienické a sterilné podmienky. Doba liečenia je 3 až 5 týždňov.
Populárnejším sa stalo práve nastrelenie9 a to či už z hygienických, tak i z mechanických dôvodov. Je to rýchlejšie, bezpečnejšie a menej bolestivé. Náušnica zostáva priamo v uchu, preto je to aj pre dieťa prijateľnejšia metóda, nakoľko sa s uškom toľko nemanipuluje.
Pri nastreľovaní9 je potrebné, aby bolo dieťa schopné zostať chvíľu v pokoji, pretože pracovník sa potrebuje dostať bezpečne s nastreľovacou pištoľou k lalôčiku. Celá procedúra nastreľovania spolu s prvotným označením miesta nástrelu fixkou a následným poradenstvom trvá približne 15 minút.
Jednoznačne je potrebné zvoliť materiál, ktorý nebude pre dieťa dráždivý a nevyvolá alergiu1. Aj v tomto prípade je lepšie počkať do vyššieho veku, kedy je rodič schopný prípadnú alergiu na kov vypozorovať. Častou voľbou mladých rodičov je práve zlato, pretože pri jeho použití sa znižuje pravdepodobnosť infekcie. Avšak málokto si zvolí rýdze zlato - nielen kvôli jeho vysokej cene, ale i mäkkosti, ktorá je na nástrel nevhodná.
Zliatiny zlata obsahujú tiež iné kovy, ktoré by mohli vyvolať podráždenie. Najpoužívanejším materiálom sa preto v tejto dobe stáva chirurgická oceľ, ktorá môže byť prípadne pozlátená.
Vyvarujte sa niklu a titánu, pretože alergia na tieto dva kovy je čím ďalej tým častejšia.
V USA sa na prvé prepichnutie využíva aj plastová náušnica, vyrobená zo špeciálneho zdravotníckeho plastu, ktorá výrazne znižuje negatívne reakcie na prepichnutie. U nás však tento materiál veľkú popularitu nezožal.
Pediatri odporúčajú zvoliť skôr profesionálne lekárske nastrelenie náušníc. Zdravotníci sú na to trénovaní a pracujú v sterilnom prostredí. Avšak u nás to robí máloktorý pediater, preto je potrebné nájsť si vhodný salón. Rozhodne sa vyvarujte pochybným podnikom, ktoré nastreľovanie náušníc ponúkajú a to hlavne vtedy, ak sa jedná o malé deti. Tie sú na infekciu náchylnejšie.
Pracovisko by malo disponovať osvedčením k porušeniu kontinuity ľudskej kože a malo by sa jednať o pracovníka s preškolením a následnou praxou.
Je vhodné registrovať aj celkový vzhľad pracoviska. Prvotná je vždy hygiena, preto je dobré si všimnúť, či sa pracuje v sterilných podmienkach alebo aspoň v podmienkach so zvýšenou hygienou, to znamená - hygienicky vyčistený nástroj či nová sterilná ihla, následná dezinfekcia pred i po aplikácii náušnice.
Pracovník by si mal nasadiť rukavice či si ruky aspoň umyť mydlom a následne vydezinfikovať. Nejedná sa síce o veľký zásah do organizmu, ale prevencia nikdy nezaškodí.
Nikdy nič pokazíte tým, ak sa pracovníka pred samotným vykonaním prepichnutia spýtate, ako to bude celé prebiehať. Viete, ako to chodí - ak je všetko, ako má byť, nikto nebude mať problém vám všetko ukázať a vysvetliť.
Viac o prepichovaní ušiek nastreľovaním si prečítate v článku Nastrelenie náušnic9.
Dierka po nastrelení či prepichnutí by mala byť udržiavaná v suchu a čistote. Kontrolujte ju viackrát denne. Pri kontrolovaní majte vždy čisté, dezinfikované ruky. Dierku udržíte v suchu hlavne aj tým, že dieťaťu nebudete aspoň dva dni po aplikácii umývať vlasy.
Okolie miesta vpichu potierajte dva až trikrát denne liehom z prednej i zadnej strany. Ak skúseností s dieťaťom očakávate zvýšenú zápalovú reakciu, lekár vám môže predpísať framykoinovú masť.
Náušnicu hneď po prepichnutí nevymieňajte za „krajšiu“. Doba čakania na výmenu sa líši podľa odporúčaní pracoviska a použitého materiálu- väčšinou sa však jedná o dobu 4 - 6 týždňov, aby bola ranka úplne zahojená. Niektorí odborníci odporúčajú čakať aj dva mesiace, aby ste si boli zahojením stopercentne istí.
Možnosť infekcie hrozí vždy, pokiaľ ide o akýkoľvek zásah do neporušenej kože. Riziko vzniku infekcie sa výrazne znižuje pri práci v sterilných podmienkach a následnej vhodnej starostlivosti. V prípade, že z dierky vyteká tekutina, skontrolujte či je číra alebo mierna nažltlá. Jedná sa o tkanivový mok, ktorého vytekanie je pri takomto porušení integrity normálne. Naopak, ak z dierky vyteká hnisavá zakalená tekutina, je potrebné navštíviť lekára.
Tento malý útvar možno poznáte pod laickým názvom tuková bulka. Často je prvou reakciou na neznášanlivosť kovu, použitého na výrobu náušnice. Ak sa na ušnom lalôčiku objaví, taktiež to konzultujte s pediatrom.
Keloidy sú lesklé, hladké a zaoblené kožné vyvýšenia, ktoré sa môžu tvoriť v mieste vpichu pri poruche hojenia rany. Keloidy bývajú často familiárne (, vyššia pravdepodobnosť ich výskytu je u ľudí s tmavšou pigmentáciou kože. Až 80 % keloidov sa tvorí u detí starších ako 11 rokov.