Čaute babule. V mene všetkých strachoprdiek ako som ja, som sa rozhodla napísať niečo k spinálke. Aj ja sama som totiž hľadala diskusie a skúsenosti, mnohé mi pomohli. Takže. Spinálka je úplná pohoda. Viem ju porovnať s celkovou anestéziou (aj keď som tak nerodila), ale mám za sebou niekoľko gynekologických operácií (klasická operácia vaječníka, laparoskopická operácia maternice a vaječníka, kyretáž). Spinálky som sa veľmi bála, lebo som nevedela presne, čo ma čaká. S celkovou som už mala skúsenosti, tak som chcela silou mocou celkovú. Ešteže ma anesteziologička na Antolskej presvedčila, že to spoločne dáme a dali sme to. Vo svojom okolí som počula všelijaké strašidelné historky - ako napríklad, že zarezali do živého, no spoliehala som na to, že mne sa to nestane a nestalo sa. Anesteziologička mi na to povedala, že také kamarátky si mám radšej vymazať z Facebooku, lebo len zbytočne strašia :)
Samotný pôrod prebehol v pohode a to fakt hrozilo, že prídem o maternicu počas neho a dokonca sa pohrávali s myšlienkou, že mi dajú transfúziu, nakoniec našťastie nemuseli. Za mňa dám takúto skúsenosť, čo som nikde nečítala:
Príprava na spinálnu - ja som si na odporúčanie lekára dala noc pred pôrodom glycerínový čípok a jeden ráno pred pôrodom, vyhnete sa zbytočným "kakačkám" v nemocnici. Večer sa už nič neje a ráno som len mohla jedným hltom zapiť svoju tabletku, nič viac. Samotná príprava - monitor dieťatka, napichajú vám potrebné hadičky do žily, natiahnete si kompresné pančuchy a vypijete nechutnú kyslo-horko-hnusnú gebuzinu na neutralizáciu žalúdočných štiav. A čakáte.
Na sále - v sede sa vyhrbíte, ramená uvoľnené nadol a anesteziológ pichne anestéziu. Do minúty musíte byť v ľahu a nohy vyložiť nahor do strmeňov (či čo to je). Nohy začnú drevenieť (doslova) a v zápätí vám dajú plachtu pred tvár. U mňa ako ťahali plachtu smerom ku mne mi zachytili prsty na nohách a ohli ich smerom ku mne, na čom ich poprosila, nech plachtu nadvihnú, lebo mi ťahá prsty, tak sa smiali a ospravedlnili sa.
Pôrod - ak by som ho mala absolvovať znova takto, idem do toho hneď. Tlaky som necítila, v zásade to bolo bez akéhokoľvek negatívneho pocitu a keď mi povedali, že mamička nespíme, som si uvedomila, že im tam driemem a malý bol už hore nožkami vo vzduchu a plakal :) Nakoniec som dala aj selfie s ním (sestričky fotili), vystrašili ma len hlášky lekára, že dajte mi viac tampónov, krváca nám to tam. Nebolo mi všetko jedno, ale hovorím si, ak sa niečo skomplikuje, uspia ma úplne. Všetko nakoniec dobre dopadlo, anesteziologička si potom robila srandu, že ako som stresovala a dala som to na výbornú. Zamávala som manželovi a potom si už moc nepamätám, iba taký záblesk ako ma vezú po chodbe.
Na izbe - nohy budete mať drevené ešte pár hodín a najhoršie je, že si myslíte, že ich máte stále vyložené smerom nahor, no nemáte. Blbý pocit, kedy mozog nechápe, že je to inak :) Hlava ma nebolela, chceli ma postaviť už 12 hodín po pôrode, no na môj odpor sa tak stalo až 24 hodín (po toľkých operáciách a zrastoch mi to nešlo tak rýchlo ako iným ženám...). Ak sa na to nebudete cítiť, jednoducho im to povedzte a hotovo. Zle sa mi potom vstávalo, myslela som, že kvôli šitiu a tak, ale bolo to kvôli hroznej 30-ročnej nemocničnej posteli, ktorá sa nedala polohovať, bola príšerne tvrdá a vysoká (musela som mať šamlík). Z nej ma boleli hrozne kríže a krčná chrbtica, keď som prišla domov, dokázala som sa fakt rýchlo zmobilizovať, takže to bolo super.
ZHRNUTIE - spinálna anestézia je v porovnaní s dlátovaním osmičky malina! :)
- rýchle zotavenie
- vedomie pri pôrode
- bezbolestnosť zákroku