Zle zvolené detské topánky môžu poznamenať vývoj nožičiek a tým aj pohybové ústrojenstvo dieťaťa na celý život. Venujte preto výberu a nákupu detských topánok veľkú pozornosť. Nezáleží, či sú detské topánky na suchý zips alebo na šnúrky, ale sa musia dať dobre stiahnuť na nôžke. Topánka sa musí prispôsobiť nohe, nie naopak. Topánky kupujte nové, nezdeformované podľa iných chodidiel.
Akékoľvek pevné topánky, a teda ani papučky, nepatria na nohy dojčatám ani starším deťom (batoľatám), ktoré lezú, ešte len sa učia vstávať2 a chodiť okolo nábytku. Predčasné používanie topánočiek vedie k skráteniu doby lozenia, predĺženie času stráveného vzpriamene a predčasnému nástupu chôdze, aj keď dieťa ešte nemá dostatočne posilnené potrebné svaly a spevnené väzy. Následne potom dochádza k preťažovaniu celého pohybového aparátu a vzniku porúch jeho funkcií. Okrem toho je častým používaním topánok obmedzený vývoj termoregulácie, deti potom môžu častejšie trpieť studenými nohami (telo sa ich nenaučilo zohrievať), prechladnutím a inými chorobami.
Dieťa sa najskôr naboso (alebo v prípade veľmi studených povrchov v protišmykových ponožkách či mäkkých kožených capačkách) učí vstávať a chodiť2 bokom pozdĺž nábytku a iných predmetov, až potom sa samo púšťa do priestoru a nemalo by byť vodené za ruky, aby si dostatočne posilnilo svaly potrebné na chôdzu dopredu. Takto sa postupným zaťažovaním pri vývoji vertikalizácie a chôdze posilňujú potrebné svaly, spevňujú väzy, rozvíja sa koordinácia a udržanie rovnováhy.
Deti, ktoré sa učia chodiť bez topánok a bez pomoci dospelých, chodia stabilnejšie, robia širšie a kratšie kroky, ale našľapujú rovnako ako správne chodiaci dospelí, teda kolísavým pohybom od stredu nohy k špičke s aktívnym odrazom prstami (ale pozor, mnoho dospelých aj vplyvom nevhodnej obuvi chodí zle, teda robia dlhé kroky s tvrdým dopadom na pätu a pasívnym zhupnutím sa cez oblasť prstov). Ploché chodidlá, nohy do O, či vbočenie špičiek sa vo väčšine prípadov upraví prirodzeným vývojom chôdze naboso pri súčasnom dostatku vnemov pre nožičky.
Mýtom je nevhodnosť rovných podlahových plôch pre chôdzu naboso. Síce sa predtým chodilo naboso alebo v topánkach s mäkkou koženou podrážkou hlavne po hline, ale aj v dnešných domovoch sa zvyčajne striedajú rôzne povrchy podláh, dieťa chodí po hračkách, lezie na pohovku a zdoláva iné nerovnosti. Aby mohlo chodidlo plniť svoju opornú a úchopovou funkciu, musia jeho svaly pracovať, dobre sa prekrvovať, mať voľnosť v pohybe pri prispôsobovaní sa terénu. Detské členky sú stabilné rovnako ako u dospelých, nepotrebujú sťahovať topánkami. Pri chôdzi naboso klesá záťaž kolien a bedier, členky fungujú tak, ako majú. Pohyb chodila sa totiž prenáša do celého tela, vedie k správnemu vývoju nielen nožnej klenby, ale aj členkov, kolien, bedier a chrbtice. Dôležitý nie je ani tak tvar chodidla, jeho nožnej klenby, ale hlavne jeho funkčnosť.
Ideálne je teda čo najdlhšiu dobu a čo najväčšiu časť dňa preferovať chôdzu naboso, ak nie je možná, potom možno dieťaťu obliecť protišmykové ponožky alebo mäkké capačky s tenkou koženou podrážkou (napr. Značky Afelo, Ahinsa Shoes, Capík, Carozoo, Dadoos, Liliputi, Minifeet, Nolen, Tikki Shoes a zimné Stonz). Detské topánky sú vlastne len nutné zlo, ktoré by sa malo dávať až deťom, ktoré chodia samy voľne v priestore, a to len vtedy, ak je ich použitie nevyhnutné (napr. v zime alebo ak hrozí poranenie chodidiel).
Veľmi dobrou voľbou na vonkajšie použitie sú minimalistické alebo barefoot topánky, blížia sa chôdzi naboso, ale chránia nôžky pred zranením ostrými predmetmi ležiacimi na zemi. Zo značiek sa jedná napr. o Ahinsa Shoes, Jack and Lilly, KidOFit, Livie & Luca, Shooshoos, Skeanie, Squeak Sneakers, Vivobarefoot, ZeazooKids, niektoré modely Camper a PEDIPED a čižmy Aigle.
Pri výbere pevných topánočiek je potrebné dbať na to, aby boli dostatočne dlhé aj široké, mali ohybnú podrážku a rešpektovali vývoj nožičiek, chodidlá sa nesmú deformovať podľa topánok. Topánočky by mali ísť dobre dotiahnuť na nožičke, je jedno, či pomocou šnúrok alebo suchých zipsov. Ďalej by detské topánky mali byť ľahké, pretože ťažká obuv nohu preťažuje, unavuje a tiež vedie k nežiaducemu predĺženiu kroku. Topánky by mali byť aj priedušné, aby sa dieťaťu nepotili, nezaparovali nožičky a nemnožili sa na nich patogénne mikroorganizmy.
Správna detská topánka musí mať podrážku takú, aby išla ľahko ohnúť pozdĺžne (stočiť takmer do ruličky), priečne i do špirály. Potrebná je predovšetkým ohybnosť v oblasti prstov, ale ani ostatné časti podrážky by nemali byť tuhé - podrážka topánočky sa nesmie pri pokuse ohnúť v oblasti prstov (alebo inde) "zlomiť", to by viedlo k preťažovaniu tejto časti chodidla. Podrážka má teda byť tenká a mäkká, ale zároveň nie pružiaca či penová, taká narúša stabilitu, pretože nožná klenba nemôže reagovať na terén.
Podrážka má byť plochá, bez klenby či dokonca podpätku (je potrebné kontrolovať vnútro topánky, vonkajšie pogumovanie môže miasť), tie totiž vedú k narušeniu chôdze, preťaženiu bedrovej oblasti, ku skráteniu Achillovej šľachy a mení ťažisko tela, miesto dopadu chodidla na povrch (núti došľapovať nevhodne na pätu) a tiež sklon panvy, čo je problematické hlavne u dievčatiek s ohľadom na uloženie orgánov v panve a teda ich budúcu plodnosť a schopnosť porodiť. Stručne povedané, rodíme sa bez podpätkov a klenby, preto ich nepotrebujeme, naopak nám škodia. Zdvihnutá špička vedie pri chôdzi k nežiaducemu pasívnemu sa kolísaniu cez túto oblasť chodidla namiesto potrebného aktívneho odrazu pomocou všetkých prstov.
Vnútorná stielka topánok nemá byť tvarovaná, má byť rovná, svaly umelo podopretej nožnej klenby nie sú aktívne používané a slabnú. Pre správne, zdravé fungovanie členkov i celého pohybového aparátu nevyhovujú členkové topánky (okrem iného fixácia členkov spôsobuje preťaženie kolien). Ideálne, ale ťažšie zohnateľné sú detské topánky bez tvrdého opätku, taký opätok nie je vhodný pre vývoj malých svalov nožnej klenby a svalov predkolenia.
Detské topánky tiež musia vo vnútri poskytovať dostatočný priestor v oblasti prstov, ako na dĺžku, tak i na šírku. Na dĺžku je miesto pred prstami potrebné k ich pohybu pri chôdzi a zároveň aj pre rast nožičky. Dieťaťu sa v topánke nesmú tlačiť prsty k sebe, aby nedochádzalo k vbočovaniu palcov či malíčkov. Dostatočná šírka topánok je potrebná aj pre aktívne pohyby prstíkov pri chôdzi, udržiavanie rovnováhy a vývoj priečnej nožnej klenby. Najlepšie je pred kúpou topánok dieťa plnou váhou postaviť na vyberateľnú stielku topánočiek (ak nejde vybrať, vnútro topánky môžete nakresliť na papier), možno potom ľahko vybrať vhodnú veľkosť obuvi na dĺžku i na šírku. Na číselnú veľkosť udávanú výrobcom nie je možné sa spoliehať, líši sa podľa jednotlivých modelov topánočiek. Dokonca jeden a ten istý výrobca môže vyrábať detské topánky vhodné aj nevhodné pre zdravý vývoj nožičiek.
Vnútorná dĺžka stielky topánok má zodpovedať dĺžke dlhšieho zaťaženého chodidla s nadmerkom 12 až 17 mm, šírka v oblasti prstov by mala byť väčšia aspoň o 1 mm na každej strane (na fotke nižšie by dieťa malo mať topánočky so širšou stielkou a dlhšou v mieste červený šípok ). Veľkosť topánočiek je nutné malým deťom každý mesiac až dva kontrolovať, batoľatám noha rastie veľmi rýchlo a často aj skokovo, ale samy nám nedokážu povedať, že ich topánočky tlačia. Majú totiž chodidlá chrupavkovité, ktoré sa podľa topánky zdeformujú a dieťa nosenie krátkych alebo úzkych pätiek nebolí, ale napriek tomu mu ničí nohy.
Platia v zásade rovnaké pravidlá ako u batoliat. Pre malé deti sú absolútne nevhodné mokasíny a nazúvacie topánky bez možnosti utiahnutia topánky na nohe. Obuv by mala byť šnúrovacia, na zapínanie alebo suchým zipsom, aby išla dobre dotiahnuť na nohe. Vnútorná výstelka by mala rovná, plochá a podrážka čo najtenšia a bez podpätku, aby bola noha nútená zapájať svaly klenby, posilňovať ich. Ohybná podrážka podporuje prirodzenú mechaniku nohy. Akákoľvek, obzvlášť detská, noha potrebuje v topánke dostatok miesta pre prsty, preto je lepšie voliť detské topánky s priestrannou guľatou špičkou.
Dávajte pozor na správnu veľkosť, je potrebné ju skontrolovať aj po niekoľkých mesiacoch nosenia topánok, deťom často nohy rastú skokovo, u predškolákov je veľkosť potrebné kontrolovať každé 2 až 3 mesiace, u starších školákov 4 až 5 mesiacov, u pubescentov aspoň raz za pol roka. Označenie veľkosťou sa líši u jednotlivých výrobcov i modelov topánok. V obchodoch s obuvou majú k dispozícii špeciálny meter na detské nôžky, využite ho, ideálne je ale veľkosť skontrolovať priamo na vyberateľnej stielke topánky.
Najvhodnejšia obuv je vyrobená z prírodných materiálov, ktoré sa ľahko prispôsobujú tvaru nohy. Naviac je priedušná a absorbuje vlhkosť. Zdravotne nezávadná je tiež obuv vyrobená z umelých materiálov typu Goretex alebo v súčasnosti získavajúce na popularite minimalistická, barefootová, obuv.
Treba dbať na to, aby deti nosili obuv podľa účelu, na ktorý bola vyrobená. Nevhodné je kupovať detské topánky v bazáre alebo nechávať deti nosiť topánky po starších súrodencoch. Takéto topánky sú už vychodené podľa inak tvarovaných nôh. Ďalej je nutné pravidelne kontrolovať, ako dieťa obuv opotrebováva a dodržiavať pravidelnú hygienu nôh detí - včasné a správne strihanie nechtov, nosenie vhodných ponožiek alebo pančúch, aby si dieťa nemohlo nohu poraniť a nezaparovala sa mu, nemnožili sa na nej kvasinky či iné patogénne mikroorganizmy .
1. na podlahu, tesne k stene priložte papier
2. položte nožičku dieťatka na papier, s pätou opretou o stenu; dieťa musí stáť na oboch nohách, zaťažovať ich, pozor na krčenie prstov
3. na papieri urobte značku na mieste, kde končí najdlhší prštek
4. dajte nožičku preč a pravítkom odmerajte dĺžku; detské topánky vyberáme podľa dlhšieho chodidla
5. k meranému vždy navyše pridajte nadměrek 1,2 až 1,7cm, aby mala dieťaťu kde nožička rast a mala sa kam pri chôdzi pohybovať
Nohu správne zmeriate pomocou meradla Plus 12. Bežne sa dá kúpiť cez internet alebo vo väčších predajniach obuvi.
Ročne dieťatku v priemere vyrastie nožička nasledovne:
Nevhodné je používanie tvarovaných vložiek do topánok a členkovej obuvi, takéto topánky by sa mali používať len vo výnimočných, vážne odôvodnených prípadoch (napr. výrazne oslabená klenba chodidla alebo väzy okolo členkov, kedy noha sama nedrží, bez korekcie nie je schopná fungovať) a to vždy súčasne s aktívnou rehabilitáciou. Čo je podopreté, to sa neposilňuje a zakrpatie, zablokovanie jedného miesta (napr. málo ohybnou podrážkou, tvarovanou stielkou, členkovou obuvou) telo veľmi problematicky kompenzuje na ďalších miestach pohybového aparátu a vedie to k jeho poruchám.
Vhodnou alternatívou pri problémoch s nožnou klenbou je teda jej aktívny posilňovanie, napr. chôdzou po kamienkoch, slame, tráve, fazuli, po švihadle a kladine, váľanie šišiek či loptičiek s výstupkami chodidiel, precvičovanie úchopových funkcií prstov na nohe. Je potrebné hľadať príčinu vady a potom ju cvičením podľa rád fyzioterapeuta napraviť, ide o cielené pohyby podporujúce správne držanie tela (väčšinou posilňovanie šikmých brušných svalov, chrbtových svalov, hlbokých svalov trupu a svalov panvového dna), niekedy môže byť problém v rozdielnej dĺžke končatín, či už funkčnej (relatívna - ide ju cvičením odstrániť), alebo anatomickej (koriguje sa výškou podrážky topánok). Tiež je možné použiť tejpovanie a donútiť tak zapojiť sa aj doteraz telom zabúdané svaly a vadu tak začať odstraňovať.
Názory na vhodnú detskú obuv a detské obúvanie sa značne líšia. Názory sa dajú zhrnúť do 3 skupín:
Ročne dieťatku v priemere vyrastie nožička nasledovne: