Nosenie detí je spôsob prepravy dieťaťa na tele nosiacej osoby s použitím nosiacich pomôcok. Nejedná sa o žiadny moderný vynález, nosenie detí sa praktizovalo v rôznych obmenách vo všetkých kultúrach po celé tisícročia. Väčšieho používania sa dočkali kočíky až v 19. storočí v rozvinutých krajinách.
V modernom ponímaní ide o štýl starostlivosti o dieťa vychádzajúci zo vzťahovej výchovy. Pri použití vhodných nosiacich pomôcok1 je možné začať nosiť hneď od narodenia dieťaťa, čo napomáha k vytváraniu citových väzieb1 medzi matkou a dieťaťom.
Je možné využívať rôzne pozície dieťaťa pri nosení. Vždy je ale treba dbať na správnu, ergonomickú polohu dieťaťa v šatke, ergonomickom nosiči, či inej pomôcke na nosenie detí1, aby aby nebol ohrozený správny motorický vývin dieťaťa2 a naopak bol vývoj opornej a pohybovej sústavy podporovaný. Najprirodzenejšou a najvhodnejšou je nosenie vertikálne čelom k sebe.
Šatky6 a ergonomické nosiče17 je možné si aj za poplatok požičať a vyskúšať. V porovnaní s kocikmi sú pomôcky na nosenie lacnejšie a výrazne ľahšie.
Problematiky znalý, empatický a vnímavý lektor podporuje rodičia v ich rodičovských kompetenciách, posilňuje ich sebaistotu v manipulácii s bábätkom. Môže im ukázať, ako bábätko nosiť na svojom vlastnom dieťati či bábike a povzbudzuje ich, nech si sami skúsi nosiť svoje dieťa. Počas viazania empaticky upozorňuje na prípadné nedostatky v technike úväzu a odporúča ako ich doladiť.
Pri nácviku a ukážkach môžu, celkom prirodzene, nastať chvíle, kedy lektor siahne na bábätko, pretože je to nevyhnutné a nie je nikto iný, kto by mamičke dieťa podržal (napr. keď práve viaže šatku) alebo je mamička neistá a lektor ju prirodzene ukáže, že s bábätkom možno manipulovať bez akéhokoľvek strachu. V tejto pomoci a vetách: "Ja Vám bábätko podržím, než nadviažete šatku." a pod. nie je potrebné hľadať akési nabúranie rodičovskej samostatnosti, kompetencie. Ak sa budú lektori báť na dieťa siahnuť, môžu to byť nakoniec oni, kto rodičom chybne ukážu, že dieťa je niečo tak krehkého, že je lepšie na neho radšej ani nesiahať. Vždy vychádza akýkoľvek kontakt z jedinečnosti situácie, ktorá práve nastala.
Nosenie detí zo zdravotného hľadiska:
Nosenie prospieva deťom zdravým aj chorým (s výnimkou niekoľkých málo porúch), od dojčiat po batoľatá. Samozrejme je ale treba reagovať na prejavy dieťaťa, do ergonomickej pomôcky na nosenie ho dávať nadojčené či nakŕmené a vycikané. Nosiť vertikálne je možné deti hypertonické a za určitých podmienok a obmedzení aj deti hypotonické.
Nosenie má svoj význam aj v starostlivosti o predčasne narodené deti1, kedy sa využíva tzv. klokankovanie, čiže nosenie predčasniatka v kontakte koža na kožu matkou alebo otcom, kedy je bábätko prichytené k telu rodiča napríklad elastickou šatkou. Klokankované nedonosené deti majú menej zdravotných problémov a lepšie prospievajú, priberajú.
Nosiť môžu mamičky chudé aj obézne, s malými či veľkými prsiami a samozrejme dieťatko môže nosiť tiež jeho otecko aj iní príbuzní. Stačí si len vybrať vhodné pomôcky na nosenie.
Nosiaci má počas nosenia voľné ruky na prácu, zatiaľ čo dieťa je bezpečne upevnené k jeho telu. Cestovanie s noseným dieťaťom je jednoduchšie než s kočíkom. Pohyb bez kočíka je pohodlný pri cestách mestskou hromadnou dopravou a pri presunoch po letisku. V meste nie je potrebné premýšľať nad bezbariérovosť cesty, výskytom schodov. V dave má nosiaci o dieťatku prehľad. S nosiacimi pomôckami nie sú žiadnym problémom ani výlety do prírody.
Ak je dieťatko nosené vertikálne vo vhodnej ergonomickej pomôcke, je záťaž rozložená symetricky na obe polovice nosiaceho, je podporené jeho správne držanie tela. Tlak na brucho u mamičky podporuje zavinovanie maternice a udržiavaní pevnosti svalov panvového dna.
Bábätká, rovnako ako mláďatá opíc a ľudoopov, sú do doby, než sa samé naučia chodiť, silne fixované na matku a majú typické reflexy nosenca, pri zdvihnutí aj ľahu zaujímajú abdukčno-flexnú polohu čiže polohu "žabky" podobnú tej, akú malo v maternici, majú úchopový reflex (zvierajú ruky v päsť), aby sa mohla držať matky za srsť, o ktorú ale moderný človek prišiel.
Ale rovnako ako sme srsť pri ochrane tela nahradili oblečením, tak pri nosení ju môžeme nahradiť šatkou, ergonomickým nosičom alebo inou vhodnou pomôckou na nosenie detí. Prírodné národy väčšinou inštinktívne nosia deti v správnej polohe, takisto využívajú pomôcky na nosenie detí, často tiež ale nosí deti vertikálne čelom k sebe na boku, na bedrách, kedy telo bábätka a nosiaceho do seba zapadajú ako zámok a kľúč. Pri nosení detí v ergonomickej vertikálnej polohe nehrozí utlačení dýchacích ciest bábätka.
Mamička i bábätko pri svojom tesnom kontakte vylučujú hormón oxytocín20 (tzv. hormón lásky), posilňuje sa tak budovanie zdravej kontaktnej väzby1. Mamička má pri vertikálnom nosení hlavičku bábätka priamo pod nosom, vôňa dieťatka je silná a špecifická a podporuje materské, starostlivé správanie.
Nosenie detí je prejavom dôvery v plač dieťaťa, pomáha totiž rodičom s nadviazaním vzťahu s dieťaťom, s poznávaním dieťaťa a citlivým reagovanie na jeho potreby. Nosenie tak uľahčuje a podporuje bonding2, a dojčenie11 na požiadanie, dojčiť je možné diskrétne aj počas nosenia. Neskôr možno počas nosenia prikrmované dieťa nakŕmiť aj pevnejšie stravou.
Nosenie detí je jedným z prostriedkov kontaktného rodičovstva1, je opakom rád tzv. cvičiteľov detí7, ako je napr. "Nenos ju / ho, neskáč ako píska, má ťa omotanú okolo prsta". Uspokojenie potreby tesného kontaktu dieťaťa s mamičkou nie je rozmaznávaním, nosené deti zvyčajne menej plačú.
Bábätko, ktoré nevidí a hlavne necíti svoju matku (alebo inú blízku osobu) v tesnej blízkosti, vníma tento stav výrazne negatívne, chýba istota, že bude uspokojená jeho potreba bezpečia, tepla, výživy a všetky jeho psychické potreby a city. Separované plačúce bábätko vylučuje kortizol a iné stresové hormóny, ktoré negatívne ovplyvňujú neuróny a chémiu mozgu.
Až vo veku niekoľkých mesiacov je dieťa schopné svoju matku a ostatné blízke osoby vyhľadať zrakom alebo sluchom na diaľku a samo sa k nim vydať. Dieťaťu nosenie poskytuje dôveru v blízkosť matky či otca, pretože môže nosiaceho vidieť, počuť a cítiť hmatom, čuchom aj chuťou. Dieťatko je pohybom nosiaceho hojdané a môže potom ľahšie zaspávať. Aj malé bábätko dokáže dať najavo, že sa potrebuje pretiahnuť. Malé bábätká sa zvyčajne potrebujú nosiť značnú časť dňa. Staršie deti už objavujú radosť z pohybu, začínajú liezť a neskôr chodiť. Ale aj batoľaťu nosenie poskytuje potrebný pocit istoty a upokojenie, ak je prestimulované.
Pri nosení vertikálne v ergonomickej polohe je bábätko v kontakte s nosiacim (obvykle s mamičkou) pomerne veľkým povrchom tela, vníma jeho pohyby a reaguje na ne, udržuje si tak dobrý svalový tonus. Je tiež podporený zdravý vývoj bedrových kĺbov, sú vo vhodnej polohe a dobre prekrvené, jemne sa posilňujú priľahlé svaly. Nosenie v kolískovej polohe nie je pre vývoj bedrových kĺbov vhodné. Nosenie vo vertikálnej polohe znižuje pravdepodobnosť zľahnutia hlavičky a môže pomáhať pri refluxe3 či dojčenskej kolike2.
Pri nosení dieťatko aj nosiaci ľahšie čítajú svoje neverbálne signály, je uľahčená ich vzájomná komunikácia. Nosenie podporuje správny psychický a sociálny vývoj dieťaťa, poskytuje mu možnosť stráviť viac času v stave bdelej pozornosti a poznávať tak okolité prostredie z výšky dospelého človeka, učiť sa a integrovať do spoločnosti. Bábätko sa ľahšie vyrovnáva so silnými vonkajšími stimulmi, ako je ostré svetlo či hluk. Dieťatko má veľký výhľad na okolité dianie (prvá polovica nasledujúceho ilustračného videa ukazuje výhľad bábätka z kočíka, druhá pri nosení).
Výhľad dieťaťa z kočíka a zo šatky - ilustračné video (NOR)
Medzi oblečenie na nosenie detí sa odporúčajú nosiacim bundy a mikiny, ochranné vrecká a tunely, návleky na detské nožičky, vlnené topánočky a oblečenie z funkčných materiálov (Outlast, Moira, merino) pre nosiacich aj nosencov. Pri nosení detí v zime pod bundou (či už nosiacou alebo bežnou väčšej veľkosti) alebo vreckom je potrebné brať ohľad na zdieľanie tepla, dieťatko zbytočne neobliekať priveľa, dôležité je hlavne poriadne zateplenie nožičiek, hlavičky a krku (vhodná je napr. kukla).