V prvom rade chcem pozdraviť všetky budúce mamičky, ktoré síce ešte nečakajú bábätko, ale verím, že sa im to čoskoro podarí.
Aj ja patrím medzi tu skupinu žien, ktoré sa snažili otehotnieť, no nešlo to. Už s terajším manželom sme si naplánovali svadbu s takmer ročným predstihom. Vedeli sme,že chceme detičky, tak sme sa tomu nebránili, len akosi stále nič. Nerobila som si z toho ťažkú hlavu, lebo som chodila na VŠ, takže som bola v strese zo skúšok a všetko okolo toho. postupne som si však začala všímať, že má veľmi často bolí v pravom podbrušku, bola to taká pichľavá bolesť. Myslela som si, že je to kvli menzesu, ale bolo o aj mimo nho a stale intenzívnejšie. Rozhodla som sa ísť s tým ku ženskej doktorke. Bola som na RTG aj na sono, no nič nebolo vidno, preto ma poslala na laparoskopiu. Zistili mi endometriozu. Prvý dojem po tom, ako mi to doktorka oznámila bol strašný, no vzápäi mi povedala, že všetko bude dobre, pretože som to mala len v začiatočnom štádiu a dá sa to liečiť. Podstúpila som umelý prechod- 6 mesiacov som dostávala injekcie na zastavenie menštruácie. Po poslednej injekcii, o som mala mesiac do svadby, mi doktorka povedala, že by som mala teraz dostať prvý menzes a potom čo najrýchlejšie otehotnieť- kým je maternica oslabená, ťažšie sa bráni prieniku tých mužských bežcov :) A tak aj bolo :) Asi za dva týždne som dostala ten očakávaný menzes a na svadobnej ceste sme počali naše prvé bábätko :) To som ja však nevedela, neciítila som na sebe žiadnu zmenu, lebo po tej liečbe je nemožné mať pravidelný menzes, a tak som si nerobila a ni test. V januari mi to však nedalao a urobila som si test- vyšiel mi. Na druhy den som bezala ku doktorke, no ona mala dovolenku- bola tam za nu nejaka mlada namyslená fiflene. Keď si pozrela po akej diagnóze som prišla, pozrela sa na mna, že čo si myslim, že je také jednoduche otehotniet po takej chorobe, že testy su na h...o, a že si nemam robiť zbytočné nadeje, že možno ani nikdy deti nebudem mat- no niečo strašné, len som sklopila hlavu a povedla som jej že chcem, aby mi urobila ultrazvuk. urobila mi ho a este mi aj ukazala monitor so slovam- vy tu nieco vidite, lebo ja nie, iba prazdnu maternicu. Chcela som sa obliect, no ona mi este isla pichnut vyvolavacku, ze ak to do dvoch tyzdnov nepride mam si prist po druhu. Obliekla som sa a odisla som so slovami, ze s takymto pristupom tu dlho navydrzi a ze podam na nu staznost. Bola som zdrvena, nestatsna, strasne som sa tesila, no po tomto som stratila vsetky nadeje. Po dvoch tyzdnoch som menzes nedotala, zavolala som doktorke, ze ci robi, robila, tak som s dalsim pozitivnym tt isla za nou a hdajte co ? Bola som uz v 11tt. Neskutocne, este aj ona so mnou plakala, ked mi tu malu fazulku ukazovala. Pomohla mi napisat staznost na nemenovanu doktorku, ktorá tam behom mesiaca skončila. Kedze bolo nrusene tehotenstvo vyvolavackou, musela som byt 1tyzden na pozorovani. No to mi vobec nevadilo, mala som pod srdcom nase dietatko :) Jakubko sa narodil sice o tri týždne skor, no vobec mu to neubralo na mudrosti a krase- je nadmieru inteligentny- niekedy mam pocit, ze za nim mierne zaostavam :) Tesne pred jeho druhymi narodeninemi sa nam narodila Lenka a tá má už takmer 1 rok :) Takže chcem všetkým mamičkám i nemmamičkám dodať odvahu a trpezlivosť a čistú hlavu, lebo psychika robí svoje.
A nezabudajte, že Bohu nie je nič nemožné!!! Držím vám všetkým palce!!!!! :)