KočíkopédiaSanatórium Koch Bratislava
Sanatórium Koch je súkromná nemocnica v Bratislave špecializovaná na gynekológiu a pôrodníctvo. Pri ambulantnej zdravotnej starostlivosti poskytuje pacientkám rôzne nadštandardné služby.
Taktiež disponuje novorodeneckým oddelením, ktoré je prístrojovo vybavené aj pre predčasné pôrody6 (až od 34.týždňa tehotenstva). V prípadoch kedy rodička začne rodiť skôr, je preložená do perinatologického centra I. ženskej kliniky na Antolskej, kde poskytujú starostlivosť aj veľmi nezrelým novorodencom.
Pred pôrodom
| ✅ | Prehliadka pôrodnice |
| ✅ | Predpôrodné kurzy |
| ✅ | Tehotenská poradňa |
| ✅ | Vlastný pôrodný plán |
| ✅ | Baby Friendly nemocnica |
Vybavenie a možnosti pôrodnice
| ❌ | Štandardné pôrodné sály/boxy |
| ✅ | Nadštandardné pôrodné sály/boxy |
| ❌ | Štandardné izby pre šestonedelie |
| ✅ | Nadštandardné izby pre šestonedelie |
| ✅ | Sprievodná osoba pri pôrode |
| ✅ | Možnosť ubytovať sprievodnú osobu |
| ✅ | Zazmluvnenie konkrétneho pôrodníka/anesteziológa/pôrodnej asistentky |
Prvá, druhá a tretia doba pôrodná
| ✅ | Voľba polohy pri pôrode |
| ✅ | Voľný pohyb po oddelení pri pôrode |
| ✅ | Epidurálna analgézia |
| ✅ | Iné prostriedky na úľavu |
| ✅ | Cisársky rez |
| ✅ | Nástrih hrádze |
| ✅ | Dotepanie pupočníka |
Novorodenec
| ❌ | Perinatologické centrum |
| ✅ | Bonding po pôrode |
| ✅ | Rooming-in systém |
| ✅ | Laktačná poradňa na šestonedelí |
| ✅ | Dokrm umelým mliekom na šestonedelí v prípade potreby |
Prehliadka pôrodnice
Prehliadka pôrodnice prebieha s pôrodnou asistentkou. Treba sa vopred objednať cez recepciu 02 - 5441 2612.
Predpôrodné kurzy
Od 36. týždňa tehotnosti (na požiadanie aj skôr) je možné zúčastniť sa na prednáškach a cvičeniach pre tehotné. Rovnako poskytujú aj kurzy dojčenia. Prihlásiť sa treba u staničnej sestry pôrodnej sály.
Tehotenská poradňa
Na prenatálne prehliadky sa objednajte od 30. týždňa tehotnosti na tel. číslach: 02/5464 0061, 02/5464 0062. Objednať sa možno od 7,00 hod do 21,00 hod. Odporúčame objednať sa v popoludňajších alebo večerných hodinách, kedy telefónne linky nie sú tak vyťažené.
Pôrodný plán
V Sanatóriu sú pripravení prediskutovať pôrodné plány12. Ich akceptovanie podlieha schváleniu pracovnej skupiny pozostávajúcej z prednostu gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia, primára gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia, primárky novorodenenckého oddelenia a primárky oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny.
Pôrodný plán, ktorý nebol vopred schválený, nebude akceptovaný.
Sprevádzajuca osoba pri pôrode
Pri pôrode je možnosť jednej sprevádzajúcej osoby19 (kapacita priestorov). Poplatok je zahrnutý v cene nadštandardných služieb.
Zazmluvnenie konkrétneho pôrodníka, anesteziológa, pôrodnej asistentky
Rodička má možnosť zazmluvnenia pôrodníka, anesteziológa a pôrodnej asistentky za poplatok uvedený v cenovej tabuľke. Pokiaľ sa zazmluvnená osoba nedostaví k pôrodu, nemocnica automaticky vracia poplatok v plnej výške.
Izby a apartmány
Celkový počet postelí v nemocnici je 33. Prevažná časť izieb je dvojlôžkových. Okrem toho sú v nemocnici tri jednolôžkové izby. Vrcholom komfortu sú dva apartmány na najvyššom podlaží, ktoré majú spoločnú zimnú záhradu a terasu.
Izba 1 sanatória Koch
Izba 2 sanatória Koch
Apartmán sanatória Koch
Voľný pohyb po oddelení pri pôrode
Počas prvej doby pôrodnej nemusíte ležať na pôrodnej posteli, ale odporúčame vám aktívny pohyb na pôrodnej sále alebo na chodbe, sedenie na "fit-lopte", či prípadne sprchovanie. Pohyb je možný aj v prípade, že dostávate infúziu.
Voľba polohy pri pôrode
Pôrodné postele sú polohovateľné a ich správnym polohovaním sa dá vytvoriť taká poloha, ktorá bude ideálna. Pôrod neodvádzame mimo pôrodnej postele.
Epidurálna analgézia
PEDA24 nie je spoplatnená. Nevyhnutné je mať absolvované poučenie s anestéziologičkou (každý pondelok o 10:30 hod v Gynekologicko-pôrodníckej nemocnici na Partizánskej ulici).
Iné prostriedky na úľavu
Keďže pôrodná činnosť je často sprevádzaná bolesťou, možno ju tlmiť liekmi, ktoré sa bežne používajú na tlmenie bolestí a zmierňovanie kŕčov. Ak si však nebudete priať lieky na utlmenie pôrodnej bolesti, je to v poriadku. Rodičky znášajú kontrakcie lepšie pokiaľ sa prechádzajú, používajú fit loptu alebo sa sprchujú.
Dotepanie pupočníka
Po pôrode dieťaťa, ak to zdravotný stav umožní, čakáme na dotepanie pupočníka cca 1-3 minúty. Potom pupočník podviažeme a prestrihneme. Ak má "otec" záujem o tento úkon, treba oň vopred požiadať. Dlhšie ponechanie pupočníka nepovažujeme zo zdravotného hľadiska, najmä pre dieťa, za odôvodnené, ani prínosné.
Bonding po pôrode
Novorodenca1, pokiaľ to jeho zdravotný stav dovolí, položia na brucho a urobia prvé lekárske vyšetrenie. Následne sa vám dieťatko prinesie na prvé dojčenie (ešte na pôrodnej sále). Tento postup je modifikovateľný. V prípade dobrého stavu novorodenca ošetrenie a vyšetrenie novorodenca možno odložiť na neskôr.
Rooming-in systém
Pokiaľ je stav novorodenca fyziologický, podporujeme 24 hodinový rooming-in systém. Vizity sú dvakrát denne, kedy pediater (pediatrička) skontrolujú zdravotný stav bábätka.
Dojčenie a laktačná poradňa, dokrmovanie
Novorodenecká sestra Vás naučí starostlivosti o bábätko2: prebaľovať, kúpať, pomôže vám s prikladaním a dojčením. Pokiaľ máte pocit, že potrebujete pomôcť, neváhajte sa opýtať na čokoľvek. Pokiaľ to nie je medicínsky indikované, babätko nedokrmujú. Ak je to však nevyhnutné a žiadúce, dokrmovanie je hypoalergénnou mliečnou formulou.
Poplatky spojené s pôrodom
- Aktuálne poplatky nájdete na webu sanatoria.
Čo si priniesť do pôrodnice
- veci osobnej hygieny, vrátane sprchovacieho gélu a šampónu
- 2 podprsenky pre dojčiace matky
Uteráky, župan, hygienické vložky, nočná košeľa, sušič na vlasy sú na izbách, rovnako príbor, toaletný papier a podobne.
Čo si priniesť pre bábätko?
Pre bábätko zabezpečí pôrodnica počas pobytu plienky, oblečenie, vlhčené utierky a podobne. Veci pre bábätko na cestu domov stačí priniesť až v deň odchodu z pôrodnice.
Kontakty a iné informácie
Prednosta oddelenia: MUDr. Vladimír Cupaník, PhD.
Primár oddelenia: MUDr. Peter Mareš
Vrchná sestra: Mgr. Ivana Švárna
- pre objednávanie alebo získanie akýchkoľvek informácii pošlite e-mail alebo volajte na:
02/ 54 64 00 61 (07,00 - 21,00)
02/ 54 64 00 62 (07,00 - 21,00)
02/ 43 63 17 13 (07,00 - 15,30) GPN Ružinov
02/ 43 63 17 09 (07,00 - 15,30) GPN Ružinov
Ostatné kontakty:
Adresa pôrodnice
GPN Koch
Partizánska 27
811 03 Bratislava
Spoje verejnej dopravy (MHD):
- Trolejbusy číslo 203 a 207
Iné zaujímavosti o pôrodnici
- možnosť odberu pupočníkov krvi po predložení podpísanej zmluvy a súhlasu,
- návštevné hodiny sú od 9:00 do 21:00, na všetkých izbách a priestoroch,
- k dispozícii je aj zapožičanie monitora dychu pre novorodenca.
Použité zdroje
Hodnotenia a skúsenosti so Sanatóriom Koch Bratislava
Priemerné hodnotenie:
Máš skúsenosť so Sanatóriom Koch Bratislava?
Podeľ sa o ňu a pomôž tak ostatným mamičkám.
Napíš svoju skúsenosť
Neodporúčam pôrod u Kocha
U Kocha som rodila v roku 2023 a môžem povedať, že som urobila veľmi zle rozhodnutie. Už počas tehotenstva sa mi prestriedalo presne 5 gynekológov, nakoľko väčšina odišla pracovať do Borov.
Pôrod mi začal odtieknutim plodovej vody doma, takze sme s manželom hneď išli do pôrodnice, po prehliadnutí zistili, že už som na 5 cm otvorená, sestrička sa má pýtala, že či chcem epiduralku, načo som jej povedala, že áno, ďalej neriešila a poslala ma na poschodie do pôrodnice. Vtedy mi už začali pravidelne a bolestivé kontrakcie, v tom čase mi dali aj klistir, takze bolesť sa zniekolkonasobila, po opätovnom prehliadnuti zistili, ze som sa veľmi rýchlo otvárala, bola som už na 8 cm otvorená, takze má brali na pôrodnú sálu, epiduralku mi podali až keď som bola otvorená na 9 cm, čo mi spôsobilo že som zrazu necítila spodnú časť tela a nevedela som tlačiť, zrazu nastal totálny chaos, rodila má pani doktorka z Ukrajiny, ktorá ani nevedela dobre po slovensky, museli má dva krát nastrihnut, aj tak som syna nevedela vytlačiť. Pani doktorka sa rozhodla pre použitie zvonu, čo ale asi neovláda, takze akútne volali nejakého doktora ktorý by to zvládol, medzitým som mala syna zakliesneného a pravdepodobne sa dusil, keď doktor konečne prišiel a pokúšal sa syna vytiahnuť zvonom, podarilo sa mu to asi az na tretí krát (medzitým aj vymenil zvon, lebo s tým predtým očividne niečo bolo, nevedel sa pricucnut), syn nejavil žiadne známky života. Z novorodeneckeho ho hneď brali a mne HODINU nikto nič nepovedal. Toto bola asi najdlhšia hodina v mojom živote, s manželom nás nechali na pôrodnej sále a po každé keď som sa pýtala sestričiek, či môj syn žije, mi povedali že oni nevedia, že mi prídu povedať z novorodeneckeho. Po tej hodine prišla primárka z novorodeneckeho že teda môj syn žije, že ho oživili a informácie mi podavala, ako keby som sa ho rozhodla dobrovoľne nevytlačit, bola veľmi nepríjemná. Opýtala som sa jej automaticky či ho môžem vidieť, načo mi arogantne odvrkla, že oni mi ho určite neprinesú, jedine že si to odkráčam k nemu ( podotýkam, že som bola čerstvo zasita až po zadok a nohy som si ešte stále necítila). Syna som videla až o niekoľko hodín keď som sa už vedela sama postaviť. Nakoľko mal teda takéto nešťastne narodenie, bol v inkubatore jeden a pól dňa, na druhý deň, má zavolali na novorodenecke, že ho vyskusame priložiť k prsníku, aby sa mi spustila laktacia, posadili má na komunistickú drevenú stoličku, nevedela som dobre sedieť nakoľko má to tam dole bolelo jak šľak, začo sa na mna sestra znova ocapila, že keď si nesadnem normálne, malého mi na ruky nedajú, tak som si cez zatate zuby “normálne sadla” a konečne som prvý krát držala a prikladala si syna, zatiaľ čo druha sestra si tam sedela v pohodlnom mäkkom kancelarskom kresle.
Čo sa týka komfortu, izby sú strašne maličké a čo má prekvapilo nemajú tam navyše trápne vankúše, každá postel má jeden maly vankus, a keďže som bola prvý deň na izbe sama, požičala som si vankus z druhej postele, z toho bola hotová kovbojka, tri sestry mi prišli vynadať, že čo si to dovoľujem, že keď chcem vankus navyše, nech mi manžel prinesie z domu.
Ešte spomeniem pani primarku z novorodeneckeho, ktorá mala maximálne neprofesionálne chovanie. Keď má prišla navštíviť rodina, ktorá vedela o mojom zážitku, že má neinformovali hodinu o zdravotnom stave syna a moja sestra to spomenula pred pani primavkou, tá sa dovalila do izby začala kričať, že oni mi zachraňovali dieťa, a nemali čas behať po každé za mnou a informovať ma, atd. na moju argumentáciu si ani nepočkala otočila sa a slahla dverami jak 15 ročná puberťáčka.
Vďaka týmto skúsenostiam som trpela popôrodnou traumou a aj šestonedelie som si neužívala, tak akoby som si ho možno užila za iných okolností. Vďaka bohu syn je zdravý a krásne prospieva, ale on je brutálny bojovník. Z Kochu som nadobro odisla a verím že to bolo najlepšie rozhodnutie.
Pôrod mi začal odtieknutim plodovej vody doma, takze sme s manželom hneď išli do pôrodnice, po prehliadnutí zistili, že už som na 5 cm otvorená, sestrička sa má pýtala, že či chcem epiduralku, načo som jej povedala, že áno, ďalej neriešila a poslala ma na poschodie do pôrodnice. Vtedy mi už začali pravidelne a bolestivé kontrakcie, v tom čase mi dali aj klistir, takze bolesť sa zniekolkonasobila, po opätovnom prehliadnuti zistili, ze som sa veľmi rýchlo otvárala, bola som už na 8 cm otvorená, takze má brali na pôrodnú sálu, epiduralku mi podali až keď som bola otvorená na 9 cm, čo mi spôsobilo že som zrazu necítila spodnú časť tela a nevedela som tlačiť, zrazu nastal totálny chaos, rodila má pani doktorka z Ukrajiny, ktorá ani nevedela dobre po slovensky, museli má dva krát nastrihnut, aj tak som syna nevedela vytlačiť. Pani doktorka sa rozhodla pre použitie zvonu, čo ale asi neovláda, takze akútne volali nejakého doktora ktorý by to zvládol, medzitým som mala syna zakliesneného a pravdepodobne sa dusil, keď doktor konečne prišiel a pokúšal sa syna vytiahnuť zvonom, podarilo sa mu to asi az na tretí krát (medzitým aj vymenil zvon, lebo s tým predtým očividne niečo bolo, nevedel sa pricucnut), syn nejavil žiadne známky života. Z novorodeneckeho ho hneď brali a mne HODINU nikto nič nepovedal. Toto bola asi najdlhšia hodina v mojom živote, s manželom nás nechali na pôrodnej sále a po každé keď som sa pýtala sestričiek, či môj syn žije, mi povedali že oni nevedia, že mi prídu povedať z novorodeneckeho. Po tej hodine prišla primárka z novorodeneckeho že teda môj syn žije, že ho oživili a informácie mi podavala, ako keby som sa ho rozhodla dobrovoľne nevytlačit, bola veľmi nepríjemná. Opýtala som sa jej automaticky či ho môžem vidieť, načo mi arogantne odvrkla, že oni mi ho určite neprinesú, jedine že si to odkráčam k nemu ( podotýkam, že som bola čerstvo zasita až po zadok a nohy som si ešte stále necítila). Syna som videla až o niekoľko hodín keď som sa už vedela sama postaviť. Nakoľko mal teda takéto nešťastne narodenie, bol v inkubatore jeden a pól dňa, na druhý deň, má zavolali na novorodenecke, že ho vyskusame priložiť k prsníku, aby sa mi spustila laktacia, posadili má na komunistickú drevenú stoličku, nevedela som dobre sedieť nakoľko má to tam dole bolelo jak šľak, začo sa na mna sestra znova ocapila, že keď si nesadnem normálne, malého mi na ruky nedajú, tak som si cez zatate zuby “normálne sadla” a konečne som prvý krát držala a prikladala si syna, zatiaľ čo druha sestra si tam sedela v pohodlnom mäkkom kancelarskom kresle.
Čo sa týka komfortu, izby sú strašne maličké a čo má prekvapilo nemajú tam navyše trápne vankúše, každá postel má jeden maly vankus, a keďže som bola prvý deň na izbe sama, požičala som si vankus z druhej postele, z toho bola hotová kovbojka, tri sestry mi prišli vynadať, že čo si to dovoľujem, že keď chcem vankus navyše, nech mi manžel prinesie z domu.
Ešte spomeniem pani primarku z novorodeneckeho, ktorá mala maximálne neprofesionálne chovanie. Keď má prišla navštíviť rodina, ktorá vedela o mojom zážitku, že má neinformovali hodinu o zdravotnom stave syna a moja sestra to spomenula pred pani primavkou, tá sa dovalila do izby začala kričať, že oni mi zachraňovali dieťa, a nemali čas behať po každé za mnou a informovať ma, atd. na moju argumentáciu si ani nepočkala otočila sa a slahla dverami jak 15 ročná puberťáčka.
Vďaka týmto skúsenostiam som trpela popôrodnou traumou a aj šestonedelie som si neužívala, tak akoby som si ho možno užila za iných okolností. Vďaka bohu syn je zdravý a krásne prospieva, ale on je brutálny bojovník. Z Kochu som nadobro odisla a verím že to bolo najlepšie rozhodnutie.
3 ľudia považujú za užitočné
Koch nikdy viac
V kochu som rodila v roku 2022 a moja skusenost je amaterizmus, ich postupy sa vobec nezhodovali s tym co prezentuju. V podstate som rada, ze moje dieta je zive a zdrave, ale nie je to vdaka nim, ale vdaka Bohu a napriek porodu v kochu.
Bol to naozaj zly zazitok, a urcite kazdemu odporucam rozhodnutie rodit v tomto zariadeni dobre zvazit.
Bol to naozaj zly zazitok, a urcite kazdemu odporucam rozhodnutie rodit v tomto zariadeni dobre zvazit.
2 ľudia považujú za užitočné
Porod u KOCHA - nerobte to
Rodit u Kocha bola najvacsia chyba mojho zivota. Amaterizmom a ich laxnym pristupom mi defacto zavrazdili dieta, ktore sa im sice zazrakom podarilo ozivit, ale my mame ako rodina zo zivota uz naveky peklo.
Sluzby a personal by boli neakceptovatelne ani pre pracovne tabory. V mnohych pripadoch hranicili s neludskym spravanim.
O Vasom zdravotnom stave vas nik neinformuje. Na jasnu otazku k vysledkom testov vam povedia vsetko ok a po porode si v prepustacej sprave precitate, ze mate eklampsiu. Pricom na jasnu otazku, ako vysli testy na preeklampsiu, vam povedia, ze negativne.
Cize pri hospitalizacii v 39tom tyzdni som uz bola preeklampticky pacient, o com ma nik v Kochu ani na moje jasne otazky, neinformoval. Tlak som v tej dobe mala cez 150, ledva som dychala a cisar aj tak odmietali. Na moju poznamku, ze mam strach, mi pri vizite jeden z mladych lekarov arogantne odvrkol " Tsk ste nemali otehotniet" a odisiel. Aj napriek tomu, ze dieta malo slabe ozvy a necitila som pohyby, ma s liekmi na tlak poslali domov, lebo mali plno. Na dalsich poradniach som dostala vynadane, lebo som sa stazovala, ze necitim dieta. Lekarka na mna nakricala, ze ak ich citim raz denne, je to ok. Priznam sa, ze ma dodeptala tak, ze som si tie pohyby asi radsej vsugerovala. Informovala som minimalne 2 lekarov, vratand tejto lekarky, ze fyzioterapeut mi zistil posunutu panvu, ci mi vykonaju meranie, ci vobec zvladnem prirodzeny porod. Lekarka reagovala, ze ziadne meranie netreba, ze mam panvu v poriadku. Spytala som sa ako to vie a ona mi povedala, ze pozrie a vidi (vtedy som mala vyhladat inu porodnicu, nakolko nasledne ma tato lekarka rodila a moze za to, ze moje dieta ma dozivotne nasledky). V 41+6tt som o piatej rano dostala silne kontrakcie (kazde 2 minuty). Sli sme do porodnice, ale kedze som bola otvorena len na 2cm, povedali, ze treba cakat. Takto som trpela do 14:00, kedy mi z nicoho nic kontrakcie skoncili, dieta som necitila uz absolutne vobec, aby bolo nieco na monitore, sestricka mi chodila kazdych par minut potriast bruchom ( vraj je moje dieta lenive a spi). O siestej vecer som s placom prosila primara o cisar, nevidel na to dovod. Rano o siestej na druhy den (ano 25 hodin od zaciatku porodu), mi dali vyvolavacku. Nic. O 8:30 sa sluziaca lekarka pokusila o rucne spustenie. Nic. 11:30 mi chceli ten chvat urobit znova, tak vravim, ze to uz mam za sebou. Tak ma poslali cakat. O 15tej som dostala dalsiu vyvolavacku, nic. O 16tej mi volali, ze mam prist na cakacku, pozeram, ze ale ja nic necitim. Ze nech len pridem. Tam stale nic, tak ma vzali na porodnu a nieco mi pichli do zily. V momente som dostala bolesti ako by ma niekto rezal, lamal a drtil za ziva. Nedokazala som ani dychat. Lekarka aj asistentka boli velmi chaoticke, so mnou defacto nekomunikovali. Po tom ako mi zaviedli epidural, tak ma na porodnej nechali samu s manzelom. Pytala som sa ich kam idu a oni, ze nas budu sledovat na monitoroch. Po par minutach zacal pristroj velmi pipat a ozvy mojho dietata klesali zo 100, na 60, 30, az vsetko hucalo a svietila 0. Kricim na manzela, ze co je, vravi mi, ze asi nic, ved oni nas sleduju. Nikto nas nesledoval a nik neprichadzal. Tak som manzela poslala, nech ich ide najst. Nikde ich nevedel zohnat. Tak som ho poslala znova. Lezala som tam sama, vsetko okolo mna hucalo a netusila som, co sa deje. Potom ich nasiel a prisli, na moje otazky nikto nereagoval, len ma lekarka nutila tlacit, vravim jej, ze ale ja nic necitim. Len na mna kricala, nech tlacim. Potom zavolali anesteziologa, aby mi zvysil epidural, ze idu operovat. Jedine, co mi povedali, bolo, ze mam 8 minut na to, aby som presla na operacku, lebo potom si uz neucitim nohy. Inak anesteziolog bol jediny clovek, co bol ludsky, empaticky a profesional.
Nasledne sa so mnou jednalo doslova sko s kusom masa na bitunku. Dieta surovo zo mna sklbali von az som skakala na stole, pri tom sa mi zenska, co podla mna nemohla mat zdravotnicke vzdelanie, snazila napichnut kanilu a vrieskala na mna, nech sa nehybem. Do toho som dostala tetanicky zachvat (to ze mam tetaniu mimochodom nik nezohladnoval a uplne to ignorovali pocas celej doby ako som tam chodila).
Zrejme sa na mne ucil nejaky praktikant, lebo ta lekarka na neho obcas zrukla, "nie!, co to robite?! Takto nie, dajte to sem!!!" Ked dieta vybrali, bolo ticho a mlady sa pyta, ukazeme jej ho? Doktorka, urcite nie!. V tom som sa zacala bat a pytat. Nikto mi neodpovedal jedine slovo, uplne ma ignorovali, akoby som bola vzduch.
K neprofesionalite este pridam, ze na prepichnutie zle zavedenej kanily som cakala 3 hodiny, lebo sestry z oddelenia neboli ochotne napravovat spackanu robotu kolegyne z operacky.
Po 12tich hodinach sa ma zbavili, lebo manzel na apartmane sa o mna postara lepsie. Laktacna, ta slovenka uplne uplne nanic. Dieta som nemala pri sebe 5 dni, ale ju ani raz nenapadlo mi povedat, ze na rozbeh laktacie by som mala pouzit aspon odsavacku. Takze jej velmi dakujem za problemy s kojenim, ktore nam dposobila.
Udialo sa tam toho este omnoho viac, co by stalo za zmienku. Ani po 2 rokoch vsak nemam silu to cele opisat.
Zaver, moje dieta, ktore malo bezchybne geneticke testy a vynikajuce vsetky morfologicke sona (platila som si kopu vysetreni navyse), takze sme mali istotu, ze nas vytuzeny poklad je v poriadku. Tak z takehoto dietata nam v Kochu urobili dieta dozivotne odkazane na pomoc inych.
Takze ak chcete aby vam dieta niekto zabil alebo zmrzacil, pokojne zvolte KOCH.
Rodila som v roku 2022
Sluzby a personal by boli neakceptovatelne ani pre pracovne tabory. V mnohych pripadoch hranicili s neludskym spravanim.
O Vasom zdravotnom stave vas nik neinformuje. Na jasnu otazku k vysledkom testov vam povedia vsetko ok a po porode si v prepustacej sprave precitate, ze mate eklampsiu. Pricom na jasnu otazku, ako vysli testy na preeklampsiu, vam povedia, ze negativne.
Cize pri hospitalizacii v 39tom tyzdni som uz bola preeklampticky pacient, o com ma nik v Kochu ani na moje jasne otazky, neinformoval. Tlak som v tej dobe mala cez 150, ledva som dychala a cisar aj tak odmietali. Na moju poznamku, ze mam strach, mi pri vizite jeden z mladych lekarov arogantne odvrkol " Tsk ste nemali otehotniet" a odisiel. Aj napriek tomu, ze dieta malo slabe ozvy a necitila som pohyby, ma s liekmi na tlak poslali domov, lebo mali plno. Na dalsich poradniach som dostala vynadane, lebo som sa stazovala, ze necitim dieta. Lekarka na mna nakricala, ze ak ich citim raz denne, je to ok. Priznam sa, ze ma dodeptala tak, ze som si tie pohyby asi radsej vsugerovala. Informovala som minimalne 2 lekarov, vratand tejto lekarky, ze fyzioterapeut mi zistil posunutu panvu, ci mi vykonaju meranie, ci vobec zvladnem prirodzeny porod. Lekarka reagovala, ze ziadne meranie netreba, ze mam panvu v poriadku. Spytala som sa ako to vie a ona mi povedala, ze pozrie a vidi (vtedy som mala vyhladat inu porodnicu, nakolko nasledne ma tato lekarka rodila a moze za to, ze moje dieta ma dozivotne nasledky). V 41+6tt som o piatej rano dostala silne kontrakcie (kazde 2 minuty). Sli sme do porodnice, ale kedze som bola otvorena len na 2cm, povedali, ze treba cakat. Takto som trpela do 14:00, kedy mi z nicoho nic kontrakcie skoncili, dieta som necitila uz absolutne vobec, aby bolo nieco na monitore, sestricka mi chodila kazdych par minut potriast bruchom ( vraj je moje dieta lenive a spi). O siestej vecer som s placom prosila primara o cisar, nevidel na to dovod. Rano o siestej na druhy den (ano 25 hodin od zaciatku porodu), mi dali vyvolavacku. Nic. O 8:30 sa sluziaca lekarka pokusila o rucne spustenie. Nic. 11:30 mi chceli ten chvat urobit znova, tak vravim, ze to uz mam za sebou. Tak ma poslali cakat. O 15tej som dostala dalsiu vyvolavacku, nic. O 16tej mi volali, ze mam prist na cakacku, pozeram, ze ale ja nic necitim. Ze nech len pridem. Tam stale nic, tak ma vzali na porodnu a nieco mi pichli do zily. V momente som dostala bolesti ako by ma niekto rezal, lamal a drtil za ziva. Nedokazala som ani dychat. Lekarka aj asistentka boli velmi chaoticke, so mnou defacto nekomunikovali. Po tom ako mi zaviedli epidural, tak ma na porodnej nechali samu s manzelom. Pytala som sa ich kam idu a oni, ze nas budu sledovat na monitoroch. Po par minutach zacal pristroj velmi pipat a ozvy mojho dietata klesali zo 100, na 60, 30, az vsetko hucalo a svietila 0. Kricim na manzela, ze co je, vravi mi, ze asi nic, ved oni nas sleduju. Nikto nas nesledoval a nik neprichadzal. Tak som manzela poslala, nech ich ide najst. Nikde ich nevedel zohnat. Tak som ho poslala znova. Lezala som tam sama, vsetko okolo mna hucalo a netusila som, co sa deje. Potom ich nasiel a prisli, na moje otazky nikto nereagoval, len ma lekarka nutila tlacit, vravim jej, ze ale ja nic necitim. Len na mna kricala, nech tlacim. Potom zavolali anesteziologa, aby mi zvysil epidural, ze idu operovat. Jedine, co mi povedali, bolo, ze mam 8 minut na to, aby som presla na operacku, lebo potom si uz neucitim nohy. Inak anesteziolog bol jediny clovek, co bol ludsky, empaticky a profesional.
Nasledne sa so mnou jednalo doslova sko s kusom masa na bitunku. Dieta surovo zo mna sklbali von az som skakala na stole, pri tom sa mi zenska, co podla mna nemohla mat zdravotnicke vzdelanie, snazila napichnut kanilu a vrieskala na mna, nech sa nehybem. Do toho som dostala tetanicky zachvat (to ze mam tetaniu mimochodom nik nezohladnoval a uplne to ignorovali pocas celej doby ako som tam chodila).
Zrejme sa na mne ucil nejaky praktikant, lebo ta lekarka na neho obcas zrukla, "nie!, co to robite?! Takto nie, dajte to sem!!!" Ked dieta vybrali, bolo ticho a mlady sa pyta, ukazeme jej ho? Doktorka, urcite nie!. V tom som sa zacala bat a pytat. Nikto mi neodpovedal jedine slovo, uplne ma ignorovali, akoby som bola vzduch.
K neprofesionalite este pridam, ze na prepichnutie zle zavedenej kanily som cakala 3 hodiny, lebo sestry z oddelenia neboli ochotne napravovat spackanu robotu kolegyne z operacky.
Po 12tich hodinach sa ma zbavili, lebo manzel na apartmane sa o mna postara lepsie. Laktacna, ta slovenka uplne uplne nanic. Dieta som nemala pri sebe 5 dni, ale ju ani raz nenapadlo mi povedat, ze na rozbeh laktacie by som mala pouzit aspon odsavacku. Takze jej velmi dakujem za problemy s kojenim, ktore nam dposobila.
Udialo sa tam toho este omnoho viac, co by stalo za zmienku. Ani po 2 rokoch vsak nemam silu to cele opisat.
Zaver, moje dieta, ktore malo bezchybne geneticke testy a vynikajuce vsetky morfologicke sona (platila som si kopu vysetreni navyse), takze sme mali istotu, ze nas vytuzeny poklad je v poriadku. Tak z takehoto dietata nam v Kochu urobili dieta dozivotne odkazane na pomoc inych.
Takze ak chcete aby vam dieta niekto zabil alebo zmrzacil, pokojne zvolte KOCH.
Rodila som v roku 2022
- Neodbornost
- Neprofesionalita
- Nezaujem o nazor rodicky
- Zatajovanie zdravotneho stavu
- Nezaujem o pacienta, ide im len o peniaze
7 ľudí považuje za užitočné
"vdaka" kochovi moj syn bude jedinacik
07/2022
V nedeľu o 17tej som mala naplánovaný príjem. Prišla som aj s manželom. Museli sme počkať pol hodinu kvôli cisaráku inej pacientky.po pol hodine prišla sestrička, muža poslala domov..vzala ma na izbu na 3. Poschodi, kde už bola jedna mamička s dieťaťom. Okolo 19tej mi začali kontrakcie ktoré boli od začiatku intenzívne (každé dve minúty a trvali 30sec). Po vyšetrení otvorená sotva na jeden cm. Na izbe ma dali na monitor a čakalo sa. Kontrakcie boli stále silné. Fit lopta ktorá bola sľúbená na izbe nebola a do sprchy by sa ani nevošla, nevadí. spolubývajúca mala dieťa na izbe a ja v kŕčoch čo nebola dobrá kombinácia. Na izbe dusno, sieťky na oknách chýbali. Okolo desiatej večer mi praskla plodová voda. Pýtala som si nieco od bolesti ale tým, že som alergická na niektoré lieky od bolesti tak mi nemali čo dať a dali nejaký opiát do zadku. Na bolesť to vôbec nepomohlo, avšak bola som neskutočne ospalá, zaspávala som v sprche po stojačky v bolstiach. Niečo medzi 22 a 24 h.ma presunuli na izbu na 1.posch. ktorá bola našťastie prázdna. Manžel prišiel okolo jednej ráno nakoľko mi písal, či má prísť ale nebola som schopná mu odpísať. Asi o pol tretej som bola stále na jeden cm ale ponukli mi epidural nakoľko som už bola vysilená. Dr poznamenal že si myslel ze si ju vypýtam skôr.(ani som netušila ze na 1cm sa moze dať epi)
po pichnutí obrovská úľava. Išla som na izbu, muža som poslala domov, že si pospíme. Spala som hodinu a potom opäť bolesti. Sestra sa ma pýtala kde mám muža a ja že som ho poslala domov.ona na to: "naco ste ho volali tak skoro?" 🤦♀️ Pričom kocha som si vybrala práve za to, aby mohol byť so mnou celý čas. Do rána mi dopichovali epi.presunuli ma na pôrodnú sálu. Muž prisiel okolo siedmej ráno, keďže epi mi pomohla otvoriť sa na 8cm. začala ma triasť strašná zimnica.skákala som na lehátku.bola mi neskutočná zima.nikto to neriešil.hodnú chvíľu ani nik neprišiel.muž preto vyšiel z pôrodnej izby a bol zfuknutý, že nesmie vychádzať. (Chápem kvôli čomu ale neboli sme vopred upozornení.)Vypýtali sme si deku.sestra na to: "a nevzali ste si župan z izby?" Tak mi ho doniesla avsak pri tej zime mi to nič nepomohlo. Dali mi kyslík. Kázali mi skákať na lopte aby sa dieťa posunulo do pôrodných ciest.avšak tak sa nestalo a o 10tej mi povedali, že sa ide na cisár. Na sále sa pýtali (nie mňa ale personál medzi sebou) "čo sa tak trasiem" a že "tá sa tak triasla uz predtým". prepichli mi žilu, tak skusali inú. Následne kanyla,strasne ma to štípalo tak som sa ozvala.vraj "musím niečo vydržať!!" Tak som držala. O 10:47 som porodila. Dieťa malo omotanú pupočnú šnúru 2x, vdýchlo zelenú plodovu vodu a muselo byť prevezené na Kramáre. Mňa vzali na izbu. Tam ma zakryli štyrmi perinami a triaška asi po hodine konečne prešla. Neskor prišla sestra, že mám krvavú perinu tak vymenili a povedala mi nech si ju nedávam medzi nohy..(tie co som mala ochrnuté🤦♀️) po 12tich hodinach tj. okolo 23tej v noci som sa musela postaviť a ísť na wc a sprchu kde mi vybrali cievku. Na druhý deň mi dali prvé jedlo na tácke na stojane ku posteli. Ďalšie jedlo už prišlo bez tácky tak som poprosila či mi ju môže tá pani z kuchyne priniesť. Ocapila sa že "to len prvý krát!" A že šak už som vstala tak sa mám najesť pri stole..inak nieje tam pomaly žiadne miesto, Izbička maličká. No mňa dali síce na jednotku, asi za to, že som bola bez dieťaťa a bolo by fakt odveci byť na izbe s mamičkou a dieťaťom pričom moje je v kritickom stave na jiske. tá izbička bola mikromaličká bez sieťky na okne. V chodbe v skrini mali akýsi kumbál na zdravotnícky materiál takže často si chodili ku mne po to. moje psychické rozpoloženie nemusím popisovať.všade okolo počuť plač detí a ja s prázdnymi rukami a rozrezaným bruchom. po každom dopichnutí alebo prepláchnutí kanyli som híkala od bolesti.vraj "kontrakcie ste ako pekne zvládala a toto neviete vydržať??"do nočnej služby prišla príčetná sestra, ktorá hneď zbadala, že to nieje ok. Ruku som nala celú červenú, zapálenú.Kanylu vybrala a dala na druhú ruku.
no neskutočná úľava zrazu žiadna bolesť.na ďalší deň prišla laktačná (ukrajinka s chabou slovenčinou ale maju dve tá druhá je slovenka) a pýta sa ma kde mam dieťa..(reku zjedla som ho..)povedala som jej, že na jiske tak sa vo dverách zľaknutá otočila a odišla. Potom sa ma ešte na dieťa pýtala iná sestra a jeden doktor.čo mi príde neprofesionálne a mali byť informovaní, že ja som tá bez dieťaťa. Na vizite dr. bez upozornenia postláčal brucho (až som mu capla po ruke lebo ako ozaj mohol najprv povedať čo ide robit)..
Jeden zo starých lekárov (pretože u kocha rozdeľujú dr. na mladých a starých) mi povedal, že som mala preeklampsiu.. pričom moj gyn (od kocha) mi celé tehotenstvo nič také nepovedal. V prepúšťacej správe tiež nebola o tom zmienka takže asi ju nemám,neviem 🤷♀️. Avšak čo v správe naopak bolo, že mi podali novagin, pričom som viac krát upozorňovala že nechcem, nakoľko v minulosti som mala alergickú reakciu.
V pondelok som teda bola operovaná a v stredu som už chcela ísť za dieťaťom na Kramáre. Sľúbili mi v kochovi, že mi požičajú vozík. Aj požičali.síce medzi tým nejaká sestra mi povedala ze "načo ved to zvládnete aj bez!!"keď som sa vrátila z Kramárov, muž ma tlačil z výťahu na vozíku, jedna sestra počudovane sa pýta druhej: "čo boli na výlete??"za inych okolností by mi takéto "šplechy" nevadili avšak vzhľadom na vážnosť situácie to hodnotím neprofesionálne keďže som bola psychicky na zrútenie.
Nemocnicu hodnotím skôr negatívne.nemám pocit, žeby tento "zážitok" bol hodný 1400 eur. Personál nebol výnimočne milý,ani služby či jedlo extra luxusné. Jedlo sice 5x denne ale z toho jeden chod napr. puding značky aro. Mne osobne to nevadí ale teda neokúzlili ma tým.
Ako pozitívum spomeniem anesteziologičku - veľmi empatická duša, upratovačku ktorá bola strašne milá a dokonca ma objala ked sa dozvedela ako som dopadla. Nejaký pán si ku mne sadol a utešoval ma, ubezpečoval, že dieťa sa z toho dostane, že to bude ok,to sa občas stáva.. až neskôr som sa dozvedela že to bol riaditeľ. Nakoľko v kochovi nemajú vo zvyku sa predstaviť.. čiže ani neviem kto bol službukonajúci lekár počas mojich kontrakcií a ani kto ma operoval. Áno v správe si to asi môžem dohľadať.ale ide o princíp.
V nedeľu o 17tej som mala naplánovaný príjem. Prišla som aj s manželom. Museli sme počkať pol hodinu kvôli cisaráku inej pacientky.po pol hodine prišla sestrička, muža poslala domov..vzala ma na izbu na 3. Poschodi, kde už bola jedna mamička s dieťaťom. Okolo 19tej mi začali kontrakcie ktoré boli od začiatku intenzívne (každé dve minúty a trvali 30sec). Po vyšetrení otvorená sotva na jeden cm. Na izbe ma dali na monitor a čakalo sa. Kontrakcie boli stále silné. Fit lopta ktorá bola sľúbená na izbe nebola a do sprchy by sa ani nevošla, nevadí. spolubývajúca mala dieťa na izbe a ja v kŕčoch čo nebola dobrá kombinácia. Na izbe dusno, sieťky na oknách chýbali. Okolo desiatej večer mi praskla plodová voda. Pýtala som si nieco od bolesti ale tým, že som alergická na niektoré lieky od bolesti tak mi nemali čo dať a dali nejaký opiát do zadku. Na bolesť to vôbec nepomohlo, avšak bola som neskutočne ospalá, zaspávala som v sprche po stojačky v bolstiach. Niečo medzi 22 a 24 h.ma presunuli na izbu na 1.posch. ktorá bola našťastie prázdna. Manžel prišiel okolo jednej ráno nakoľko mi písal, či má prísť ale nebola som schopná mu odpísať. Asi o pol tretej som bola stále na jeden cm ale ponukli mi epidural nakoľko som už bola vysilená. Dr poznamenal že si myslel ze si ju vypýtam skôr.(ani som netušila ze na 1cm sa moze dať epi)
po pichnutí obrovská úľava. Išla som na izbu, muža som poslala domov, že si pospíme. Spala som hodinu a potom opäť bolesti. Sestra sa ma pýtala kde mám muža a ja že som ho poslala domov.ona na to: "naco ste ho volali tak skoro?" 🤦♀️ Pričom kocha som si vybrala práve za to, aby mohol byť so mnou celý čas. Do rána mi dopichovali epi.presunuli ma na pôrodnú sálu. Muž prisiel okolo siedmej ráno, keďže epi mi pomohla otvoriť sa na 8cm. začala ma triasť strašná zimnica.skákala som na lehátku.bola mi neskutočná zima.nikto to neriešil.hodnú chvíľu ani nik neprišiel.muž preto vyšiel z pôrodnej izby a bol zfuknutý, že nesmie vychádzať. (Chápem kvôli čomu ale neboli sme vopred upozornení.)Vypýtali sme si deku.sestra na to: "a nevzali ste si župan z izby?" Tak mi ho doniesla avsak pri tej zime mi to nič nepomohlo. Dali mi kyslík. Kázali mi skákať na lopte aby sa dieťa posunulo do pôrodných ciest.avšak tak sa nestalo a o 10tej mi povedali, že sa ide na cisár. Na sále sa pýtali (nie mňa ale personál medzi sebou) "čo sa tak trasiem" a že "tá sa tak triasla uz predtým". prepichli mi žilu, tak skusali inú. Následne kanyla,strasne ma to štípalo tak som sa ozvala.vraj "musím niečo vydržať!!" Tak som držala. O 10:47 som porodila. Dieťa malo omotanú pupočnú šnúru 2x, vdýchlo zelenú plodovu vodu a muselo byť prevezené na Kramáre. Mňa vzali na izbu. Tam ma zakryli štyrmi perinami a triaška asi po hodine konečne prešla. Neskor prišla sestra, že mám krvavú perinu tak vymenili a povedala mi nech si ju nedávam medzi nohy..(tie co som mala ochrnuté🤦♀️) po 12tich hodinach tj. okolo 23tej v noci som sa musela postaviť a ísť na wc a sprchu kde mi vybrali cievku. Na druhý deň mi dali prvé jedlo na tácke na stojane ku posteli. Ďalšie jedlo už prišlo bez tácky tak som poprosila či mi ju môže tá pani z kuchyne priniesť. Ocapila sa že "to len prvý krát!" A že šak už som vstala tak sa mám najesť pri stole..inak nieje tam pomaly žiadne miesto, Izbička maličká. No mňa dali síce na jednotku, asi za to, že som bola bez dieťaťa a bolo by fakt odveci byť na izbe s mamičkou a dieťaťom pričom moje je v kritickom stave na jiske. tá izbička bola mikromaličká bez sieťky na okne. V chodbe v skrini mali akýsi kumbál na zdravotnícky materiál takže často si chodili ku mne po to. moje psychické rozpoloženie nemusím popisovať.všade okolo počuť plač detí a ja s prázdnymi rukami a rozrezaným bruchom. po každom dopichnutí alebo prepláchnutí kanyli som híkala od bolesti.vraj "kontrakcie ste ako pekne zvládala a toto neviete vydržať??"do nočnej služby prišla príčetná sestra, ktorá hneď zbadala, že to nieje ok. Ruku som nala celú červenú, zapálenú.Kanylu vybrala a dala na druhú ruku.
no neskutočná úľava zrazu žiadna bolesť.na ďalší deň prišla laktačná (ukrajinka s chabou slovenčinou ale maju dve tá druhá je slovenka) a pýta sa ma kde mam dieťa..(reku zjedla som ho..)povedala som jej, že na jiske tak sa vo dverách zľaknutá otočila a odišla. Potom sa ma ešte na dieťa pýtala iná sestra a jeden doktor.čo mi príde neprofesionálne a mali byť informovaní, že ja som tá bez dieťaťa. Na vizite dr. bez upozornenia postláčal brucho (až som mu capla po ruke lebo ako ozaj mohol najprv povedať čo ide robit)..
Jeden zo starých lekárov (pretože u kocha rozdeľujú dr. na mladých a starých) mi povedal, že som mala preeklampsiu.. pričom moj gyn (od kocha) mi celé tehotenstvo nič také nepovedal. V prepúšťacej správe tiež nebola o tom zmienka takže asi ju nemám,neviem 🤷♀️. Avšak čo v správe naopak bolo, že mi podali novagin, pričom som viac krát upozorňovala že nechcem, nakoľko v minulosti som mala alergickú reakciu.
V pondelok som teda bola operovaná a v stredu som už chcela ísť za dieťaťom na Kramáre. Sľúbili mi v kochovi, že mi požičajú vozík. Aj požičali.síce medzi tým nejaká sestra mi povedala ze "načo ved to zvládnete aj bez!!"keď som sa vrátila z Kramárov, muž ma tlačil z výťahu na vozíku, jedna sestra počudovane sa pýta druhej: "čo boli na výlete??"za inych okolností by mi takéto "šplechy" nevadili avšak vzhľadom na vážnosť situácie to hodnotím neprofesionálne keďže som bola psychicky na zrútenie.
Nemocnicu hodnotím skôr negatívne.nemám pocit, žeby tento "zážitok" bol hodný 1400 eur. Personál nebol výnimočne milý,ani služby či jedlo extra luxusné. Jedlo sice 5x denne ale z toho jeden chod napr. puding značky aro. Mne osobne to nevadí ale teda neokúzlili ma tým.
Ako pozitívum spomeniem anesteziologičku - veľmi empatická duša, upratovačku ktorá bola strašne milá a dokonca ma objala ked sa dozvedela ako som dopadla. Nejaký pán si ku mne sadol a utešoval ma, ubezpečoval, že dieťa sa z toho dostane, že to bude ok,to sa občas stáva.. až neskôr som sa dozvedela že to bol riaditeľ. Nakoľko v kochovi nemajú vo zvyku sa predstaviť.. čiže ani neviem kto bol službukonajúci lekár počas mojich kontrakcií a ani kto ma operoval. Áno v správe si to asi môžem dohľadať.ale ide o princíp.
8 ľudí považuje za užitočné
Koch za mňa topka
V sanatóriu Koch som rodila dva týždne naspäť, a musím povedať, že by som určite nemenila. Lekára som zazmluvneného nemala, nechala som to na náhodu s tým, že ma niekto predsa len odrodí:) Do poradne som chodila pani doktorke Hubovej, bola veľmi milá, a všetko mi vždy vysvetlila. Tehotenstvo som mala bezproblémové. Takže na pôrod som sa tešila, a bola pozitívne naladená. Na jednom vyšetrení bola pani doktorka Miroslava Horobets, ktorá mi bola veľmi sympatická, a len tak náhodou som povedala: " bodaj by som Vás mala u pôrodu". Stalo sa tak a neplánovane:) 8.6. ma dali na príjem, kde mi zaviedli balónik, a čakalo sa do rána. V skratke.....na druhý deň o 10 hodine ráno mi odtiekla plodová voda, a už sme išli na pôrodnú sálu. Preferovala som prirodzený pôrod, sekciu som mala ako poslednú možnosť, ak by nastali nejaké komplikácie. Musím povedať, že s pani doktorkou Horobets som bola nesmierne spokojná, ukludňovala ma, že všetko bude v poriadku a o 15.52 sa nám narodila zdravá a krásna dcérka. Muž bol celý čas pri mne. Celý personál od anestezilogičky, cez laktačnú poradkyňu až po pani doktorku Horobets sa správali ako profesionáli. Vôbec všetci v pôrodnici sa správali pekne, od upratovačiek až po lekárov. Prostredie krásne, kľudné, jedlo 5x za deň - mimochodom výborné. Musím len doporučiť. Ak by som mala rodiť ešte raz, idem znova do tejto pôrodnice.
1 človek považuje za užitočné
Koch - negativna skusenost
Nas pribeh sa zacal vecer, ked ma prijali na pohotovosti s bolestami v podbrusku.
V noci som vsak zacala krvacat a mala som neustale bolesti. Napriek tomu ma nepreviezli do pericentra. Takze som tam rano porodila dcerku v 24tt - 610g. Po porode mi ju vlozili do ruk. A hned potom ju zacali zachranovat a po 2 hodinach previezli na Antolsku.
Na reverz som odisla odtial skor a za porod(traumu) som nemusela platit. Pochopitelne.
V noci som vsak zacala krvacat a mala som neustale bolesti. Napriek tomu ma nepreviezli do pericentra. Takze som tam rano porodila dcerku v 24tt - 610g. Po porode mi ju vlozili do ruk. A hned potom ju zacali zachranovat a po 2 hodinach previezli na Antolsku.
Na reverz som odisla odtial skor a za porod(traumu) som nemusela platit. Pochopitelne.
- - nie su pericentrom
4 ľudia považujú za užitočné
8/10 bodov - top volba
Koch 8.10.2022
2 týždne pred TP mi začala ráno o 3 odtekať voda, tak sme šli do nemocnice. Otvorená na špičku prsta, nechali si ma, manžela poslali domov. Urobili mi klystír. O 7 mi dali (opýtali sa) vyvolávačku Misoprostol tbl, lebo som bola stále bez kontrakcií. Napojili ma na pásy, do pol h začali kontrakcie. O pár h prišiel doktor, urobil Hamiltonov hmat a dali mi infúzne Buscopan (opýtali sa). Už mi tiekla aj infúzia na pozitiv. streptokoka. Bola som na 3 cm otvorená, že zavolajú moju zmluvnú doktorku mudr. Šebíkovú. Došla o 2h, stále 3 cm, odporučila EPI, lebo predpokladala použitie Oxytocínu, otvárala som sa pomaly. Na obed zaviedli EPI, dali Oxy, došiel manžel. Za ďalších 6h som sa otvorila iba na 6 cm, čo už bolo dokopy 15h od odtoku vody. Bolo nebezpečné čakať viac, na pásoch bolo vidno, že klesajú ozvy dieťaťa pri každej kontrakcii, čiže na niečo naráža alebo má okolo krku šnúru. Doktorka mu nahmatala hrču na hlave (mizne hneď po pôrode), takže navrhla cisársky rez. Do 10 min pripravili mňa aj sálu, manžela poslali von. Celý čas mi doktorka hovorila, čo mi robí, čo budem cítiť, anesteziologička pri hlave ma povzbudzovala, syna vytiahli do 2 min a hneď mi ho celého fialového a krvavého dali na líce. Potom ho odniesli trochu utrieť, odvážiť, ocko pofotil a vzal si ho na ruky, kým ma šili.
Po prevoze na izbu mi doniesli syna na bonding a prisatie, manžela poslali domov. Bála som sa ho aj držať, že mu zlomím krk, nevedela som riadne čo a ako, 2x som volala novoro. sestričku. Cítila som sa total neschopná. Gyn. sestričku zaujímalo len to, aby som mala vyrovnanú ruku, keď ma meria pás na ruke, čo sa teda s bábom v ruke ťažko dalo sprocesovať. Neviem, koľko bol u mňa, ale po čase začal už moc plakať a ja som bola s držaním a prikladaním k prsiam bezradná, po operácii, poprosila som ich vziať si ho. Ešte sme trochu pokecali so spolubývajúcou a šli sme spať. Ráno o 6 nás stavali, pomáhali sprchovať, u mňa to bolo do 12h od rezu, u spolubývajúcej do 15h. Zvládala som, mala som už v živote 2 operácie a tie boli horšie. V ten deň nám niesli deti na požiadanie a mali sme rozchodiť telo a prikladať deti k prsiam. Sestrička pýtala odomňa kolostrum z pŕs, lebo že chudne a je to dôležité pre dieťa. Začala mi bolestivo tlačiť bradavky, aby dačo vyšlo. Sama keď som to robila, tak ledva pár kvapiek vyšlo. Hrozne to bolelo, nešlo to dobre, museli ho domŕmiť nahradným materským mliekom. Na ďalší deň nám deti doniesli natrvalo. Došla laktačná sestra poradiť. Na obed mi doktorka oznámila, že syn má zvýšený bilirubín (žltačka) a že keďže je to skoro od narodenia a je malý (mal 3kg), tak ho musia dať pod fotolampu na 12h. 3h lampa-pol h kojenie. Pýtali odomňa kolostrum/mlieko, lebo že im nevydrží pod lampou hladný. 1 sestrička bola tvrdšia na mňa, že moc chudne, odvážila ho pred a po kojení a povedala, že za 20 min musí prijať 2x toľko čo som mu dala a strčila mi do ruky odsávačku, lebo inak budú musieť dať umelé mlieko. Takže som nešla spať, ale odsávať a depkovať. Bolelo to, ledva vyšlo dačo na 2x. Musela som dovoliť umelé mlieko, lebo už som bola zúfalá, unavená a nechcela som, aby bol hladný. Vypil im naraz 25ml. Ešte som nad ránom hodinu odsávala a dala 15ml. Ráno po liečbe mi ho doniesli a nakázali mi prikladať k prsu a odsávať, aby sa mi rozbehlo mlieko a dávať mu striekačkou aj z toho. To sa rozbehlo, ale večer bol perný, lebo keď si skombinujete všetky rady od sestričiek a internet a niečo vám ujde/nedovysvetlia, tak to pokašlete. Narvala som synovi nasilu viac mlieka naraz striekačkou, bolelo ho brucho a 3h mi zavíjal, dokonca cumlík som musela na chvíľu použiť, skoro nič nezaberalo. Na vizite bolo vidno moje zúfalstvo, ale hovorila som, že aspoň saje. Na váhe mal však zase menej. Pýtali sa ma či ma bol niekto skontrolovať ako dojčím, ja že nie, vysvitlo, že laktačná sestra ochorela. Večer teda došla sestrička a veľmi mi pomohla psychicky, poradila s dojčením. Ráno bolo +10g a žltačka už ok, takže nás púšťali domov. Doktorka z novoro. bola hrozne milá, ešte ma ukludňovala, že nizšia váha je normal a už mám mlieko a odchádzali sme ukludnení.
Doma máme stále problémy s váhou, aj keď sme si mysleli, že už je to ok. Povedali mi dojčiť každé 2,5-3h, no nestačí, takže som už nabehla na systém, že keď si vypýta, hoci aj každú hodinu dačo, lebo mi zaspáva po 1 prse, takže naraz menej spapá. Ale dojdeme na to. No škoda, že chýbali komplexnejšie info v nemocnici. Ja sama som podcenila prípravu.
Nemocnica - čistota a jedlo super, max. 2 na izbe, vlastná kúpeľňa a wc, wifi, odbornosť lekárov, každý deň vizity z gyn. aj novoro. oddelení a informovanie o všetkom, personál milý (max. občas niekto ráznejší). Treba sa ale veľa pýtať a kludne viackrát, lebo sama musíte na veľa vecí dojsť. Angličtina slabá, keby neprekladám spolubývajúcej, tak je tam doteraz. Ani niektorí lekári nevedeli až tak dobre. 1 sestrička zo Škótska to tam zachraňovala.
Som rada, že som nemusela byť v socio a komuni zariadení, že sa o nás dobre starali a nič nepodcenili (mám Crohnovu chorobu, takže sme mohli dopadnúť aj veľmi zle skrz moje črevá). Prevozy sú prevažne zväličené klebety, majú tak 6x za rok a to sú veľmi vážne prípady, čo musia zo zákona presúvať, keďže nemajú neonatologické centrum. Deje sa to aj v iných nemocniciach, netreba mať z toho stresy.
Oplatilo sa nám 1400e (+350e zazmluvnenie doktorky) a Koch ja odporúčam :) 8/10 bodov
2 týždne pred TP mi začala ráno o 3 odtekať voda, tak sme šli do nemocnice. Otvorená na špičku prsta, nechali si ma, manžela poslali domov. Urobili mi klystír. O 7 mi dali (opýtali sa) vyvolávačku Misoprostol tbl, lebo som bola stále bez kontrakcií. Napojili ma na pásy, do pol h začali kontrakcie. O pár h prišiel doktor, urobil Hamiltonov hmat a dali mi infúzne Buscopan (opýtali sa). Už mi tiekla aj infúzia na pozitiv. streptokoka. Bola som na 3 cm otvorená, že zavolajú moju zmluvnú doktorku mudr. Šebíkovú. Došla o 2h, stále 3 cm, odporučila EPI, lebo predpokladala použitie Oxytocínu, otvárala som sa pomaly. Na obed zaviedli EPI, dali Oxy, došiel manžel. Za ďalších 6h som sa otvorila iba na 6 cm, čo už bolo dokopy 15h od odtoku vody. Bolo nebezpečné čakať viac, na pásoch bolo vidno, že klesajú ozvy dieťaťa pri každej kontrakcii, čiže na niečo naráža alebo má okolo krku šnúru. Doktorka mu nahmatala hrču na hlave (mizne hneď po pôrode), takže navrhla cisársky rez. Do 10 min pripravili mňa aj sálu, manžela poslali von. Celý čas mi doktorka hovorila, čo mi robí, čo budem cítiť, anesteziologička pri hlave ma povzbudzovala, syna vytiahli do 2 min a hneď mi ho celého fialového a krvavého dali na líce. Potom ho odniesli trochu utrieť, odvážiť, ocko pofotil a vzal si ho na ruky, kým ma šili.
Po prevoze na izbu mi doniesli syna na bonding a prisatie, manžela poslali domov. Bála som sa ho aj držať, že mu zlomím krk, nevedela som riadne čo a ako, 2x som volala novoro. sestričku. Cítila som sa total neschopná. Gyn. sestričku zaujímalo len to, aby som mala vyrovnanú ruku, keď ma meria pás na ruke, čo sa teda s bábom v ruke ťažko dalo sprocesovať. Neviem, koľko bol u mňa, ale po čase začal už moc plakať a ja som bola s držaním a prikladaním k prsiam bezradná, po operácii, poprosila som ich vziať si ho. Ešte sme trochu pokecali so spolubývajúcou a šli sme spať. Ráno o 6 nás stavali, pomáhali sprchovať, u mňa to bolo do 12h od rezu, u spolubývajúcej do 15h. Zvládala som, mala som už v živote 2 operácie a tie boli horšie. V ten deň nám niesli deti na požiadanie a mali sme rozchodiť telo a prikladať deti k prsiam. Sestrička pýtala odomňa kolostrum z pŕs, lebo že chudne a je to dôležité pre dieťa. Začala mi bolestivo tlačiť bradavky, aby dačo vyšlo. Sama keď som to robila, tak ledva pár kvapiek vyšlo. Hrozne to bolelo, nešlo to dobre, museli ho domŕmiť nahradným materským mliekom. Na ďalší deň nám deti doniesli natrvalo. Došla laktačná sestra poradiť. Na obed mi doktorka oznámila, že syn má zvýšený bilirubín (žltačka) a že keďže je to skoro od narodenia a je malý (mal 3kg), tak ho musia dať pod fotolampu na 12h. 3h lampa-pol h kojenie. Pýtali odomňa kolostrum/mlieko, lebo že im nevydrží pod lampou hladný. 1 sestrička bola tvrdšia na mňa, že moc chudne, odvážila ho pred a po kojení a povedala, že za 20 min musí prijať 2x toľko čo som mu dala a strčila mi do ruky odsávačku, lebo inak budú musieť dať umelé mlieko. Takže som nešla spať, ale odsávať a depkovať. Bolelo to, ledva vyšlo dačo na 2x. Musela som dovoliť umelé mlieko, lebo už som bola zúfalá, unavená a nechcela som, aby bol hladný. Vypil im naraz 25ml. Ešte som nad ránom hodinu odsávala a dala 15ml. Ráno po liečbe mi ho doniesli a nakázali mi prikladať k prsu a odsávať, aby sa mi rozbehlo mlieko a dávať mu striekačkou aj z toho. To sa rozbehlo, ale večer bol perný, lebo keď si skombinujete všetky rady od sestričiek a internet a niečo vám ujde/nedovysvetlia, tak to pokašlete. Narvala som synovi nasilu viac mlieka naraz striekačkou, bolelo ho brucho a 3h mi zavíjal, dokonca cumlík som musela na chvíľu použiť, skoro nič nezaberalo. Na vizite bolo vidno moje zúfalstvo, ale hovorila som, že aspoň saje. Na váhe mal však zase menej. Pýtali sa ma či ma bol niekto skontrolovať ako dojčím, ja že nie, vysvitlo, že laktačná sestra ochorela. Večer teda došla sestrička a veľmi mi pomohla psychicky, poradila s dojčením. Ráno bolo +10g a žltačka už ok, takže nás púšťali domov. Doktorka z novoro. bola hrozne milá, ešte ma ukludňovala, že nizšia váha je normal a už mám mlieko a odchádzali sme ukludnení.
Doma máme stále problémy s váhou, aj keď sme si mysleli, že už je to ok. Povedali mi dojčiť každé 2,5-3h, no nestačí, takže som už nabehla na systém, že keď si vypýta, hoci aj každú hodinu dačo, lebo mi zaspáva po 1 prse, takže naraz menej spapá. Ale dojdeme na to. No škoda, že chýbali komplexnejšie info v nemocnici. Ja sama som podcenila prípravu.
Nemocnica - čistota a jedlo super, max. 2 na izbe, vlastná kúpeľňa a wc, wifi, odbornosť lekárov, každý deň vizity z gyn. aj novoro. oddelení a informovanie o všetkom, personál milý (max. občas niekto ráznejší). Treba sa ale veľa pýtať a kludne viackrát, lebo sama musíte na veľa vecí dojsť. Angličtina slabá, keby neprekladám spolubývajúcej, tak je tam doteraz. Ani niektorí lekári nevedeli až tak dobre. 1 sestrička zo Škótska to tam zachraňovala.
Som rada, že som nemusela byť v socio a komuni zariadení, že sa o nás dobre starali a nič nepodcenili (mám Crohnovu chorobu, takže sme mohli dopadnúť aj veľmi zle skrz moje črevá). Prevozy sú prevažne zväličené klebety, majú tak 6x za rok a to sú veľmi vážne prípady, čo musia zo zákona presúvať, keďže nemajú neonatologické centrum. Deje sa to aj v iných nemocniciach, netreba mať z toho stresy.
Oplatilo sa nám 1400e (+350e zazmluvnenie doktorky) a Koch ja odporúčam :) 8/10 bodov
- Čistota a nie zastaralé vybavenie
- Odbornosť lekárov
- Jedlo (aj desiaty a olovranty)
- Vlastná kúpeľňa a wc
- Max. 2 na izbe
- Stačí malá taška s vecami čo píšu na nete (+ papuče), všetko vám dajú, takže žiadny kufor ako do štátnej nemocnice
- Darček pri odchode, rýchle prepustenie - 3 papiere od 3 rôznych boli do 1h ready
- Slabá angličtina
- Rôzne a nie detailné info o kojení - nepodceňujte vlastnú prípravu
- Malé izby - keď aj deti v postielkach priviezli, ledva som prešla popri svojej posteli
- Malé skrine
1 človek považuje za užitočné
Pôrod u Kocha. Za mňa aj nabudúce.
Určite prídem opäť 😊. Bála som sa hrozne len nevedomosti. Nikto mi nevedel povedať ako bolí pôrod kontrakcie, šitie a konečne už všetko viem. A viem to aj opísať a áno dá sa to a ľahko.
- prístup
- čistota
- profesionalita
- som pacient, nie obtiaž
- 2 na izbe 😊 chcela som byť sama
1 človek považuje za užitočné
Absolútna spokojnost
V Kochu som rodila v aprili 2018 a rada by som pridala moji skúsenosť s týmto sanatóriom. Bola som tu maximálne spokojná od príchodu do porodnice až pokiaľ ma so synčekom neprepustili. U Kocha som si poležala aj 2 týždne pred pôrodom kvôli vysokému krvnému tlaku (ktorý mi vystúpil, lebo som si čítala negatívne skúsenosti z pôrodov na ineternete a trochu som sa toho zľakla) a práve pobyt 2 týždne pred pôrodom ma absolútne ukludnil a presvedčil, že som so pôrodnicu vybrala správne. Som prvorodička a rodila som u pani doktorky Ondačkovej. Je to človek na správnom mieste, ktorý vníma svoju prácu ako poslanie a podľa mna takýto ľudia sú vzorom pre ostatných. Pri pani doktorke som sa prestala všetkého obávať a absolútne som jej dôverovala, je to tá najlepšia voľba pre pôrod. Veľmi som si priala rodiť spontánne, bez nástrihu a epi. Všetko sa to splnilo. Rodiť v Kochu a u pani doktorky som sa rozhodla aj preto, lebo som vedela,že tu nevykonávajú rutinne nástrihy a sú otvorení novým metódam ako predpôrodné cvičenie s balónikom aniball. Ja som si ho kúpila, nie je to lacná záležitosť, cvičenie bolo pre mna nepríjemné, ale stálo to za to, keďže som sa ako prvorodička vyhla akémukoľvek nástrihu a poraneniu. Celý personál u Kocha je veľmi milý,ochotný, ústretový, kedykoľvek zavoláte sestry na novorodeneckom, vždy prídu usmiate a poradia aj o 2h ráno. Všade je čisto, všetci sa na vás usmievajú. Čo považujem za veľké plus je to, že na izbe sú max 2 mamičky. Ja som mala úžasnú spolubývajúcu, a aj tak to bolo náročné zladiť režim môjho a jej bábätka, nakoľko keď som utíšila svojho synčeka, začal plakat ten jej a tak šanca na oddych bola stále menšia. Neviem si teda predstavit stráviť 5 dní na izbe, kde sú aj 3 - 4mamičky. Podľa mna je veľmi dôležité pri výbere nemocnice myslieť aj na atmosféru na oddelení šestonedelia, nakoľko každá žena po pôrode je fyzicky aj psychicky rozhádzana a asi posledné, čo by chcela riešiť je nevrlý personál alebo nonstop plačúce bábätká spolubývajúcich na izbe. Koch je proste ako pobyt v hoteli a argument, že odtiaľ prevážajú je dosť skreslený. Prevážajú iba v urgentných prípadoch, ktorých je veľmi málo, pokiaľ máte problémové tehotenstvo, aj tak vás tam nevezmú a prevážajú aj z Ružinova v rámci BA a zo všetkých x nemocníc na SVK, ktoré nemajú perinatologické centrum (má ich iba 5 pôrodníc na SVK). Takže za mňa jendnoznačne Koch a jednoznačne pani doktorka Ondačková. Boli to najlepšie investované peniaze môjho života a aj touto cestou ešte raz ďakujem pani doktorke, aj celému milému personálu:-)
8 ľudí považuje za užitočné
Nepríjemná skúsenosť
Ahojte baby. Rada by som sa podelila o moje skúsenosti so sanatóriom Koch. Bola som na dvoch čisteniach po neúspešnom tehotenstve.
Prvé som absolvovala už v spomínanom vychytenom zariadení. Všetko prebiehalo štandardne, až kým som sa po zákroku nezobudila na to, že mi je zima na nohy.
Ležala som na operačnom stole a videla použité nástroje a krv podo mnou. Ako som tam tak sama ležala, tak som videla ako cez operačnú sálu chodila ľudia do ďalších operačných sál ako cez vrátnicu.
Bolo to vrcholne nepríjemné, kedže som tam ležala skoro nahá a špinavá. Keď už konečne prišla ku mne anestéziologička, tak mi vysvetlila, že sa momentálne nenájde nikto, kto by ma odviezol na izbu.
Tak mi bola ponúknutá možnosť, že sa môžem sama premiestniť z operačného lôžka na lôžkový vozík. Tak som sa sama vyhrabala na vozík a následne v izbe aj z vozíka na posteľ. Parádny servis za 120e. A to som ešte nespomenula úžasného doktora, ktorému som musela vysvetliť, aké vyšetrenie chcem, pretože on ani nevedel, že také vôbec robia. Až po zákroku mi povedal, že ho predsa len robia.
O sone v jeho ordinácií ani nehovorím. Keď som prišla na Palisády, pretože som začala krvácať ešte v dobe tehotenstva, na vrátnici mi iný pán doktor oznámil, že teraz sa na mňa nikto nepozrie, pretože je obednejšia prestávka. Som myslela, že ma tam vyrúti. Takže Koch už nikdy viac.
Prvé som absolvovala už v spomínanom vychytenom zariadení. Všetko prebiehalo štandardne, až kým som sa po zákroku nezobudila na to, že mi je zima na nohy.
Ležala som na operačnom stole a videla použité nástroje a krv podo mnou. Ako som tam tak sama ležala, tak som videla ako cez operačnú sálu chodila ľudia do ďalších operačných sál ako cez vrátnicu.
Bolo to vrcholne nepríjemné, kedže som tam ležala skoro nahá a špinavá. Keď už konečne prišla ku mne anestéziologička, tak mi vysvetlila, že sa momentálne nenájde nikto, kto by ma odviezol na izbu.
Tak mi bola ponúknutá možnosť, že sa môžem sama premiestniť z operačného lôžka na lôžkový vozík. Tak som sa sama vyhrabala na vozík a následne v izbe aj z vozíka na posteľ. Parádny servis za 120e. A to som ešte nespomenula úžasného doktora, ktorému som musela vysvetliť, aké vyšetrenie chcem, pretože on ani nevedel, že také vôbec robia. Až po zákroku mi povedal, že ho predsa len robia.
O sone v jeho ordinácií ani nehovorím. Keď som prišla na Palisády, pretože som začala krvácať ešte v dobe tehotenstva, na vrátnici mi iný pán doktor oznámil, že teraz sa na mňa nikto nepozrie, pretože je obednejšia prestávka. Som myslela, že ma tam vyrúti. Takže Koch už nikdy viac.
13 ľudí považuje za užitočné
Koch odporucam
V Kochu som rodila v januári 2016. Pôvodne som chcela rodiť v Hainburgu, ale keďže tam nemožno dopredu vyčísliť konečnú cenu, rozhodla som sa pre KOCH, ale jedine so zazmluvnenou lekárkou.
Páčilo sa mi, že majú pekné a čisté izby s vlastným sociálnym zariadením, možnosť pobytu manžela na izbe s matkou, ak to umožňujú kapacity. Nám to vyšlo a bolo to na nezaplatenie - súkromie, rodinná pohoda, môžete ísť kedykoľvek do sprchy, atď.
Taktiež majú návštevy povolené od 9 do 21 hod. a roznášajú dobrú stravu až do postele 5krát za deň.
Pôrod som mala vyvolávaný, takže nič moc, ale vďaka epidurálke som sa vyhla cisárskemu rezu, uvoľnila som sa a všetko už išlo rýchlo a s prijateľnými bolesťami, respektíve tlakmi.
Manžel bol celý čas so mnou, personál bol veľmi milý, pozitívne naladený, doktorka bola super, vždy starostlivá, počúvala ma, veľmi ľudská a zabezpečila nám bonding a nerušný pobyt na sále po pôrode, jednoducho bojovala za naše požiadavky, aj keď musela niekedy umlčať svojich kolegov, tí ju ale našťastie rešpektovali, keďže vedeli, že som jej pacientka.
Veľmi milé boli aj pôrodné asistentky. Tá, ktorá bola pri mne ma celý čas držala za ruku a hladkala, povzbudzovala, bez nej by som to isto tak dobre nezvládla.
Personál na novorodeneckom tiež super, jednu sestričku sme volali 3krát za noc k nášmu uplakanému bábätku a vždy prišla s úsmevom a pomohla nám ho utíšiť- Výnimkou bola len 1 nie veľmi milá sestra, ale kým je len 1, tak sa to dá...
Menej spokojná som však bola s podporou dojčenia. Hoci cumeľ ani fľašu nedávali a slovne dojčenie podporovali, nemajú laktačnú poradkyňu a všetci vám budú vytrvalo opakovať nezmysel o tom, že nemôžete kojiť dlhšie ako 15 minút z každej strany, potom máte bábätko nasilu odpájať, či sa najedlo alebo nie.
Tiež vás budú presviedčať, že kojenie bolí prvé tri mesiace a že bradavky zničené do krvi sú normálne. Ja som na tom našťastie tak zle nebola, keďže som absolvovala kurz dojčenia, ale bolelo ma to a tak som to chcela riešiť. Bola som presvedčená, že to musia byť skrátené uzdičky môjho syna a chcela som, aby mu ich skontrolovali.
Sestrička, doktorka aj primárka novorodeneckého mi povedali, že ich má v poriadku, pričom na vrchnú, pod hornou perou sa ani nepozreli.
Kontaktovala som teda laktačnú poradkyňu z mamily, ktorá za mnou prišla, dala mi dobré rady a tiež povedala, že uzdičky treba riešiť.
Po prepustení z nemocnice som teda šla za ORL lekárkou, ktorú mi odporučila laktačná poradkyňa a tá povedala, že má obe uzdičky skrátené a rovno mu ich strihla a odvtedy nemám problém s bolestivým prisávaním.
Takže ak to mám zhrnúť, KOCH je super, myslím, že je tam celkovo vysoká pravdepodobnosť, že nevznikne trauma z pôrodu, ale odporúčam absolvovať kurz dojčenia a zazmluvniť si lekára, ktorému vopred poviete svoje očakávania.
Páčilo sa mi, že majú pekné a čisté izby s vlastným sociálnym zariadením, možnosť pobytu manžela na izbe s matkou, ak to umožňujú kapacity. Nám to vyšlo a bolo to na nezaplatenie - súkromie, rodinná pohoda, môžete ísť kedykoľvek do sprchy, atď.
Taktiež majú návštevy povolené od 9 do 21 hod. a roznášajú dobrú stravu až do postele 5krát za deň.
Pôrod som mala vyvolávaný, takže nič moc, ale vďaka epidurálke som sa vyhla cisárskemu rezu, uvoľnila som sa a všetko už išlo rýchlo a s prijateľnými bolesťami, respektíve tlakmi.
Manžel bol celý čas so mnou, personál bol veľmi milý, pozitívne naladený, doktorka bola super, vždy starostlivá, počúvala ma, veľmi ľudská a zabezpečila nám bonding a nerušný pobyt na sále po pôrode, jednoducho bojovala za naše požiadavky, aj keď musela niekedy umlčať svojich kolegov, tí ju ale našťastie rešpektovali, keďže vedeli, že som jej pacientka.
Veľmi milé boli aj pôrodné asistentky. Tá, ktorá bola pri mne ma celý čas držala za ruku a hladkala, povzbudzovala, bez nej by som to isto tak dobre nezvládla.
Personál na novorodeneckom tiež super, jednu sestričku sme volali 3krát za noc k nášmu uplakanému bábätku a vždy prišla s úsmevom a pomohla nám ho utíšiť- Výnimkou bola len 1 nie veľmi milá sestra, ale kým je len 1, tak sa to dá...
Menej spokojná som však bola s podporou dojčenia. Hoci cumeľ ani fľašu nedávali a slovne dojčenie podporovali, nemajú laktačnú poradkyňu a všetci vám budú vytrvalo opakovať nezmysel o tom, že nemôžete kojiť dlhšie ako 15 minút z každej strany, potom máte bábätko nasilu odpájať, či sa najedlo alebo nie.
Tiež vás budú presviedčať, že kojenie bolí prvé tri mesiace a že bradavky zničené do krvi sú normálne. Ja som na tom našťastie tak zle nebola, keďže som absolvovala kurz dojčenia, ale bolelo ma to a tak som to chcela riešiť. Bola som presvedčená, že to musia byť skrátené uzdičky môjho syna a chcela som, aby mu ich skontrolovali.
Sestrička, doktorka aj primárka novorodeneckého mi povedali, že ich má v poriadku, pričom na vrchnú, pod hornou perou sa ani nepozreli.
Kontaktovala som teda laktačnú poradkyňu z mamily, ktorá za mnou prišla, dala mi dobré rady a tiež povedala, že uzdičky treba riešiť.
Po prepustení z nemocnice som teda šla za ORL lekárkou, ktorú mi odporučila laktačná poradkyňa a tá povedala, že má obe uzdičky skrátené a rovno mu ich strihla a odvtedy nemám problém s bolestivým prisávaním.
Takže ak to mám zhrnúť, KOCH je super, myslím, že je tam celkovo vysoká pravdepodobnosť, že nevznikne trauma z pôrodu, ale odporúčam absolvovať kurz dojčenia a zazmluvniť si lekára, ktorému vopred poviete svoje očakávania.
4 ľudia považujú za užitočné
Pôrod s traumou
Žiaľ, moja skúsenosť s pôrodom v Kochu nie je práve najlepšia. Rodila som tam v marci 2012 a bol to môj prvý pôrod. Pôrodný plán som nemala, v podstate som verila lekárom. Akurát som sa vyjadrila, že by som rada rodila bez nástrihu, ak na to nebude vážny dôvod.
Prišla som ráno asi medzi 8-9 s pravidelnými kontrakciami, všetko prebiehalo a postupovalo ok, vôbec som sa nebála. Starala sa o mňa veľmi milá mladá lekárka a aj zvyšok personálu bol veľmi priateľský. Vlastne som bola so všetkým spokojná, až do chvíle, keď sa objavil lekár (ktorý zrejme na lekárku dohliadal) a zahlásil - oxytocín a ideme (lekárka chcela ešte počkať).
Už som bola na kresle s nohami hore, a aj keď som necítila potrebu tlačiť, tlačila som podľa inštrukcií. No len po pár zatlačeniach, mi lekár celou silou, lakťami a neviem čím ešte začal tlačiť na brucho. Ja som netušila, že sa také niečo robí. Bol to pre mňa šok, nevedela som dýchať a neskutočne to bolelo. Chvíľami som si myslela, že toto určite nemôžem prežiť. Malý bol čoskoro na svete a táto fáza pôrodu trvala podľa mňa tak 10 max 15 minút.
Nástrihu som sa samozrejme nevyhla. Okrem bolesti a traumy mi je aj ľúto, že mi nedali viac času, aby som to zvládla sama, keďže som mala dosť síl a dovtedy všetko prebiehalo výborne. Inak aj starostlivosť po pôrode a pobyt boli vynikajúce.
Keby som niečo mohla urobiť inak, napíšem si pôrodný plán a dohodnem si lekára, čo ho bude rešpektovať.
Prišla som ráno asi medzi 8-9 s pravidelnými kontrakciami, všetko prebiehalo a postupovalo ok, vôbec som sa nebála. Starala sa o mňa veľmi milá mladá lekárka a aj zvyšok personálu bol veľmi priateľský. Vlastne som bola so všetkým spokojná, až do chvíle, keď sa objavil lekár (ktorý zrejme na lekárku dohliadal) a zahlásil - oxytocín a ideme (lekárka chcela ešte počkať).
Už som bola na kresle s nohami hore, a aj keď som necítila potrebu tlačiť, tlačila som podľa inštrukcií. No len po pár zatlačeniach, mi lekár celou silou, lakťami a neviem čím ešte začal tlačiť na brucho. Ja som netušila, že sa také niečo robí. Bol to pre mňa šok, nevedela som dýchať a neskutočne to bolelo. Chvíľami som si myslela, že toto určite nemôžem prežiť. Malý bol čoskoro na svete a táto fáza pôrodu trvala podľa mňa tak 10 max 15 minút.
Nástrihu som sa samozrejme nevyhla. Okrem bolesti a traumy mi je aj ľúto, že mi nedali viac času, aby som to zvládla sama, keďže som mala dosť síl a dovtedy všetko prebiehalo výborne. Inak aj starostlivosť po pôrode a pobyt boli vynikajúce.
Keby som niečo mohla urobiť inak, napíšem si pôrodný plán a dohodnem si lekára, čo ho bude rešpektovať.
9 ľudí považuje za užitočné
Pôrod v Kochu odporúčam
Po negatívnej až traumatizujúcej skúsenosti z Kramárov som sa rozhodla pre pôrod v Kochu. Mala som vyvolávaný pôrod, pretože som mala zdravotné problémy - vysoký krvný tlak, zvýšenú kyselinu močovú v krvi. Takže sa lekári rozhodli že bábo musí ísť von skôr. Rodila som prirodzene, pôrod bol super, dali mi hneď bábo na prisatie.
Izba bola čistá, no pre dve osoby príliš malá (pôvodne asi myslená pre jednu osobu), pekne zariadená. Personál nemocnice slušný a ústretový. Je smutné, že na Slovensku sa za slušnosť musí platiť. Výber z dvoch jedál na obed a večeru, jedlo bolo 5x denne, ani sme to nestíhali jesť.
Starostlivosť bola perfektná, od lekárov po sestričky na novorodeneckom. Pôrod tu odporúčam na 100%.
Izba bola čistá, no pre dve osoby príliš malá (pôvodne asi myslená pre jednu osobu), pekne zariadená. Personál nemocnice slušný a ústretový. Je smutné, že na Slovensku sa za slušnosť musí platiť. Výber z dvoch jedál na obed a večeru, jedlo bolo 5x denne, ani sme to nestíhali jesť.
Starostlivosť bola perfektná, od lekárov po sestričky na novorodeneckom. Pôrod tu odporúčam na 100%.
2 ľudia považujú za užitočné
Koch moja skúsenosť v skratke
Koch je super, ale bohužiaľ mám pár výhrad, nakoľko je to súkromná pôrodnica.
Izbu pre manžela (že bude s vami), alebo, že budete sama na izbe pôvodne deklarovali, ale na info návšteve nás upozornili, že ak bude málo miest, budeme na izbe dve, čo sa mi samozrejme stalo. Osobne si myslím, že keď je raz v cene samostatná izba, mali by vrátiť časť poplatku, aj keď ma na to upozornili. Prípadne nech zmenia oficiálne podmienky na dve na izbe a vybavené, človek nebude mať zbytočné očakávanie.
Ale čo vidím bohužiaľ ako ABSOLÚTNE MÍNUS tejto pôrodnice je, že nemajú laktačnú poradkyňu!!! Taká pôrodnica ako je Koch by ju určite mala mať. A že by sa mi ako prvorodičke zišla v prvých dňoch veľmi. Sestričky vôbec nestíhali a podávali každá inú informáciu.
Okrem týchto dvoch veci vyjadrujem spokojnosť.
Izbu pre manžela (že bude s vami), alebo, že budete sama na izbe pôvodne deklarovali, ale na info návšteve nás upozornili, že ak bude málo miest, budeme na izbe dve, čo sa mi samozrejme stalo. Osobne si myslím, že keď je raz v cene samostatná izba, mali by vrátiť časť poplatku, aj keď ma na to upozornili. Prípadne nech zmenia oficiálne podmienky na dve na izbe a vybavené, človek nebude mať zbytočné očakávanie.
Ale čo vidím bohužiaľ ako ABSOLÚTNE MÍNUS tejto pôrodnice je, že nemajú laktačnú poradkyňu!!! Taká pôrodnica ako je Koch by ju určite mala mať. A že by sa mi ako prvorodičke zišla v prvých dňoch veľmi. Sestričky vôbec nestíhali a podávali každá inú informáciu.
Okrem týchto dvoch veci vyjadrujem spokojnosť.
2 ľudia považujú za užitočné
Najlepšie investované peniaze v živote
Bez preháňania, peniaze zaplatené za pôrod v Kochu považujem za najlepšiu investíciu v živote. V Kochu som rodila v decembri 2014. V roku 2010 som rodila v Ružinove, pretože Koch rekonštruovali, takže porovnávam, aj keď tie dve skúsenosti sa porovnať vlastne ani nedajú.
Ružinov: preplnené oddelenie, na izbách určených pre 3 mamičky bolo po 5 postelí a nevedeli sme sa tam pohybovať s vozíkmi s detičkami. Personálu málo - nemal čas na žiadnu pomoc, napr. s kojením. Desná detská lekárka, ktorá mi srdcovú chybu dieťaťa oznámila len tak mimochodom, keď sa len narýchlo zastavila v našej izbe, žiadne ďalšie informácie, prípadne súcit.
Na plnú chodbu žien po pôrode tri hnusné staré špinavé záchody so železnými dverami, ktoré sa nedali ani len privrieť na menej ako 15 cm, čiže o nejakom súkromí sme si mohli dať snívať. Len taká poznámka, že takéto staré železné dvere so západkou som na záchodoch naposledy videla na našej starej základke asi pred 30 rokmi, ale tam sa aspoň dali zavrieť... Celé absolútne nedôstojné. Myslela som, že som v pohode a veď prežijem všetko, ale keď mi povedali, že kvôli žltačke tam musíme byť o deň dlhšie, rozrevala som sa ako malé decko. Neviem, či sa tam medzitým niečo zmenilo, no takáto tam bola situácia v roku 2010.
Pôrod v Kochu je v porovnaní s tým ako pobyt v raji. Pohodlné izby s kúpeľňou, milý, úctivý a absolútne ochotný personál, návštevné hodiny celý deň a hlavne pomoc so všetkým, čo treba. Pôrod v Kochu je ako príjemný pobyt, proste ja si to nemôžem vynachváliť. Tretie dieťa neplánujeme, ale všetkým kamoškám radím len Kocha.
Ružinov: preplnené oddelenie, na izbách určených pre 3 mamičky bolo po 5 postelí a nevedeli sme sa tam pohybovať s vozíkmi s detičkami. Personálu málo - nemal čas na žiadnu pomoc, napr. s kojením. Desná detská lekárka, ktorá mi srdcovú chybu dieťaťa oznámila len tak mimochodom, keď sa len narýchlo zastavila v našej izbe, žiadne ďalšie informácie, prípadne súcit.
Na plnú chodbu žien po pôrode tri hnusné staré špinavé záchody so železnými dverami, ktoré sa nedali ani len privrieť na menej ako 15 cm, čiže o nejakom súkromí sme si mohli dať snívať. Len taká poznámka, že takéto staré železné dvere so západkou som na záchodoch naposledy videla na našej starej základke asi pred 30 rokmi, ale tam sa aspoň dali zavrieť... Celé absolútne nedôstojné. Myslela som, že som v pohode a veď prežijem všetko, ale keď mi povedali, že kvôli žltačke tam musíme byť o deň dlhšie, rozrevala som sa ako malé decko. Neviem, či sa tam medzitým niečo zmenilo, no takáto tam bola situácia v roku 2010.
Pôrod v Kochu je v porovnaní s tým ako pobyt v raji. Pohodlné izby s kúpeľňou, milý, úctivý a absolútne ochotný personál, návštevné hodiny celý deň a hlavne pomoc so všetkým, čo treba. Pôrod v Kochu je ako príjemný pobyt, proste ja si to nemôžem vynachváliť. Tretie dieťa neplánujeme, ale všetkým kamoškám radím len Kocha.
8 ľudí považuje za užitočné
Maximálna spokojnosť
Pri rozhodovaní kam rodiť zavážili samé pozitívne odporúčania na Sanatórium Koch. Boli sme maximálne spokojní so všetkým: s poradňou pred pôrodom (výborná doktorka Ondačková), s celým personálom nemocnice aj vybavením nemocnice.
Pôrodníka som si nezazmluvňovala. Mala som šťastie na vynikajúceho doktora MUDr. Záhumenského. Je to skutočný odborník s veľmi ľudským prístupom. Vďaka nemu sme zvládli bez väčších problémov komplikovaný pôrod (po odtečení plodovej vody pôrod nepostupoval, omotaný pupočník okolo krku, preto boli nútení pomôcť dcérke na svet aj kliešťami, aby sa pôrod urýchlil). Ale aj vďaka ostatnému personálu hodnotím pôrod ako príjemný zážitok a keďže mi výborne zabrala epidurálka - aj takmer bezbolestný.
Kladne hodnotím aj pobyt po pôrode. Mala som pocit, že som v hoteli, nie v nemocnici. Veľmi chválim aj novorodenecké oddelenie, kde boli príjemní ľudia, ochotní poradiť 24 hodín .
Záverom, ak opäť rodiť, tak určite v Kochovi. Možno to nie je lacná zaležitosť, ale stojí to za každé euro.
Pôrodníka som si nezazmluvňovala. Mala som šťastie na vynikajúceho doktora MUDr. Záhumenského. Je to skutočný odborník s veľmi ľudským prístupom. Vďaka nemu sme zvládli bez väčších problémov komplikovaný pôrod (po odtečení plodovej vody pôrod nepostupoval, omotaný pupočník okolo krku, preto boli nútení pomôcť dcérke na svet aj kliešťami, aby sa pôrod urýchlil). Ale aj vďaka ostatnému personálu hodnotím pôrod ako príjemný zážitok a keďže mi výborne zabrala epidurálka - aj takmer bezbolestný.
Kladne hodnotím aj pobyt po pôrode. Mala som pocit, že som v hoteli, nie v nemocnici. Veľmi chválim aj novorodenecké oddelenie, kde boli príjemní ľudia, ochotní poradiť 24 hodín .
Záverom, ak opäť rodiť, tak určite v Kochovi. Možno to nie je lacná zaležitosť, ale stojí to za každé euro.
5 ľudí považuje za užitočné
Skvelý pôrod v Kochu
Svoju gynekologičku mám v Kochu a preto, keď sme zistili, že som tehotná, vôbec sme nerozmýšľali, kde budem rodiť. Automaticky sme zvolili sanatórium Koch. A s odstupom takmer roku môžem povedať, že tie peniaze boli najlepšou investíciou nášho života.
Na príjem sme prišli okolo štvrtej ráno zo soboty na nedeľu. To som mala kontrakcie každých cca 5 minút. Nebola som vôbec otvorená, iba krčok maternice už bol skrátený. Odviedli nás s manželom na čakačku, kde sme mali súkromie a každé tri hodiny som odtiaľ chodila na vyšetrenie do pôrodnej sály. Okrem toho ma chodili kontrolovať sestričky, či niečo nepotrebujem a pravidelne sledovali ozvy malého. Radili mi, čo robiť, aby pôrod postupoval.
Okolo jednej poobede mi doktorka po mojom súhlase praskla plodové obaly, aby sme prvú dobu pôrodnú urýchlili. Bohužiaľ, výsledok bol opačný, o štvrtej poobede bol nález stále rovnaký. Po dohode mi zaviedli infúziu s oxytocínom a čakali, čo bude ďalej - z pôrodnej sály už som sa nepohla a až do samotného pôrodu som mala na bruchu pásy, aby mali pod kontrolou aj nášho synčeka (ležať na chrbte bolo pre mňa neznesiteľne bolestivé, ležala som s pásmi preto na boku - nemali s tým problém). Ak by som sa neotvárala, pristúpili by k sekcii. Tá na šťastie nebola nutná.
Malý sa narodil o 22:20, vonku bol na tri kontrakcie. Rodila som na polohovateľnej pôrodnej posteli, v polosede. Doktorky s tým nemali najmenší problém, aj keď mali ku mne a následne malému horší prístup. Akonáhle som zle zatlačila, doktorka ma navigovala a pomáhala mi.
Keďže sa synček napil zelenej plodovej vody, museli ho brať hneď na ošetrenie. Môj manžel išiel s ním (hoci sme ho z tej pôrodnej sály museli doslova vyhodiť, chcel ostať pri mne :-D ) a po pár minútach boli nazad aj s informáciami o váhe, výške a apgar skóre. Kým ma doktorka zašila (mimochodom, vôbec som to necítila), už sme boli pekne koža na kožu a ostal s nami celé dve hodiny na pôrodnej sále.
Musím povedať, že personál bol naozaj super. Odmietla som epidurálku (a podľa toho som podpísala aj informovaný súhlas, resp. nesúhlas), takže som si pokričala, poplakala. Nikto sa nad tým nepozastavoval, nikto na mňa nebol hnusný, či nepríjemný.
Na oddelení šestonedelia som sa cítila ako v hoteli, nie ako v nemocnici. Sanitárka mi nosila čaj a chodila kontrolovať, či nepotrebujem ďalší. Neustále dopĺňali aj popôrodné vložky, menili podľa potreby uteráky. Každé ráno som dokonca dostávala dennú tlač. :) Izba aj kúpeľňa boli čisté a pekné. Jedlo 5x denne, obed a večera na výber myslím z dvoch druhov. Nebol to nijaký gurmánsky zážitok, ale rozhodne to bolo neporovnateľne lepšie ako strava, ktorú poznám z klasických nemocníc.
Keď brali malého na vyšetrenia, vždy ma o tom informovali. Ak som bola v kúpeľni, sestrička počkala. Keď mu išli na UZV kontrolovať brušnú dutinu a srdce, opýtala som sa, či môžem ísť s ním - nebol v tom nijaký problém.
Ak by som rodila znova, určite by sme spravili opäť všetko pre to, aby som mohla rodiť v Kochu.
Na príjem sme prišli okolo štvrtej ráno zo soboty na nedeľu. To som mala kontrakcie každých cca 5 minút. Nebola som vôbec otvorená, iba krčok maternice už bol skrátený. Odviedli nás s manželom na čakačku, kde sme mali súkromie a každé tri hodiny som odtiaľ chodila na vyšetrenie do pôrodnej sály. Okrem toho ma chodili kontrolovať sestričky, či niečo nepotrebujem a pravidelne sledovali ozvy malého. Radili mi, čo robiť, aby pôrod postupoval.
Okolo jednej poobede mi doktorka po mojom súhlase praskla plodové obaly, aby sme prvú dobu pôrodnú urýchlili. Bohužiaľ, výsledok bol opačný, o štvrtej poobede bol nález stále rovnaký. Po dohode mi zaviedli infúziu s oxytocínom a čakali, čo bude ďalej - z pôrodnej sály už som sa nepohla a až do samotného pôrodu som mala na bruchu pásy, aby mali pod kontrolou aj nášho synčeka (ležať na chrbte bolo pre mňa neznesiteľne bolestivé, ležala som s pásmi preto na boku - nemali s tým problém). Ak by som sa neotvárala, pristúpili by k sekcii. Tá na šťastie nebola nutná.
Malý sa narodil o 22:20, vonku bol na tri kontrakcie. Rodila som na polohovateľnej pôrodnej posteli, v polosede. Doktorky s tým nemali najmenší problém, aj keď mali ku mne a následne malému horší prístup. Akonáhle som zle zatlačila, doktorka ma navigovala a pomáhala mi.
Keďže sa synček napil zelenej plodovej vody, museli ho brať hneď na ošetrenie. Môj manžel išiel s ním (hoci sme ho z tej pôrodnej sály museli doslova vyhodiť, chcel ostať pri mne :-D ) a po pár minútach boli nazad aj s informáciami o váhe, výške a apgar skóre. Kým ma doktorka zašila (mimochodom, vôbec som to necítila), už sme boli pekne koža na kožu a ostal s nami celé dve hodiny na pôrodnej sále.
Musím povedať, že personál bol naozaj super. Odmietla som epidurálku (a podľa toho som podpísala aj informovaný súhlas, resp. nesúhlas), takže som si pokričala, poplakala. Nikto sa nad tým nepozastavoval, nikto na mňa nebol hnusný, či nepríjemný.
Na oddelení šestonedelia som sa cítila ako v hoteli, nie ako v nemocnici. Sanitárka mi nosila čaj a chodila kontrolovať, či nepotrebujem ďalší. Neustále dopĺňali aj popôrodné vložky, menili podľa potreby uteráky. Každé ráno som dokonca dostávala dennú tlač. :) Izba aj kúpeľňa boli čisté a pekné. Jedlo 5x denne, obed a večera na výber myslím z dvoch druhov. Nebol to nijaký gurmánsky zážitok, ale rozhodne to bolo neporovnateľne lepšie ako strava, ktorú poznám z klasických nemocníc.
Keď brali malého na vyšetrenia, vždy ma o tom informovali. Ak som bola v kúpeľni, sestrička počkala. Keď mu išli na UZV kontrolovať brušnú dutinu a srdce, opýtala som sa, či môžem ísť s ním - nebol v tom nijaký problém.
Ak by som rodila znova, určite by sme spravili opäť všetko pre to, aby som mohla rodiť v Kochu.
5 ľudí považuje za užitočné
Rodiť už len tu
Rodila ma MUDr. Vačoková, a PA Kika, primárka anestéziológie. Úžasne ma namotivovali. Dr. Vačoková je taká vysoká, staršia pani okolo 60-ky, čierne vypnuté vlasy. So mnou tam bola mamička, čo bola extrémne dlho otvorená na 9, a bábätko nie a nie von. A keď vyšlo von, tak malo 3-krát omotanú šnúru okolo krku a ťažko sa im dávala dole. Takže Dr. Závodská a Vačoková boli pri nej a ku mne Dr. Vačoková odbiehala, bo som mala kontrakcie a všetko šlo ako malo. Len nakázala stáť pri posteli a vrteť bokmi, aby som bola komplet ready. Potom som nevedela tlačiť, bo som tlačila do tváre a bola som dosť zúfalá, lebo som sa začala o krpca báť. Tak ma troška sfúkla lekárka, že to nemám vzdávať. Ale tak ma nakoniec namotivovali, že som ho za 10 min vytlačila, ani som necítila, že mi robila nástrih. Placentu som vytlačila už dobre, ako sa má tlačiť. Potom ako vyšiel sa najprv vykričal troška a počurkal :) Potom ho len vzali a potom priložili. Nebolo to síce koža na kožu, ale bolo to krásne :-)
Kým ma šili a umývali, mal ho celú dobu manžel, ani mi ho nechcel dať :D A celú dobu bol tíško a pozeral sa na svet. Kým sme sa dostali na izbu, boli 4 ráno, ale všetci boli neskutočne milí. Sestričky z novorodeneckého pomáhali ako sa dalo, asi 4-krát mi v noci pomáhali s kojenim, pretože sa mi extrémne naliali prsia a hrozil zápal. Upratovačky milé, len jedna sanitárka bola odporná, ale keď som si pred upratovačkou zašomrala, hneď teta sanitárka otočila :D
Môžem len odporúčať - súkromie, čistota, prístup WOW.
Kto šomre, že koľko to stojí, nech si zráta koľko ho to vyjde v štátnej, keď ešte aj toaleťák a jednorazové podložky si musí priniesť ;-) A argument, že prevážajú deti? Stáva sa to extrémne málokedy a prevážajú aj z ružinovskej, takže tak :-D
Aj druhé pôjdem rodiť do Kochu.
Kým ma šili a umývali, mal ho celú dobu manžel, ani mi ho nechcel dať :D A celú dobu bol tíško a pozeral sa na svet. Kým sme sa dostali na izbu, boli 4 ráno, ale všetci boli neskutočne milí. Sestričky z novorodeneckého pomáhali ako sa dalo, asi 4-krát mi v noci pomáhali s kojenim, pretože sa mi extrémne naliali prsia a hrozil zápal. Upratovačky milé, len jedna sanitárka bola odporná, ale keď som si pred upratovačkou zašomrala, hneď teta sanitárka otočila :D
Môžem len odporúčať - súkromie, čistota, prístup WOW.
Kto šomre, že koľko to stojí, nech si zráta koľko ho to vyjde v štátnej, keď ešte aj toaleťák a jednorazové podložky si musí priniesť ;-) A argument, že prevážajú deti? Stáva sa to extrémne málokedy a prevážajú aj z ružinovskej, takže tak :-D
Aj druhé pôjdem rodiť do Kochu.
8 ľudí považuje za užitočné
Veľmi spokojná
Bola som nadmieru spokojná. Rodiť by som išla už iba tam... Prvé som porodila v štátnej. Toto bol raj na zemi. Starostlivosť na veľmi vysokej úrovni.
2 ľudia považujú za užitočné
Definitívne najlepšia voľba.
O tom, kde budem rodiť a za akých podmienok, sme s manželom viedli dlhé diskusie a nakoniec som sa rozhodla pre rôrod v Sanatóriu Koch. Bolo to naozaj skvelé rozhodnutie. A asi aj vďaka pohode, odbornosti a kľudu tejto pôrodnice som sa pôrodu nebála. Veľmi som sa na pôrod tešila.
O 20:00 mi odišla plodová voda, kontrakcie som však nemala. Do Kochu sme prišli o 21:00 s tým, že kontrakcie som mala veľmi slabé. Po vyšetrení sme aj spolu s manželom išli na čakačku, ktorú sme mali len pre seba. Sestričky boli veľmi milé a radili čo robiť, aby sa prirodzene rozbehol pôrod. Lekárka ma chodila vyšetrovať tak každú hodinu a ja som mala pocit, že je o mňa dokonale postarané.
Okolo 2. ráno som začala mať naozajstné kontrakcie a tak som si išla pýtať epidurál, na čo mi lekárka povedala že pôrod sa este neblíži :-D. O 2:45 mi pichli epidurál, ale kým to ukončili, ja som už rodila. Presne o 04:00 sa narodil náš vytúžený synček. Hneď po pôrode ešte s pupočnou šnúrou mi ho dali na brucho, potom ho zobrali na chvíľu preč. Ale detská sestra ma prišla informovať o váhe a stave malého. Hneď, ako ma poreparovali, mi malého doniesli ešte na porodnú sálu a bol tam s nami celé dve hodiny.
Čo ja považujem za najväčšie plus je, že každý sa mi prišiel predstaviť. Povedal kto je, čo je a čo tam vlastne robí. Splnili moje požiadavky a dokonca manžel mohol prestrihnúť pupočnú šnúru.
O všetkom ma informovali, keď mi zobrali malého, vždy mi povedali, kde a prečo ho berú a koľko to asi bude trvať. Celkové vyšetrovanie po pôrode bolo veľmi ľudské, žiadne masové prehliadky, veľké vizity typu, poďte sa všetci pozrieť od upratovačky až po medikov.
O malého a o mňa bolo skvele postarané, od ubytovania po stravu a personál. Všetko tam klapalo ako hodinky, bolo tam príjemne a ja mám vďaka ich skvelej a ľudskej starostlivosti naozaj skvelý zážítok z pôrodu.
O 20:00 mi odišla plodová voda, kontrakcie som však nemala. Do Kochu sme prišli o 21:00 s tým, že kontrakcie som mala veľmi slabé. Po vyšetrení sme aj spolu s manželom išli na čakačku, ktorú sme mali len pre seba. Sestričky boli veľmi milé a radili čo robiť, aby sa prirodzene rozbehol pôrod. Lekárka ma chodila vyšetrovať tak každú hodinu a ja som mala pocit, že je o mňa dokonale postarané.
Okolo 2. ráno som začala mať naozajstné kontrakcie a tak som si išla pýtať epidurál, na čo mi lekárka povedala že pôrod sa este neblíži :-D. O 2:45 mi pichli epidurál, ale kým to ukončili, ja som už rodila. Presne o 04:00 sa narodil náš vytúžený synček. Hneď po pôrode ešte s pupočnou šnúrou mi ho dali na brucho, potom ho zobrali na chvíľu preč. Ale detská sestra ma prišla informovať o váhe a stave malého. Hneď, ako ma poreparovali, mi malého doniesli ešte na porodnú sálu a bol tam s nami celé dve hodiny.
Čo ja považujem za najväčšie plus je, že každý sa mi prišiel predstaviť. Povedal kto je, čo je a čo tam vlastne robí. Splnili moje požiadavky a dokonca manžel mohol prestrihnúť pupočnú šnúru.
O všetkom ma informovali, keď mi zobrali malého, vždy mi povedali, kde a prečo ho berú a koľko to asi bude trvať. Celkové vyšetrovanie po pôrode bolo veľmi ľudské, žiadne masové prehliadky, veľké vizity typu, poďte sa všetci pozrieť od upratovačky až po medikov.
O malého a o mňa bolo skvele postarané, od ubytovania po stravu a personál. Všetko tam klapalo ako hodinky, bolo tam príjemne a ja mám vďaka ich skvelej a ľudskej starostlivosti naozaj skvelý zážítok z pôrodu.
5 ľudí považuje za užitočné
Pôrod v Kochu
Na príjem som prišla presne o 0.00 s kontrakciami. Plodová voda mi neodtiekla, ale krvácala som. Sestrička ma hneď odviedla do vyšetrovne, kde ma lekárka vyšetrila a konštatovala, že sa rozbieha pôrod. Po vyšetrení ma odviedli na tzv. čakaciu miestnosť aj s manželom. Kontrakcie trvali neskutočne dlho, veľmi pomaly som sa otvárala. Sestričky chodili za mnou každú chvíľu na kontrolu.
Asi o 14.00, keď som už ležala na pôrodnej sále, lekár zhodnotil, že by sme to mohli urýchliť. Dali mi oxytocín na podporu pôrodu a ja som si vypýtala epidurálku kvôli neznesiteľným bolestiam z kontrakcií. Malý sa nakoniec narodil o 20.45. Samotný pôrod trval 20 minút a musím povedať, že nebyť lekárov a sestričiek, ktorí ma povzbudzovali a pomohli mi tlačiť, keďže ja som už nevládala, neviem ako by to dopadlo. Pri samotnom pôrode som mala dvoch lekárov a dve sestričky.
Takže touto cestou im môžem len a len poďakovať, že ja, aj malý sme v poriadku. Kby som bola v TT nemocnici, neviem ako by to dopadlo. Čo sa teda týka starostlivosti pred, pri a po pôrode, môžem len odporučiť.
Čo sa týka ubytovania, tak som mala izbu len pre seba a malého, dobre vybavená, s balkónom a plazmou, vlastnou kúpeľňou (wc, sprcha, umývadlo so zrkadlom a fénom). Stravu som mala 5x za deň, tzn. raňajky, olovrant, obed, olovrant a večera, kvalitou veľmi dobrá, skoro ako od maminky :)
Záverom môžem len povedať, že za tie peniaze to stálo, ak by som sa mala znova rozhodnúť kam rodiť, rozhodla by som sa rovnako... jedine Koch!
Asi o 14.00, keď som už ležala na pôrodnej sále, lekár zhodnotil, že by sme to mohli urýchliť. Dali mi oxytocín na podporu pôrodu a ja som si vypýtala epidurálku kvôli neznesiteľným bolestiam z kontrakcií. Malý sa nakoniec narodil o 20.45. Samotný pôrod trval 20 minút a musím povedať, že nebyť lekárov a sestričiek, ktorí ma povzbudzovali a pomohli mi tlačiť, keďže ja som už nevládala, neviem ako by to dopadlo. Pri samotnom pôrode som mala dvoch lekárov a dve sestričky.
Takže touto cestou im môžem len a len poďakovať, že ja, aj malý sme v poriadku. Kby som bola v TT nemocnici, neviem ako by to dopadlo. Čo sa teda týka starostlivosti pred, pri a po pôrode, môžem len odporučiť.
Čo sa týka ubytovania, tak som mala izbu len pre seba a malého, dobre vybavená, s balkónom a plazmou, vlastnou kúpeľňou (wc, sprcha, umývadlo so zrkadlom a fénom). Stravu som mala 5x za deň, tzn. raňajky, olovrant, obed, olovrant a večera, kvalitou veľmi dobrá, skoro ako od maminky :)
Záverom môžem len povedať, že za tie peniaze to stálo, ak by som sa mala znova rozhodnúť kam rodiť, rozhodla by som sa rovnako... jedine Koch!
5 ľudí považuje za užitočné
Pôrodnica all inclusive
Po opätovnom otvorení tejto pôrodnice som tam ako 66. v poradí rodila aj ja. Prišla som na príjem okolo 7:00 s odtecenou plodovou vodou a bez kontrakcii. Sluzbukonajuci lekar ma pozrel, povedal, ze vsetko vyzera super a ak to pojde hladko, uz okolo obeda by som mala mat dieta pri sebe. A ak to nepôjde hladko, tak okolo 14h.
Samozrejme, že to nešlo hladko, neotvárala som sa, pôrod nepostupoval.
16:30 sa cisárskym rezom narodil syn, ukázali mi ho a potom ho šli očistiť, obliecť a dať manželovi. Chvíľu po tom, ako ma preložili z operačky na izbu, mi malého doniesli aby sa skúsil prisať. Potom ho ešte na chvíľu odniesli na vyhrievaciu podložki. Keď mi ho znova doniesli, spýtali sa, či ho chcem mať pri sebe aj v noci. Samozrejme, že som ho chcela mať pri sebe, to bol jeden z hlavných dôvodov, prečo som si vybrala túto pôrodnicu.
Boli sme spolu s manželom na izbe oproti novorodeneckému oddeleniu, takže personál to mal k nám skutočne blízko. Keď malý v noci plakal, prišla sestrička, vybrala ho z postieľky a dala mi ho do postele. Prestal plakať a povedala: on cíti, že je pri mame. Odvtedy bol malý so mnou v posteli takmer non-stop.
Izba bola pekná, čistá, tak akirát veľká. Nepáčilo sa mi ale, že v "mojej" skrini bol oporný múr a tak som si nemala kam dať veci, ktorých som mala zbytočne veľa.
Kůpeľňa bola pekná, čistá, voňavá, akurát vytknem malý smetiak. Zišiel by sa väčší.
Čo sa týka jedla, s tým som nebola spokojná, pretože som bola zvyknutá na inú, kvalitnejšiu a lepšiu stravu v práci.
Po pôrode som mala komplikácie - vysoký krvný tlak a niečo s pečeňou. Keďže tam nie sú vybavení na to, aby ma mohli dôkladne vyšetriť, musela som ísť na vyšetrenie do Nemocnice u milosrdných bratov a dieťa nechať v Kochu. Bála som sa, že počas mojej neprítomnosti dajú malému dudel a umelé mlieko. Dudel nedali, lebo vedeli, že si to neželám a rešpektovali to. Umelé mlieko tiež, našťastie nedali.
Vo štvrtok som vypísala som papier, že sa viem postarať o dieťa a odmietam BCG vakcínu a prepustili nás po 5 dňoch domov.
Pôrod v Kochu nie je lacná zálažitosť pre vãčšinu ľudí, ale za tie peniaze to podľa mňa stojí. Okrem zubnej kefky a kozmetiky pre mamičku si tam netreba nosiť nič, izby krásne, čisté, posteľ polohovacia, možnosť ubytovať na izbe aj manžela, návštevy na izbe od 9:00 do 21:00, kůpeľňa s WC a bidetom, možnosť mať dieťa stále pri sebe, milí a dobrí lekári..... Obrovskou nevýhodou sú možnosti parkovania. Keby mali k dispozícii špecialistov, ktorí by v prípade komplikácií prišli konzultovať, bolo by to dokonalé. Keďže syn mal ortopedické problémy, nemohli sme ich konzultovať a riešiť skôr ako po prepustení.
Pôrodnicu odporúčam, som rada, že sompo rodila práve tam a ak budem rodiť aj druhýkrát, chcem tam rodiť znova.
Samozrejme, že to nešlo hladko, neotvárala som sa, pôrod nepostupoval.
16:30 sa cisárskym rezom narodil syn, ukázali mi ho a potom ho šli očistiť, obliecť a dať manželovi. Chvíľu po tom, ako ma preložili z operačky na izbu, mi malého doniesli aby sa skúsil prisať. Potom ho ešte na chvíľu odniesli na vyhrievaciu podložki. Keď mi ho znova doniesli, spýtali sa, či ho chcem mať pri sebe aj v noci. Samozrejme, že som ho chcela mať pri sebe, to bol jeden z hlavných dôvodov, prečo som si vybrala túto pôrodnicu.
Boli sme spolu s manželom na izbe oproti novorodeneckému oddeleniu, takže personál to mal k nám skutočne blízko. Keď malý v noci plakal, prišla sestrička, vybrala ho z postieľky a dala mi ho do postele. Prestal plakať a povedala: on cíti, že je pri mame. Odvtedy bol malý so mnou v posteli takmer non-stop.
Izba bola pekná, čistá, tak akirát veľká. Nepáčilo sa mi ale, že v "mojej" skrini bol oporný múr a tak som si nemala kam dať veci, ktorých som mala zbytočne veľa.
Kůpeľňa bola pekná, čistá, voňavá, akurát vytknem malý smetiak. Zišiel by sa väčší.
Čo sa týka jedla, s tým som nebola spokojná, pretože som bola zvyknutá na inú, kvalitnejšiu a lepšiu stravu v práci.
Po pôrode som mala komplikácie - vysoký krvný tlak a niečo s pečeňou. Keďže tam nie sú vybavení na to, aby ma mohli dôkladne vyšetriť, musela som ísť na vyšetrenie do Nemocnice u milosrdných bratov a dieťa nechať v Kochu. Bála som sa, že počas mojej neprítomnosti dajú malému dudel a umelé mlieko. Dudel nedali, lebo vedeli, že si to neželám a rešpektovali to. Umelé mlieko tiež, našťastie nedali.
Vo štvrtok som vypísala som papier, že sa viem postarať o dieťa a odmietam BCG vakcínu a prepustili nás po 5 dňoch domov.
Pôrod v Kochu nie je lacná zálažitosť pre vãčšinu ľudí, ale za tie peniaze to podľa mňa stojí. Okrem zubnej kefky a kozmetiky pre mamičku si tam netreba nosiť nič, izby krásne, čisté, posteľ polohovacia, možnosť ubytovať na izbe aj manžela, návštevy na izbe od 9:00 do 21:00, kůpeľňa s WC a bidetom, možnosť mať dieťa stále pri sebe, milí a dobrí lekári..... Obrovskou nevýhodou sú možnosti parkovania. Keby mali k dispozícii špecialistov, ktorí by v prípade komplikácií prišli konzultovať, bolo by to dokonalé. Keďže syn mal ortopedické problémy, nemohli sme ich konzultovať a riešiť skôr ako po prepustení.
Pôrodnicu odporúčam, som rada, že sompo rodila práve tam a ak budem rodiť aj druhýkrát, chcem tam rodiť znova.
8 ľudí považuje za užitočné
Tehotenský newsletter
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu
Nepoznáš týždeň tehotenstva? Vypočítaj si ho v Tehotenskej kalkulačke
