Moje druhé tehotenstvo bolo od začiatku "problémové":
- od 7tt do cca 10-11tt: špinenie, príčina nezistená, nasadené lieky (ascorutin, duphaston)
- od 10tt do 21tt: kľud
- 21tt: najprv morfo u môjho gynekológa, ten nezistil nič... následne za dva dni morfo v Brne, kde mi lekár povedal, že mám placentu praevia a mám si dávať veľký pozor, lebo môžem začať krvácať a tehotenstvo nemusí skončiť dobre. To bolo vo štvrtok.... Hneď na druhý týždeň v pondelok som sa ráno zobudila na krvácanie. Na gynekológii na príjme ma lekár prijímal s vetou: "to je také NIJAKÉ tehotenstvo... ani veľa, ani málo (týždňov)". (Nikdy mu tú vetu nezabudnem...). Na izbe sa spustilo masívne krvácanie, primár mi chodil 3x do dňa opakovať, že ak sa im ho nepodarí zastaviť, budú musieť tehotenstvo ukončiť, čo by samozrejme znamenalo koniec aj pre môjho chlapčeka.
Prijímaná s diagnózou "začínajúci potrat".
- 22tt: krvácanie sa opakovalo, ako aj prízvukovanie primára o ukončení tehu....
- 24tt: prepustená domov s titulom "riziková gravidita" a "hroziaci predčasný pôrod" Nariadený prísny kľudový režim a dovolený pohyb len na WC a ku chladničke.
- 35tt: šok na poradni: otvorená na 4cm, CS10, no napriek tomu pustená domov.
- 36tt: odišla zátka, nastúpili nepravidelné kontrakcie, prijatá na pôrodnicu s tým, že ak sa pôrod rozbehne, nebudú ho zastavovať, no momentálne ho nebudú ani urýchľovať, aby dieťatko vydržalo v bruchu aspoň do ukončeného 38tt.
- 37tt: ráno o tretej opäť masívne krvácanie, ktoré hneď samé ustálo, takže verdikt primára znel: čakáme.
- 37tt+1: ráno o 7.30 začala odtekať plodová voda. S lekárom sme sa dohodli na tom, že skúsime prirodzený pôrod, keďže placenta sa dvihla v 34tt od vnútornej bránky o 2cm. Pôrod napokon skončil akútnou sekciou pre abrupciu placenty, ale to už je iný "príbeh".
Nikdy nepodceňujte to, ak vaše tehotenstvo dostane od gynekológa "titul - riziková gravidita". Mohla som to podceniť, mohla som chodiť aspoň na krátke vychádzky, mohla... Verte, to ležanie doma na gauči, bez akéhokoľvek pohybu vonku od 21tt do 38tt bolo umárajúce, najmä čo sa psychiky týka (o stratenej kondičke, nabraných kilogramoch ani nehovorím). No stálo to za to. Dobojovali sme to do šťastného konca.
Každopádne, mať takéto prvé tehotenstvo, tak môj starší je jedináčik....