Žien, ktoré majú problémy so štítnou žľazou v tehotenstve je pomerne veľa. Tie, ktoré mali problémy so štítnou žľazou v detstve, alebo boli na operácii, alebo iný člen rodiny má problémy so štítnou žľazou, by mali pred otehotnením navštíviť lekára a nechať si vyšetriť funkciu štítnej žľazy. Ak ženy užívajú lieky na úpravu funkcie štítnej žľazy, mali by sa nechať vyšetriť endokrinológom ihneď na začiatku tehotenstva. Lekár im následne upraví dávkovanie liekov.
Štítna žľaza je dôležitá tiež pri snahe o otehotnenie, kedy sa u ženy môže objaviť anovulácia. Vtedy sa u ženy nevytvára vajíčko vhodné na oplodnenie, alebo nedochádza k jeho uvoľňovaniu.
Štítna žľaza a jej správna funkcia má dôležitú úlohu počas tehotenstva pri raste plodu a jeho správnom vývine, hlavne vývine jeho nervovej sústavy. Najdôležitejšiu úlohu hrá počas prvého trimestra1, kedy dochádza k vzniku samotných orgánov a následne k ich zmenám.
Počas tehotenstva sa žena môže stretnúť s radom nepríjemností spojených so zlou funkciou štítnej žľazy:
Rizikovou skupinou pre vznik ochorenia spôsobeného nesprávnou funkciou štítnej žľazy10 sú tehotné ženy a ženy, ktoré majú rok po pôrode32. Hormóny spojené s funkciou štítnej žľazy prechádzajú cez placentu a dostávajú sa k plodu. Tam sú až do 18. či 20. týždňa tehotenstva dodávané výhradne z matkinho tela. Po 20. týždni si dieťa začína vytvárať svoje vlastné hormóny, ale až do pôrodu sú sčasti doplňované matkinými. Aby tehotenstvo prebiehalo v poriadku a bez komplikácií1, musí byť funkcia štítnej žľazy v poriadku a fungovať normálne.
Hormóny štítnej žľazy - hormón tyroxín (T4) a trijodtyron (T3) zvyšujú:
V tehotenstve sa objavuje Graversova choroba, ktorá vytvára protilátky proti tkanivám štítnej žľazy a núti tak štítnu žľazu k zvýšenej funkcii.
Hlavnou príčinou je nedostatok jódu v jedálničku chorého. Rizikovou skupinou sú ženy diabetičky, tehotné ženy a dojčiace11 ženy. U tehotných diabetičiek a žien s tehotenskou cukrovkou5 je potrebné sledovať dostatočný príjem jódu a sledovať funkciu štítnej žľazy.
Autoimunitná tyreoiditída je zápalové ochorenie štítnej žľazy, ktoré napáda pomocou buniek tkanivo štítnej žľazy. Bunky pri normálnom stave pacientky (mimo tehotenstva a dobe 1 roka po pôrode) vytvárajú ochranu pred možnou infekciou štítnej žľazy a spôsobujú zníženú funkciu štítnej žľazy. Zápal postupuje pomaly a "v utajení" po dobu aj dlhšiu ako 10 rokov až kým nezničí funkčné tkanivo štítnej žľazy. Toto ochorenie sa objavuje približne u 11% tehotných žien.
Liečba prebieha formou liekov, ktoré dopĺňajú chýbajúce hormóny štítnej žľazy a zabraňujú tak jej správnej funkcii. Lieky nijako neohrozujú plod a nemajú ani vedľajšie účinky na matku. Čím skôr sa začne s liečbou, tým lepšie sú jej výsledky.
Objavuje sa u žien do 1 roka po pôrode. Popôrodná tyreotitída má rovnaké prejavy ako prechodné zvýšenej funkcie štítnej žľazy počas 1 až 3 mesiacov po pôrode. V nasledujúcom 3. až 6. mesiaci po pôrode dochádza k zníženej funkcii.
Štruktúru štítnej žľazy poškodzuje protilátkami, ktoré kolujú v krvi ženy. Nárazovo dochádza k vyplaveniu veľkého množstva hormónov štítnej žľazy, vďaka ktorým vznikajú u pacientok príznaky zvýšenej funkcie štítnej žľazy.
Plod je do konca prvého trimestra1 na hormónoch štítnej žľazy úplne závislý na matke. Na začiatku druhého trimestra je štítna žľaza plodu vyvinutá a funkčné a stačí mu len pätinové zásobenie hormónov štítnej žľazy od matky. Materský hormón tyroxín (T4) je naďalej dôležitý, aby dochádzalo k správnemu vývoju plodu a jeho centrálnej nervovej sústavy. Dostatočný prísun jódu pre správnu funkciu štítnej žľazy dodáva plodu počas tehotenstva stále matka.
Odporúčaný denný príjem jódu je u tehotných žien približne 250 mikrogramov.
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu