Chodítka a hopsadlá sú hračky pre deti. V pasívnom chodítku umiestnené dieťa môže "sedieť" (obdobne ako v klokanke nie je zaistená ergonomická poloha dieťaťa) a "chodiť"; zavesené v hopsadle sa hojdať hore a dole a aktívne chodítko dieťa pri prvých krôčikoch tlačí pred sebou.
Jedná sa o hračku s kolieskami - vozíček s madlom, ktorý dieťa tlačí pred sebou, ak sa bez držania bojí samo ísť do voľného priestoru, slúži ako opora pri prvých krôčikoch smerom dopredu. Je vhodné ho používať až od chvíle, keď dieťa robí aspoň kroky do strany, obchádza nábytok. Pri tlačení aktívneho chodítka by sa dieťa nemalo príliš predkláňať, prenášať váhu na neho. Potom je používanie aktívneho chodítka úplne bezpečné pre jeho motorický vývin.
Jedná sa o hračku s kolieskami a látkovým "sedadlom", často doplnenú hracom pultíkom. Zvyčajne je rodičmi používané na odkladanie dieťaťa vo viere, že sa jedná o bezpečný spôsob pohybu dieťaťa a napomôže rýchlejšiemu nástupu chôdze. Opak je však pravdou. V chodítku dieťaťu hrozí viac úrazov, poškodenie prstov, prevrhnutie chodítka a úrazy hlavy, dosiahnutie na nebezpečné predmety (čistiace prostriedky, nože a pod.).
V pasívnom chodítku dieťa "sedí", teda presnejšie visí za rozkrok, nemá podsadený zadoček a chrbticu podopretú po celej dĺžke, dochádza tak k jej neúmernej záťaži - a to predovšetkým u detí, ktoré sa samy z polohy na štyroch nevedia posadiť. Nožičky nie sú podopreté od kolienka ku kolienku a nie sú tak v abdukčnej polohe a visia rovno dole, dochádza k nadmernému namáhaniu bedrových kĺbov a môže byť ohrozená aj budúcu plodnosť - u dievčatiek nemusí prebehnúť správny vývoj panvy, u chlapčekov dochádza k stláčaniu semenníkov. Vďaka chodítku sa dieťa rozhodne nenaučí skôr chodiť alebo sedieť, ale práve naopak. Ak poskytnete dieťaťu cieľ, už nebude mať motiváciu k nájdeniu cesty, na konci ktorej je chôdza a sed. Navyše sa pravidelným opakovaním nevhodných činnosti fixujú zlé pohybové vzorce a následkom bývajú v neskoršom veku skoliózy, bolesti chrbta či hlavy, dýchacie ťažkosti (kvôli zablokovaným rebrám), problémy s bedrami, panvou.
Deti majú sedieť a chodiť až vo chvíli, keď sú na to pripravené, majú posilnené potrebné svaly, spevnené kĺby a dostatočnú stabilitu. Deti sa zvyčajne najprv plazia, lozia, vstávajú a až vo chvíli, kedy majú lezením a pretáčaním sa posilnené chrbtové a šikmié brušné svaly, si začnú cez bok sadať, postupne dajú dopredu jednu nohu, obe nohy, nakoniec sa pustia rukami zeme a naozaj sedia. Posadzovanie inými osobami, priťahovanie za ruky alebo priťahovanie sa za okolité predmety z ľahu, polosedu neznamená, že si dieťa vie sadnúť, jedna sa o pasívny sed, ktorý preťažuje chrbát bábätka a môže spomaliť až zablokovať motorický vývoj, spôsobiť preskočenie veľmi dôležité fázy vývoja - lozenie. Z lozenia začnú deti vstávať pri opore, potom s oporou robiť úkroky do strán (obchádzať nábytok), držať sa len jednou rukou a nakoniec sa pustia úplne a chodia voľne v priestore. Počas celého procesu motorického vývoja od plazenia ku lozeniu, sedu a chôdzi sa dieťa učí pracovať s ťažiskom vlastného tela, udržiavať rovnováhu pomocou svalov celého tela a rúk a dochádza k vývoju nožnej klenby. V pasívnom chodítku dieťa prichádza o možnosť tieto činnosti trénovať, nezaťažuje nožičky správne, hrozí, že začne chodiť po špičkách, ako bolo zvyknuté pri odrážaní sa nohami od zeme.
Ide o látkové "sedadlo", prevedením veľmi podobné tomu u pasívnych chodítok, zavesené na pružných lankách, čo dieťaťu umožňuje hopsať hore a dole. Na motorický vplyv má obdobne neblahý vplyv ako pasívne chodítka.