Predčasný pôrod je pôrod, ktorý prebehne medzi 23. a 37. týždňom tehotenstva (do 259 dní od prvého dňa poslednej menštruácie alebo do 245 dní od oplodnenia) a narodí sa pri ňom dieťa1 s hmotnosťou nižšou ako 2500g. Predčasný pôrod je aj v dnešnej modernej dobe pôrodníctva závažným problémom.
Rozhovor prednostom gynekologicko-pôrodnickej kliniky JLF UK a UNM, doc. MUDr. Kamilom Biringerom, PhD.
V rozhovore s prednostom gynekologicko-pôrodnickej kliniky JLF UK a UNM, doc. MUDr. Kamilom Biringerom, PhD. nájdete odpovede na tieto otázky:
Nevynechajte ďalšie zaujímavé video rozhovory s odborníkmi na YouTube kanály Modrého koníka týkajúce sa pôrodu:
🎞️ Všetko, čo potrebujete vedieť o tehotenstve
Výskyt predčasných pôrodov sa trvalo pohybuje medzi 7 - 10,6%. Aj napriek tomu, že diagnostické a terapeutické možnosti sa zlepšujú, počet predčasných pôrodov sa nedarí znižovať. Predčasný pôrod tu bol tisíce rokov, je tu teraz a bude aj po nás. Bez ohľadu na to, v akej modernej spoločnosti žijeme. Úlohou lekárov je, aby urobili všetko pre to, aby dieťatku, jeho matke a rodine uľahčili život, aby využívali čo najpresnejšie a najmodernejšie metódy diagnostiky liečby a celkového manažmentu tohto stavu.
Stále pokračuje trend zvyšovania počtu detí narodených s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Narastá počet detí narodených po umelom oplodnení, počet detí z viac početných pôrodov a zvyšuje sa priemerný vek matiek nad 35 rokov.
Deti narodené predčasne majú menej času na vývin v maternici, preto trpia často závažnejšími zdravotnými komplikáciami.
Zrelosť dieťaťa sa delí podľa dosiahnutého gestačného týždňa na:
Delenie predčasne narodených detí podľa hmotnosti:
Predčasný pôrod má tri komponenty: aktivácia plodových obalov, zrenie hrdla maternice a kontrakcie maternice.
Rizikové faktory a príčiny predčasného pôrodu sa delia na tie, ktoré sú a ktoré nie sú ovplyvniteľné zo strany matky. Ďalšiu skupinu predstavujú rôzne tehotenské komplikácie.
V 50% predčasných pôrodov sa nedá určiť príčina. Medzi dokázané príčiny predčasného pôrodu patria:
Rozhodovanie pôrodníkov sa pohybuje na vážkach kde sú benefity, prínosy a kde sú riziká. Či už predčasného ukončenia tehotenstva, aj za cenu predčasne narodeného dieťaťa alebo naopak, snažiť sa predlžovať tehotenstvo do vyšších týždňov tak, aby lekári minimalizovali na jednej strane riziká z nedonosenosti dieťaťa, na druhej strane, aby nezvyšovali iné riziká, ktoré sú spojené s inou úmrtnosťou dieťatiek.
Ak by sme optiku vnímania predčasného pôrodu zúžili na predčasný pôrod tak, ako je v súčasnosti vnímaný, že žene nastúpia predčasne kontrakcie alebo odtečie plodová voda, v takom prípade možno hovoriť o nejakých základných príznakoch nastupujúceho predčasného pôrodu.
Nastupujúci predčasný pôrod môže byť symptomatický a nesymptomatický.
Jednou z príčin predčasného pôrodu je nedostatočnosť funkcie krčka maternice1. Tehotná žena nemusí pociťovať nástup kontrakcií, nemusí mať vôbec žiadne ťažkosti, no počas pravidelných prenatálnych poradní lekár zistí, že krčok maternice nedostatočne plní svoju úlohu, že dochádza k jeho skracovaniu, jeho zmäknutiu, či dokonca jeho otváraniu. Hovoríme vtedy o progresii nálezu na vaginálnych cestách, ktorý v konečnom dôsledku môže viesť k tomu, že sa dieťatko môže predčasne narodiť.
Nástup kontrakcií v takomto prípade je skôr sekundárny, kedy sa len zavŕši celý tento proces cervikálnej insuficienciae.
Niekedy sa ženy sťažujú svojmu lekárovi, že pociťujú tvrdnutie brucha2 alebo priamo kontrakcie, najmä tie, ktoré už rodili a vedia, čo tá daná kontrakcia je. Niektoré ženy môžu pociťovať len určitý ľahký diskomfort, ľahké tvrdnutie bruška. Podstatné v tomto prípade je to, či táto kontrakčná činnosť má účinok na pôrodné cesty, či dochádza ku skracovaniu a otváraniu krčka maternice a k zostupovaniu dieťatka do pôrodných ciest.
Zohľadňuje sa, či tento stav je kombinovaný aj s inou patológiou, ako napríklad odtok plodovej vody.
Nie vždy musí byť predčasný pôrod spojený s predčasným odtokom plodovej vody2. Avšak, ak nastane takýto fenomén, že odtečie plodová voda pod vplyvom toho, že praskli plodové obaly, zvyšuje sa výrazne riziko predčasného pôrodu. Už len z toho pohľadu, že končí prirodzená funkcia plodových obalov a preto nastáva komunikácia medzi dutinou maternice a pôrodnými cestami, kadiaľ plodová voda odteká.
Najväčšou zložkou plodovej vody v druhom a treťom trimestri je moč plodu. Plodová voda má teda tendenciu sa dotvárať, ak nie sú prítomné iné faktory. Odtok plodovej vody môže byť aj dlhodobý, ak nedochádza k progresii vaginálneho nálezu.
Avšak tým, že plodové obaly sú narušené, dochádza aj k narušeniu prirodzenej bariéry, ktorú biologicky vytvárajú voči tzv. ascendentnej infekcii. V takomto prípade existuje zvýšené riziko, že mikroorganizmy, ktoré sú normálne prítomné u ženy v jej pošvovom prostredí, sa môžu dostať cez jej cervikálny kanál až priamo do dutiny maternice. Tu môže dochádzať k ich množeniu a následnému rozšíreniu z dutiny maternice až do plodovej vody, na plodové obaly a v konečnom dôsledku sa môžu ocitnúť aj v organizme plodu.
V takom prípade nastáva zápalová reakcia, ktorej sa lekári snažia všemožne vyhnúť, pretože kombinácia nedonosenosti dieťaťa a prítomnej infekcie podstatne zhoršuje popôrodný stav dieťaťa, či môže byť zodpovedná za to, že tento stav nie je možné zvládnuť a o takéto dieťatko môžeme prísť.
Tendenciou perinatológie a moderného pôrodníctva, teda odborov združených, ktoré hľadia na matku a dieťa ako na združenú jednotku počas tehotenstva, je aby tehotenstvo prirodzene trvalo, pokiaľ je to množné, tých 40. týždňov.
Pokiaľ je možné, tak by dieťatko malo zostať v maternici, v tom najprirodzenejšom prostredí tak dlho, ako sa len dá. Ale nie za cenu ohrozenia jeho zdravia a života. Medicína preto vyvíja kroky, aby bol dieťatku umožnený pobyt v maternici čo najdlhšie. V prípade, ak to možné nie je, aby bol pôrod načasovaný na také obdobie, aby boli minimalizované riziká pre dieťatko vyplývajúce z jeho nedonosenosti alebo sa vykonala nejaká intervencia, zásah, či preventívne kroky, aby boli takého riziká potlačené.
Spôsobov je viacero. Lekári zohľadňujú pri svojom rozhodovaní aj fakt, o ktorý týždeň tehotenstva ide. Čím je týždeň tehotenstva nižší, čím je dieťatko bližšie k tej pomyselnej hranici 24. - 25. týždeň tehotenstva, tým sú pre neho riziká vyššie. Pričom hovoríme o riziku prežitia, ale aj o kvalite života. V rukách lekárov je vystihnúť ten moment, aby vývin plodu aj v maternici aj po ňom bol čo najoptimálnejší.
Jednou z možností ako zasiahnuť do začínajúceho pôrodu u symptomatických matiek alebo u matiek, ktoré majú objektivizovanú činnosť maternice, teda sú prítomné kontrakcie, je snaha o ich zastavenie.
Lekári majú k dispozícii množstvo liekov, ktoré je možné použiť, no ani jedno z liečiv nie je 100 percentné. Napriek snahám lekárov a agresívnej liečbe, v snahe vyhnúť sa kontrakciám, potlačiť ich, nemusí k tomu dôjsť.
Tu je možné využívať procesy tzv. akútnej tokolýzy, čo sú lieky, ktoré sú používané krátkodobo, v horizonte 1 - 2 dní, na silné, radikálne potlačenie kontrakcií, aby lekári získali čas v prípade, že ide o veľmi nedonosené dieťatko a dali mu čas sa na predčasný pôrod, ktorý ho čaká, sa čo najlepšie pripraviť.
Jednou s možností, ktorá sa kombinuje s akútnou tokolýzou je použitie tzv. kortikosteroidov.. Sú to lieky steroidnej povahy, ktoré sú podávané matke v cykle počas 24 hodín, v 2, 3 prípadne 4 dávkach, podľa toho aké liečivo sa používa. Cieľom je naštartovať dozrievanie dieťatka, najmä jeho dýchacieho systému, pretože ten je najdôležitejší. Moment prvého nádychu je to prvé, s čím sa stretáva po tom, ako sa zmení jeho život z vnútromaternicového prostredia na mimomaternicové. Je logické, že pokiaľ sa dieťa nedokáže normálne nadýchnuť, je to veľký problém. Kortikosteroidy majú naštartovať procesy, ktoré v pľúcach dieťatka, vyvolávajú vylučovanie a tvorbu tzv. surfaktantu - látky, ktorá umožňuje nadýchnutie sa dieťatka. Pričom nehovoríme len o prvom nádychu, ale aby bola aj ďalšia ventilácia možná a adekvátna. Nedostatok kyslíka totiž znamená distres dieťaťa s možným postihnutím periférnych, aj centrálnych orgánov, najmä mozgu. A pokiaľ sú mozgové bunky poškodené nedostatkom kyslíka, nie je možné ich obnoviť v plnej miere. V extrémnych a závažných problémoch môžu viesť k tzv. neurologickému deficitu, k narušeniu vývinu dieťaťa s neurologickej stránky, so všetkými následkami, ktoré k tomu vedú, či už psychickými, behaviorálnymi alebo fyzickými. V extrémnych prípadoch môže dôjsť aj k úmrtiu.
O tejto téme sa v odborných kruhoch vedie živá diskusia, pretože, aj tieto lieky majú mnoho nežiadúcich účinkov. V pôrodníctve platí odveká zásada, že liek, ktorý nie je indikovaný, teda liek, na ktorého použitie nemáme pádny dôvod, je liek kontraindikovaný, teda sa nemá v používať. Pretože môže negatívne pôsobiť ako na matku, tak aj na nedonosené dieťa, ktoré je v dramatickom procese vývinu. Toto citlivé obdobie ovplyvní celý život jedinca.
V indikovaných prípadoch sa teda používajú antibiotiká. Jednou z hlavných príčin predčasného pôrodu v dnešnej dobe, je prítomnosť infekcie. Nástup kontrakcií môže byť prvou známkou prebiehajúcej infekcie v maternici. Baktérie, ktoré sa dostávajú do prostredia pôrodných ciest a dutiny maternice, produkujú rôzne biologicky aktívne látky, a tieto látky svojim efektom môžu spôsobiť práve nástup kontrakcií, ale aj predčasné dozrievanie pôrodných ciest, predčasné zmäknutie krčka maternice, jeho predčasné otváranie, jeho skracovanie. A keď sa tento zložitý mechanizmus rozbehne naplno, je veľmi zložité ho potlačiť. Použitie antibiotík môže mať teda do určitej miery terapeutický efekt. Antibiotiká nemožno taktiež bezhlavo podávať. Ich účelom nie je len liečba infekcie v pôrodných cestách, pretože, ak je už naplno rozbehnutá, platí premisa, že radšej dieťatko porodiť predčasne, ale neinfekčné, ako to tehotenstvo zbytočne naťahovať, a riskovať to, že sa infekcia stane nekontrolovateľnou a nezvládnuteľnou. V končnom dôsledku sa to dieťatko narodí tak či, ta, no aj s prítomnou infekciou, ktorá zhorší celkovú popôrodnú starostlivosť aj prognózu dieťaťa.
Lekári postup liečby pri predčasnom pôrode musia maximálne individualizovať. Napriek tomu, že existujú určité nadnárodné a medzinárodné odporúčania, ktoré vznikli na základe relevantných vedeckých štúdií, ktoré pojednávajú o prípadoch v tisícoch, desať tisícoch, lekári v konečnom dôsledku musia zohladniť mnoho individuálnych faktorov a podľa nich nastaviť liečbu.
Niekedy nie je ani čas, aby bola liečba započatá a lekári musia tehotenstvo predsa len predčasne ukončiť a pristúpiť k predšasnému pôrodu. Frekvencia predčasných pôrodov v populácii sa síce za poslednú dekády rokov nijako nezmenila, nastali však dve veľké zmeny. Prvou je podstatné zlepšenie starostlivosti o predčasne narodeného novorodenca, kde urobila medicína obrovský skok. A druhou zmenou je, že vďaka zlepšeniu postnatálnej starostlivosti o predčasne narodeného novorodenca, si môžu pôrodníci dovoliť byť odvážnejší. Spektrum predčasných pôrodov sa akoby rozštiepilo. Jednak sú lekári schopní tehotenstvo posunúť podstatne vyššie, do vyšších týždňov tehotenstva a to naozaj o slušný čas, 4 - 5 týždňov, čo veľmi zlepšuje vyhliadky predčasne narodeného dieťatka... Na strane druhej, si uvedomujú že lekári s novorodeneckých oddelení, dokážu už dnes zázraky. A tak môžu byť odvážnejší a pristúpia k ukončeniu tehotenstva skôr, v týždňoch, kedy by sme ešte k takémuto kroku ešte za iných okolností nepristúpili.
Pri predčasných pôrodoch je teda taká, že lekári sa snažia posunúť tehotenstvo do najvyšších možných týždňov tehotenstva, tak blízko k termínu, ako sa len dá. Na strane druhej, ak si to situácia vyžaduje, urobia opatrenia na to, aby dieťatko čím skôr dozrelo, aby boli pripravené aspoň pľúca, aby zastabilizovali hematoencefalickú baréru, bariéru v mozgu, pretože mozog predčasne narodeného jedinca je veľmi náchylný na poškodenie, napríklad pri nedostatku kyslíka, pri infekcii a podobne.
Akonáhle sú tieto povinné kroky splnené, lekári si môžu dovoliť tehotenstvo ukončiť. A dúfať v to, že neonatológovia urobia všetko pre to, aby dieťatku pomohli.
Maminka po pôrode32 by mala rátať s tým, že v nemocnici strávi po pôrode približne rovnaký čas, ako je doba, ktorú malo bábätko zostať ešte v brušku.
Všeobecne platí, že predčasný pôrod musí byť vedený šetrne. Nedonosenci sú náchylnejší k pôrodným poranenia a citlivejší na nedostatok kyslíka.
Čím skôr sa dieťa narodí, tým vyššie je riziko komplikácií. Významnú úlohu hrá tiež aj pôrodná hmotnosť. Niektoré problémy sú viditeľné hneď po narodení, zatiaľ čo iné sa môžu objaviť niekoľko mesiacov po narodení.
Koža nezrelého novorodenca je jemná, citlivá na tlak chlad, teplo. Ľahko dôjde k praskaniu. U akokoľvek nezrelého novorodenca koža po 14 dňoch nadobudne štruktúru donoseného novorodenca.
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu