KočíkopédiaPôrodnica Trenčín
Pôrodnica Trenčín, oficiálne Gynekologicko-pôrodnícka klinika FN Trenčín získala aj v roku 2019 ocenenie: Najlepšia pôrodnica na Slovensku. Pôrodnica zabezpečuje predčasné pôrody6 od ukončeného 28. týždňa tehotenstva.
Pred pôrodom
| ✅ | Prehliadka pôrodnice |
| ❌ | Predpôrodné kurzy |
| ✅ | Tehotenská poradňa |
| ✅ | Vlastný pôrodný plán |
| ❌ | Baby Friendly nemocnica |
Vybavenie a možnosti pôrodnice
| ✅ | Štandardné pôrodné sály/boxy |
| ✅ | Nadštandardné pôrodné sály/boxy |
| ✅ | Štandardné izby pre šestonedelie |
| ✅ | Nadštandardné izby pre šestonedelie |
| ✅ | Sprievodná osoba pri pôrode |
| ✅ | Možnosť ubytovať sprievodnú osobu |
| ✅ | Zazmluvnenie konkrétneho pôrodníka/operatéra/asistenta |
Prvá, druhá a tretia doba pôrodná
| ✅ | Voľba polohy pri pôrode |
| ✅ | Voľný pohyb po oddelení pri pôrode |
| ✅ | Epidurálna analgézia |
| ✅ | Koniec pánvový na konci tehotnosti |
| ✅ | Iné prostriedky na úľavu |
| ✅ | Cisársky rez |
| ✅ | Dotepanie pupočníka |
Novorodenec
| ✅ | Perinatologické centrum |
| ✅ | Bonding po pôrode |
| ✅ | Rooming-in systém |
| ✅ | Laktačná poradňa na šestonedelí |
| ✅ | Dokrm umelým mliekom na šestonedelí v prípade potreby |
Predpôrodná príprava
Predpôrodná príprava1 sa v nemocnici nevykonáva. Rodičky majú možnosť absolvovať psychoprofylaxiu aj so svojím partnerom v štúdiu pre tehotné u certifikovanej pôrodnej asistentky. Poplatok je 22€.
Tehotenské poradne
Tehotenské poradne pri fyziologickom priebehu tehotenstva zabezpečuje Ambulancia pre fyziologickú graviditu na prízemí pavilónu. Poradne je možné navštevovať od 36. týždňa tehotenstva.
Na prvú poradňu je vhodné objednať sa na telefónnom čísle recepcie – 032/65 66 240. Treba si priniesť ranný moč. Ďalší termín kontroly určia na poradni.
V pôrodnici je možné absolvovať aj vonkajší obrat plodu, ak je bábätko otočené zadočkom dolu. Na konzultáciu je možné sa objednať na rovnakom telefónnom čísle.
Vlastný pôrodný plán
V prípade individuálnych požiadaviek môže rodička priniesť vlastný pôrodný plán12 na vyšetrenie v ambulancii fyzilogickej gravidity ako aj priamo k pôrodu. Personál ho spolu s rodičkou prejde a rozhodne sa, do akej miery je možné rodičke vyhovieť.
Príjmová ambulancia
Štatistiky z pôrodov (2019)
• Pôrodov spolu: 2477
• Novorodencov: 2527
• Cisárskych rezov: 405
• VBAC (vaginálnych pôrodov po cisárskom reze): 100
• Pôrodov koncom panvovým: 76
• Sprevádzajúca osoba pri pôrode: 1945
• Pôrodov s epidurálnou analgézou: 312
• Pôrodov s Entonoxom: 201
Pôrodné sály
K dispozícii je 5 samostatných pôrodných boxov, z ktorých 3 sú nadštandardné a zadarmo. Každý je ladený v inej farbe.
Recepcia na pôrodnej sále
Modrý pôrodný box
Zelený pôrodný box
Žltý pôrodný box
Oranžový pôrodný box
Oddelenie šestonedelia
Oddelenie má k dispozícii 39 lôžok a 2 lôžka pre sprevádzajúcu osobu. Izby sú jedno alebo dvojposteľové. Štandardné izby (2 lôžka) majú k dispozícii spoločné sociálne zariadenie. Oddelenie má 8 nadštandardných izieb.
- Malý nadštandard – 1 lôžko, sprcha, chladnička, TV (35€/deň)
- Stredný nadštandard – 1 lôžko, sprcha, WC, chladnička, TV (40€/deň)
- Veľký nadštandard – 2 lôžka, sprcha, WC, chladnička, TV (55€/deň, strava pre partnera 11€/deň)
Sprevádzajúca osoba pri pôrode
Účasť blízkej osoby pri pôrode je bezplatná. Sprevádzajúca osoba19 môže byť prítomná počas celého pôrodu. Pri pôrode môže byť aj viac osôb.
Zazmluvnenie pôrodníka
Poplatok za zazmluvnenie kokrétneho pôrodníka k pôrodu ke 300 €.
Voľba polohy pri pôrode
Počas II. doby pôrodnej je najčastejšia poloha na chrbte, na boku alebo na štyroch končatinách. Na pôrodnej sále sa nachádzajú fotografie rôznych polôh pri pôrode, z ktorých si môžete vybrať. Na klinike podporujú rôzne polohy počas samotného pôrodu dieťaťa. Podmienkou výberu ľubovoľnej polohy je fyziologický priebeh pôrodu bez známok ohrozenia dieťatka alebo rodičky.
Voľný pohyb počas pôrodu
Počas pôrodu bude CTG záznam zaznamenávaný približne každé 3 hodiny po dobu cca 20 minút. Vtedy je rodička vyzvaná, aby ležala na pôrodnej posteli. Inak má neobmedzený pohyb po pôrodnom boxe a môže ho tráviť v ľubovoľnej polohe.
Analgézia počas pôrodu
Rodičky majú možnosť využiť rôzne metódy úľavy od bolesti počas pôrodu. Všetky sú bez poplatku a dostupné 24 hodín denne.
• spazmoanalgetiká (Buscopan, Nospa),
• inhalačná analgézia (Entonox – rajský plyn),
• epidurálna analgézia24,
• pacientkou kontrolovaná analgézia (analgetikum, ktoré si pomocou špeciálneho prístroja rodička sama podáva do infúzie podľa svojej potreby, zabezpečené proti predávkovaniu).
Nefarmakologické metódy úľavy od bolesti
• muzikoterapia, aromaterapia,
• sprcha,
• fitlopta,
• možnosť voľby polohy počas I. aj II. doby pôrodnej.
Prax s vedením pôrodu pri polohe dieťatka koncom panvovým
Všetkým tehotným ženám s dieťatkom uloženým koncom panvovým, ktoré prídu na ambulanciu vysvetlia, aké má možnosti a to na základe údajov o jej tehotnosti. Klinika má dlhoročné skúsenosti s vedením prirodzeného pôrodu pri polohe dieťatka koncom panvovým.
Taktiež vykonáva aj vonkajší obrat1. Vonkajší obrat plodu a prirodzený pôrod1 sú najlepšou alternatívou pre väčšinu rodičiek. Pokiaľ ale rodička po vzájomnom dialógu obe spomínané možnosti odmieta, jej prianie budú rešpektovať a začne sa plánovať pôrod cisárskym rezom60.
Dotepanie pupočníka
Po pôrode dieťatka, ak je všetko v poriadku, sa čaká na dotepanie pupočníka. Tento postup je štandardný. Následné prestrihnutie pupočnej šnúry môže byť vykonané sprevádzajúcou osobou.
Bonding po pôrode
Počas prvých dvoch hodín života je novorodenec1 uložený na matkinu hruď, pokiaľ to jeho zdravotný stav dovoľuje. Neonatologická sestra ho môže ošetriť, odmerať a odvážiť bezprostredne po pôrode a nahého ho vrátiť na hruď (prípadne to môže vykonať po dvoch hodinách). Pokiaľ by mal novorodenecký lekár alebo novorodenecká sestra pochybnosti o zdravotnom stave bábätka, môžu bonding2 ukončiť predčasne. Rovnako ho môže predčasne ukončiť rodička. Odporúča sa však vytrvať v bondingu minimálne do prvého prisatia bábätka.
Návštevy a návštevné hodiny
Návštevné hodiny na klinike sú bez obmedzenia (s rešpektovaním vizít, vyšetrení a pod.) Na nadštandardných izbách sú povolené aj na izbe.
Čo si priniesť do pôrodnice
Dokumenty
- tehotenská knižka,
- občiansky preukaz,
- kartička poistenca,
- sobášny list / zápisnica o určení otcovstva/,
- výsledky vyšetrení počas tehotenstva.
Osobné veci
- hygienické potreby,
- nočná košeľa,
- župan,
- papuče,
- prezuvky pre sprevádzajúcu osobu,
- popôrodné nohavičky,
- vložky,
- masť na ošetrenie bradaviek,
- voda,
- jednorazové podložky do postele).
Veci pre bábätko
- jednorazové plienky,
- vlhčené obrúsky,
- bavlnené plienky,
- oblečenie na cestu domov podľa ročného obdobia.
Parkovanie
Pre verejnosť a zamestnancov je v areáli nemocnice k dispozícii platené parkovisko. Platba je na základe parkovacieho lístka v automatickej pokladni v odstavnom pruhu pred výjazdom z areálu (pri vrátnici).
Pre pacientov a sprevádzajúce osoby 4 hodiny zadarmo po potvrdení parkovacieho lístka ošetrujúcim lekárom.
Poplatky spojené s pôrodom
| Služba | Poplatok (EUR) |
|---|---|
| Psychoprofylaxia | 22 € |
| Výber lekára/pôrodníka | 300 € |
| Pôrodná epidurálna analgézia | 0 € |
| Malý nadštandard (1 lôžko) | 35 € |
| Stredný nadštandard (1 lôžko) | 40 € |
| Veľký nadštandard (2 lôžka) | 55 € |
| Doplatok za stravu pre sprevádzajúcu osobu | 11€/deň |
Adresa pôrodnice
Fakultná nemocnica Trenčín
Gynekologicko-pôrodnícka klinika
Legionárska 28
911 71 Trenčín
Kontakty
Prednosta a primár oddelenia: MUDr. Peter Kaščák, PhD.
- Telefón/E-mail: 032 6566 203, peter.kascak@fntn.sk
Zástupca primára MUDr. Branislav Kopčan
- Telefón/E-mail: 032 6566 797, branislav.kopcan@fntn.sk
Vedúca sestra: Mgr. Adriana Pelechová
- Telefón/E-mail:032 6566 104, adriana.pelechova@fntn.sk
Ostatné kontakty
- Recepcia ambulancií: 032/65 66 240
- Pôrodná sála: 032/65 66 202
- Šestonedelie: 032/65 66 297
- Oficiálne stránky pôrodnice
Použité zdroje
- UN Trenčín: http://www.fntn.sk/
Hodnotenia a skúsenosti s pôrodnicou Trenčín
Priemerné hodnotenie:
Máš skúsenosť s pôrodnicou Trenčín?
Podeľ sa o ňu a pomôž tak ostatným mamičkám.
Napíš svoju skúsenosť
Celkom fajn
Dobrý deň! S pôrodnicou v Trenčíne som celkom spokojná. Prvé kontrakcie som začala pociťovať v noci, ráno som prišla na termín s manželom a zbalila si veci. Mimochodom, zoznam je na stránke pôrodnice. Bola som tam už predtým na prehliadke a vedela som zhruba, čo môžem očakávať. Niekedy okolo desiatej ma preniesli na poschodie do čakárne. Z času na čas prišla sestrička. Sedela som na fit lopte a v slúchadlách som počúvala skladbu z kurzu hypnopôrodu. O 14.00 ma prijala pôrodná asistentka, pretože som chcela epidurálnu anestéziu. Povedala však, že som asi desať centimetrov rozšírená a je čas, aby som začala rodiť. Tam ma napojili na monitor srdcového rytmu. Zavolali môjho manžela. A o 14:45 sa narodila naša dcéra. Položili mi ju na prsia, manžel urobil stovky fotografií dieťaťa. 10/10. Doma som mala pripravené všetky papiere. Položili ma na nosidlá a odviezli do mojej izby. V pôrodnom pláne som uviedla, že chcem izbu s nadštandardnym komfortom. V izbe bola sprcha a WC, druhá posteľ pre ošetrovateľa, chladnička, komoda s vecami pre dieťa, lampa na komode, ktorá zohrievala dieťa, a stôl so stoličkami. Jedlo bolo dobré, podnos som si nosila sama, niekedy ho sestričky odniesli. Veľmi priaznivé bolo, že izba bola blízko neonatologického oddelenia a často som chodila za dieťaťom. Sestričky na oddelení šestonedelia sú milé, ale sestričky na neonatologickom oddelení sú srdečnejšie. Chcela by som vyzdvihnúť najmä sestričku Mirku Demkóvu. Veľmi milá a ochotná pani. Pekne podporovala kúpanie bábätka a ostatné veci.
- Vlastný pôrodný plán
- Fit lopty a rôzne vybavenie
- Príjemné sestričky
- Bonding
- Veľa informácií na stránke
- Balíčky od Happy Baby
- Možnosť objednania nadštandardnéj izby
- Lekári nemajú dosť času pre teba, vždy čakáš na vyšetrenie
- Dávajte pozor na papiery, namiesto dcérky napísali chlapa 🤣
Porod 11.06.2022
Začala som rodit v piatok 10, ráno sme prišli na príjem lebo som bola po tp a sme sa báli tak sme išli skôr z domu. Pôrod sa začal rozbiehať navečer. Okolo 20 asi som isla na sálu, čakala som na manžela. Jedine hrozne ore mna bolo asi ked mi dávali epi mala som každú minútu kontrakcie, 2.x uz pojdem určite bez. Inak personál uplne super, sestričky veľmi zlate ,doktorka super, len ta noc ked som rodila bola náročnejšia lebo nás veľmi veľa naraz rodilo ale inak veľmi super prístup. 600 nedelie tiež dobre, 1 trochu otravena sestrička tam bola ked som na ňu zvonila nech mi ide zavolať na novorodenecke sestričku lebo som mala tak opuchnuté nohy ze som nemohla chodit a nezvladala som uz malú osvetlovat na izbe, ráno pri vizíte prišla lepšia doktorka a povedala ze mam malú napojiť a zaniesť na odd. ze to na izbu mi dala taka no taka asi primárka, všetko dopadlo super. Veľká starostlivosť vždy chodili sa aj pýtať ci je všetko v poriadku, či niečo netreba ,každý deň upratovanie a dezinfekcia izby. Samozrejme všade sa vždy nájde niekto kto je nepríjemný alebo nejako otrávený. Síce mi chýbalo viac niektoré veci vysvetliť, 2.x uz budem všetko vedieť lepšie. Hlavne sa treba všetko pýtať. Veľmi milá pani na novorodeneckom, staršia ktorá pomáhala s kojenim. Za mňa určite odporúčam porodnicu a som čoskoro rozhodnutá tam ist o5.
Skvelá pôrodnica
Všetkým ženám doporučujem tn porodnicu..prístup...starostlivosť o mňa aj dieťa na1..keď porovnávam s pôrodom na Myjave..ďakujem personálu aj lekárom
Hrozné
Už druhý krát určite nie. Prvorodičky sú pre nich ako na výsmech stresujúce a hlavne hysterky. Na sále som mala celkom fajn aj sestričky aj doktorku, ale na oddelení šestonedelia otras tie ženy by mali isť robit do družstva medzi zvieratá a nie medzi bábätká.
- Personál
- Izby
- Správanie
- Strava
- Všetko 😂
4 ľudia považujú za užitočné
Veľká spokojnosť
Tak aj ja pridam svoju (dost aktualnu) skusenost, rodila som 19.5.2022 v Trencine napriek tomu ze som z Nitry, ludia boli velmi prijemni, snazili sa pomoct, aj sestricky pri porode, aj doktorka velmi ludski a zaroven profesionalni. Napriek tomu ze moj porod bol tazsi, mala som pocit ze som v dobrych rukach. Prostredie tiez prijemne(oranzova sala), manzel mohol byt celu dobu pri mne, co som velmi ocenila, na izbe vana, sprcha, lopta, moznost volby polohy. Rodila som 5 hodin od prijatia do nemocnice, porodna asistentka aj doktorka mi vzdy povedali co sa deje alebo bude a ci s tym suhlasim. Nevladala som maleho vytlacit, sestricky mi pomahali tlacenim na brucho a nakoniec to dopadlo dobre, mala som len maly nastrih a ziadne vnutorne poranenia. Starostlivost na sestonedeli vyborna, izby ciste a prijemne, bola som v standardnej a boli sme tam dve, co bolo velmi fajn. Sestricky napomocne, mile, pomohli, poradili, kedze to je moje prve dieta a s tym je spojena neistota-ale prave vdaka nim som mala z toho vsetkeho dobry pocit. Strava super, aj starostlivost o mamicky ako taka. Plne odporucam porodnicu, bolo tam velmi prijemne a mam na pobyt len dobre spomienky.
- Profesionalita a ludskost
- Dobre vybavenie
- Prijemne izby a dobra strava
- Dobra starostlivost
- Ziadne
1 človek považuje za užitočné
Vyvolávany pôrod Valibuka
Prijali ma na vyvolavaie 9 dní po termíne, aj keď gynekológ povedal, že to bude neskôr kvôli oneskorenej ovulacii. Všetci vravia, že po termine znamená 2 týždne po termíne. V každom prípade, posledný mesiac mi na poradni nikto z doktorov nechcel povedať váhu dieťaťa, čo bol dosť dôležity údaj, keďže malý mal skoro 5 kg.
Vyvolavali o 11 foley balonikom na otvorenie krčka. Do 12 hod. dačo málo, potom to ustalo, o 1 odišiel hlien a odvtedy až do 13.00 kontrakcie každé 2-3-4 min. Niekde na pásoch mi odišla voda, triaslo ma, že som to nemohla ovládať (to je vraj normálne). Samozrejme, rúško, najhoršie boli CTG pásy počas kontrakcií. Vraj, keď sa neuvoľním, bojujem s dieťaťom. Stiahnutie zadku v kontrakciách bolo mimo moje vnímanie. Sprcha trochu uľavila, ale otvorená len na 3-4 cm. Našťastie, myslím, primár odsúhlasil epidurál, ak buďem chcieť, čo som chcela, ale musela som hodinu čakať na odbery. Potom prišla nie moc šikovná anesteziologička. Pichala mi to počas 3 kontrakcií, ktoré som mala nehybne presedieť v predklone. Nepodarilo sa, ona nemá čas, má aj iné pacientky. Prišiel jeden super milý anestéziológ! Napichol ma hneď. (Inak, bol mojim záchytným bodom)
Keď to ani po 3. epidurálke nešlo vytlačiť (Priateľ mi potom povedal, že sa doktor pýtal: „Čo to tu robíte, však to ona nevytlačí, to je veľký plod! Ukončíme to.") do 10 minút som si prešla na sálu (s katétrom, ktorý neuveriteľné dráždil pôrodné cesty) tam ma vyviazali, ale teda za 10 nekonečných minút zabral lidokain a malý bol na svete. Iba očkom naňho, aspoň tata si ho podržal. Inak, keby nebol tam so mnou, neviem, či by si ma niekto všímal (vraj rodilo ďalších 6 žien).
Po cisári mi doniesli malého v zavinovačke a nechali ma chvíľu s ním, ale nebola som schopná sa ani obrátiť na bok, tak som videla najskôr len jeho zátylok. Až na druhý deň mi ho teda nechali, ale v noci zobrali. Problém nastal, keď som ho nechcela dokrmovať fľaškou, ale cievkou, že oni cievku nemajú, a ja že ja mám, ale nebola ochota, tak reku mi ho doneste, ja si ho dokrmím (neskôr mi dávali čistú cievku, lebo tá moja je vraj už nehygienicka) a že nemám spustene mlieko a on je veľký a bude potrebovať veľa. Dve sestričky mi na pár sekúnd ukázali ako si bolestivo stimulovať bradavky a nie mlieko (akurát som ich mala doráňané). Potom dostal žltačku,tak som musela každé 3 hodiny chodiť kŕmiť (v mojom prípade skôr dokrmovat, lebo som si nevedela ani odsať) zúfalstvo riadne, dieťa hladné, mlieko nespustené, bradavky dochrámané a od sestričiek len suché: „On bude potrebovať veľa dokrmit." Pomohla až laktačná na 4.den, že mi rozpumpovala boľavé prsia,v ktorých mlieko, čuduj sa, už bolo. Odporučila klobúčiky (kvôli ranám a vpadnutej bradavke, že do mesiaca sa ich možno aj zbavím). Skúsila som po 3 dňoch a podarilo sa! Možno majú opodstatnenie, ale určite sa mi bradavky s nimi nehojili. Teraz na radu ďalšej LP už nedokrmujem (odsávať nemám kedy a UM nechcem dávať), ale teda krmím skoro v kuse, teda niekedy každú polhodinu, v noci po 2-3. Dobre papám, oddychujem, aby sa mi mlieko hlavne tvorilo. Mimo LP mi ako prvorodičke po cisárskom nikto nepomohol rozkojiť sa. Genetika zohrala u nás veľkú rolu. Ale napr. v TO v prípade takého veľkého plodu by asi hneď navrhli cisársky. Naozaj, ten prístup (až na pár výnimiek) bol dosť chladný. K tým, čo rodili a kojili v pohode, prípadne boli na VIP, boli oveľa milší. Neviem, čo som im spravila, že som si zaslúžila také opovrhnutie a ignoráciu. Neviem, kde by som rodila znovu, je to tu bieda.
Vyvolavali o 11 foley balonikom na otvorenie krčka. Do 12 hod. dačo málo, potom to ustalo, o 1 odišiel hlien a odvtedy až do 13.00 kontrakcie každé 2-3-4 min. Niekde na pásoch mi odišla voda, triaslo ma, že som to nemohla ovládať (to je vraj normálne). Samozrejme, rúško, najhoršie boli CTG pásy počas kontrakcií. Vraj, keď sa neuvoľním, bojujem s dieťaťom. Stiahnutie zadku v kontrakciách bolo mimo moje vnímanie. Sprcha trochu uľavila, ale otvorená len na 3-4 cm. Našťastie, myslím, primár odsúhlasil epidurál, ak buďem chcieť, čo som chcela, ale musela som hodinu čakať na odbery. Potom prišla nie moc šikovná anesteziologička. Pichala mi to počas 3 kontrakcií, ktoré som mala nehybne presedieť v predklone. Nepodarilo sa, ona nemá čas, má aj iné pacientky. Prišiel jeden super milý anestéziológ! Napichol ma hneď. (Inak, bol mojim záchytným bodom)
Keď to ani po 3. epidurálke nešlo vytlačiť (Priateľ mi potom povedal, že sa doktor pýtal: „Čo to tu robíte, však to ona nevytlačí, to je veľký plod! Ukončíme to.") do 10 minút som si prešla na sálu (s katétrom, ktorý neuveriteľné dráždil pôrodné cesty) tam ma vyviazali, ale teda za 10 nekonečných minút zabral lidokain a malý bol na svete. Iba očkom naňho, aspoň tata si ho podržal. Inak, keby nebol tam so mnou, neviem, či by si ma niekto všímal (vraj rodilo ďalších 6 žien).
Po cisári mi doniesli malého v zavinovačke a nechali ma chvíľu s ním, ale nebola som schopná sa ani obrátiť na bok, tak som videla najskôr len jeho zátylok. Až na druhý deň mi ho teda nechali, ale v noci zobrali. Problém nastal, keď som ho nechcela dokrmovať fľaškou, ale cievkou, že oni cievku nemajú, a ja že ja mám, ale nebola ochota, tak reku mi ho doneste, ja si ho dokrmím (neskôr mi dávali čistú cievku, lebo tá moja je vraj už nehygienicka) a že nemám spustene mlieko a on je veľký a bude potrebovať veľa. Dve sestričky mi na pár sekúnd ukázali ako si bolestivo stimulovať bradavky a nie mlieko (akurát som ich mala doráňané). Potom dostal žltačku,tak som musela každé 3 hodiny chodiť kŕmiť (v mojom prípade skôr dokrmovat, lebo som si nevedela ani odsať) zúfalstvo riadne, dieťa hladné, mlieko nespustené, bradavky dochrámané a od sestričiek len suché: „On bude potrebovať veľa dokrmit." Pomohla až laktačná na 4.den, že mi rozpumpovala boľavé prsia,v ktorých mlieko, čuduj sa, už bolo. Odporučila klobúčiky (kvôli ranám a vpadnutej bradavke, že do mesiaca sa ich možno aj zbavím). Skúsila som po 3 dňoch a podarilo sa! Možno majú opodstatnenie, ale určite sa mi bradavky s nimi nehojili. Teraz na radu ďalšej LP už nedokrmujem (odsávať nemám kedy a UM nechcem dávať), ale teda krmím skoro v kuse, teda niekedy každú polhodinu, v noci po 2-3. Dobre papám, oddychujem, aby sa mi mlieko hlavne tvorilo. Mimo LP mi ako prvorodičke po cisárskom nikto nepomohol rozkojiť sa. Genetika zohrala u nás veľkú rolu. Ale napr. v TO v prípade takého veľkého plodu by asi hneď navrhli cisársky. Naozaj, ten prístup (až na pár výnimiek) bol dosť chladný. K tým, čo rodili a kojili v pohode, prípadne boli na VIP, boli oveľa milší. Neviem, čo som im spravila, že som si zaslúžila také opovrhnutie a ignoráciu. Neviem, kde by som rodila znovu, je to tu bieda.
5 ľudí považuje za užitočné
Maximálna spokojnosť s pôrodnicou
Zdravím. Ja mám veľmi dobrú skúsenosť a idem sa teda podeliť a napíšem vám, ako to prebiehalo u mňa. V prvom rade napíšem, že som s Partizánskeho. Moja gynekologička tvrdila, že si neni istá, že mám málo plodovej vody a moja dcérka, že je menšia, že je v raste cca týždeň pozadu. Preto ma poslala do starostlivosti do Trenčianslej nemocnice na rizikové poradne. Čiže posledné 2 mesiace môjho tehotenstva som chodila tam, ale všetko bolo v poriadku aj dostatok plodovej vody, aj dcérka mala dobrú váhu, čiže som sa zbytočne stresovala. 29.7.2021(štvrtok) som mala termín a aj poradňu, všetko bolo v poriadku až na vyšší tlak, tak mi doktorka Katarína Zboray vraví, že treba aj porodiť, a že by bola rada, keby kvôli tlaku ma tam nechajú na sledovanie, s čím som samozrejme súhlasila, a tak ma hospitalizovali. Piatok 30.7.2021 sa rozhodli, že pomaly začnú vyvolávať pôrod, chceli to najskôr prirodzenejšie a tak my vložili balónik, ktorý mal roztiahnuť tie pôrodné cesty. V noci my to vypadlo, ale už začali také menšie bolesti v podbrušku. Taký pocit, akoby som mala dostať menzes. Do rána som nemohla spať. Ráno, v sobotu 31.7. 2021, som šla na ošetrovňu, kde ma doktor kontroloval a vravel, že už je to na lepšej ceste a vložil my vyvolávačku a po pár hodinách už som dostala väčšie bolesti, ktoré sa dali ale pekne predýchať. Tak som to vydržala do pol 3, a potom ma zase volali na ošetrovňu, na pôrodnu sálu, kde už bola doktorka Katarína Zboray, ktorá skonštatovala, že si mám ísť zobrať na izbu vodu a hygienické veci a prísť na pôrodnu sálu. Pridelili my modrú sálu, kde som bola cca hodinku. Robili mi ozvy dieťaťa, a potom to už išlo rýchlo. Za 20 minút bola malá na svete s tým, že najskôr pri mne boli sestričky, ktoré boli skvelé a milé, a potom prišla pri pôrode aj doktorka Zboray. Tiež veľmi príjemná doktorka, ktorá nechápala, ako rýchlo som porodila, a to som rodila v 40tt ako prvorodička. Musím povedať, že som mala obavy aj rešpekt pred pôrodom. Myslela som si, že to bude strašné, ale naopak, pre mňa to bol zážitok na celý život, nebolo to nič strašné, ale predsa každá žena to ma inak. Po 2 hodinách ma previezli na šestonedelie, kde sa starali veľmi dobre, aj personál aj doktori boli komunikatívni, milí, všetko vysvetlili. Tak ja môžem pôrodnicu len odporučiť. Keby som mala ísť ešte raz rodiť, vyberiem si opäť TN. 😊❤️🙏
2 ľudia považujú za užitočné
Trenčín už nikdy
Prvú dcéru som rodila v Piešťanoch, pri druhom tehotenstve som sa už rozhodovala medzi trenčianskou a piešťanskou pôrodnicou. Keďže situácia bola aká bola - druhá vlna korony, hrozilo zavretie Piešťanskej pôrodnice - vyhral Trenčín. Aj podľa komunikácie s nemocnicou som mala z nej dobrý pocit.
Termín som mala 17. marca, vtedy som mala prísť aj prvýkrát na kontrolu do Trenčianskej nemocnice. Dcérka si však zmyslela, že chce prísť na svet presne na termín, čo najskôr. Večer 16. marca začali kontrakcie, približne o 22:00 sme prišli do nemocnice, kde mi pri príchode hneď spravili antigénový test. Pri otázke ako to u nich chodí, že som tam ešte nerodila, mi sestrička dala len podpísať nejaké papiere. Po „príjme" som išla na pôrodnícke oddelenie.
Tam sa môj dobrý pocit zrútil ako domček z kariet. Začalo to sestričkami, ktoré boli nahnevané, že som neprišla s testom, čo dávali aj patrične najavo (keďže som mala ísť v ten deň na kontrolu, po telefóne mi sestrička hovorila, že test mať nemusím, aj tak mi spravia svoj).
Potom prišiel na rad druhý bonus a to doktorka. Chladná, neosobná, hádam aj naštvaná, že som si zmyslela rodiť v noci a museli ju zobudiť. Po prepichnutí plodovej vody ma poslali do pôrodného boxu, kde mi sestrička napichla žilu, a povedala, že ak budem chcieť niečo od bolesti, stačí povedať.
Kontrakcie sa stupňovali a ja som poprosila teda epidurálku - niečo od bolesti. Na to sestrička povedala, že epidurálku nie, nepovedala som hneď pri príjme a oni nemajú spravené odbery. Akože odkiaľ som mala vedieť, čo všetko treba povedať???? Keď som hovorila, že neviem ako to tam chodí, nikto mi nič také nepovedal, že to treba hneď dopredu povedať (v Piešťanoch sa pýtali automaticky sami od seba).
Ponúkali mi v kuse len rajský plyn, z ktorého mi bolo akurát na vracanie a točila sa mi hlava a keďže mi pomáhala medzi kontrakciami chôdza, tak som sa musela spoľahnúť len na psychickú pomoc môjho manžela, ktorý tam, našťastie, mohol byť so mnou.
Sestrička mi nezabúdala pripomínať, aby som mala stále nasadený respirátor, keď nemám kontrakcie, aj keď sme v izbe boli len ja a manžel.
Pôrod bol pre mňa nekonečný aj s tým respirátorom na tvári, ale chvalabohu, zvládla som to. Perlička bola, že pomedzi najväčšie kontrakcie mi robili ešte PCR test, pretože dovtedy asi nebolo kedy. O tom, aké problémy so sliznicou nosa som mala, ani písať nebudem. Budiž.
Bonus číslo tri bolo zašívanie. Bolo nekonečné aj kvôli tomu, že vedľa v boxe začínal ďaľší pôrod, čo som chápala. Takže "príjemná" pani doktorka si musela odbiehať a vždy, keď sa konečne dostala ku mne, tak začala nervačiť pri tom šití. Pri otázke čo sa deje, ma začala presviedčať, že som musela mať zápal, pretože sa jej to tam všetko trhá.
Keď som po šestonedelí prišla na kontrolu k svojmu gynekológovi, pýtala som sa ho na ten zápal. Uistil ma, že ja som žiadny zápal nemala, ale to hovoria začínajúcim doktorom, keď sa im nedarí pozašívať pacientku, že určite mala zápal, že však sa to raz naučí. Ďakujem pekne!
Čo sa týka vybavenia, Piešťany sú oproti Trenčínu 5-hviezdičckový hotel!
WC 2x, to je v pohode, ale žiadna predsienka, hneď wc, čiže keďže sa nedá zamknúť, hocikedy vám tam môže niekto vletieť, čo sa mne aj stalo, pretože nie každý vie najprv zaklopať, či je voľné. Žiadne súkromie pokračuje sprchami, kde je asi 5 pokope.
Na izbe sa mi hneď v prvú noc vypálila žiarovka na malej lampe pri posteli, ani po troch dňoch ju neboli schopní vymeniť (každý deň som upozorňovala na to), na posteli, ktorá sa nedala ani polohovať žiaden taký ten trojuholník, ktorého sa môžte prichytiť pri vstávaní z postele, jeden z kovových roštov sa uvoľnil, a pohúpaval sa aj pri najmenšom pohybe na posteli, neskôr už celá postel vŕzgala.
O strave ani nebudem radšej písať.
Jediné veľké pozitívum bolo vyšetrovanie bábätka na izbách a celkovo novorodenecké oddelenie, od super sestričiek po super doktorky. Bábätko tak mohlo byť stále so mnou a aj keď malo ísť na nejaké vyšetrenie na iné oddelenie, mohla som ísť s ním. Sestričky sa stále chodili pýtať, či nie je problém s kojením a ak bol, rady pomohli.
Takže záver - nemocnica je babyfriendly, ale mala by byť aj mommyfriendly.
Termín som mala 17. marca, vtedy som mala prísť aj prvýkrát na kontrolu do Trenčianskej nemocnice. Dcérka si však zmyslela, že chce prísť na svet presne na termín, čo najskôr. Večer 16. marca začali kontrakcie, približne o 22:00 sme prišli do nemocnice, kde mi pri príchode hneď spravili antigénový test. Pri otázke ako to u nich chodí, že som tam ešte nerodila, mi sestrička dala len podpísať nejaké papiere. Po „príjme" som išla na pôrodnícke oddelenie.
Tam sa môj dobrý pocit zrútil ako domček z kariet. Začalo to sestričkami, ktoré boli nahnevané, že som neprišla s testom, čo dávali aj patrične najavo (keďže som mala ísť v ten deň na kontrolu, po telefóne mi sestrička hovorila, že test mať nemusím, aj tak mi spravia svoj).
Potom prišiel na rad druhý bonus a to doktorka. Chladná, neosobná, hádam aj naštvaná, že som si zmyslela rodiť v noci a museli ju zobudiť. Po prepichnutí plodovej vody ma poslali do pôrodného boxu, kde mi sestrička napichla žilu, a povedala, že ak budem chcieť niečo od bolesti, stačí povedať.
Kontrakcie sa stupňovali a ja som poprosila teda epidurálku - niečo od bolesti. Na to sestrička povedala, že epidurálku nie, nepovedala som hneď pri príjme a oni nemajú spravené odbery. Akože odkiaľ som mala vedieť, čo všetko treba povedať???? Keď som hovorila, že neviem ako to tam chodí, nikto mi nič také nepovedal, že to treba hneď dopredu povedať (v Piešťanoch sa pýtali automaticky sami od seba).
Ponúkali mi v kuse len rajský plyn, z ktorého mi bolo akurát na vracanie a točila sa mi hlava a keďže mi pomáhala medzi kontrakciami chôdza, tak som sa musela spoľahnúť len na psychickú pomoc môjho manžela, ktorý tam, našťastie, mohol byť so mnou.
Sestrička mi nezabúdala pripomínať, aby som mala stále nasadený respirátor, keď nemám kontrakcie, aj keď sme v izbe boli len ja a manžel.
Pôrod bol pre mňa nekonečný aj s tým respirátorom na tvári, ale chvalabohu, zvládla som to. Perlička bola, že pomedzi najväčšie kontrakcie mi robili ešte PCR test, pretože dovtedy asi nebolo kedy. O tom, aké problémy so sliznicou nosa som mala, ani písať nebudem. Budiž.
Bonus číslo tri bolo zašívanie. Bolo nekonečné aj kvôli tomu, že vedľa v boxe začínal ďaľší pôrod, čo som chápala. Takže "príjemná" pani doktorka si musela odbiehať a vždy, keď sa konečne dostala ku mne, tak začala nervačiť pri tom šití. Pri otázke čo sa deje, ma začala presviedčať, že som musela mať zápal, pretože sa jej to tam všetko trhá.
Keď som po šestonedelí prišla na kontrolu k svojmu gynekológovi, pýtala som sa ho na ten zápal. Uistil ma, že ja som žiadny zápal nemala, ale to hovoria začínajúcim doktorom, keď sa im nedarí pozašívať pacientku, že určite mala zápal, že však sa to raz naučí. Ďakujem pekne!
Čo sa týka vybavenia, Piešťany sú oproti Trenčínu 5-hviezdičckový hotel!
WC 2x, to je v pohode, ale žiadna predsienka, hneď wc, čiže keďže sa nedá zamknúť, hocikedy vám tam môže niekto vletieť, čo sa mne aj stalo, pretože nie každý vie najprv zaklopať, či je voľné. Žiadne súkromie pokračuje sprchami, kde je asi 5 pokope.
Na izbe sa mi hneď v prvú noc vypálila žiarovka na malej lampe pri posteli, ani po troch dňoch ju neboli schopní vymeniť (každý deň som upozorňovala na to), na posteli, ktorá sa nedala ani polohovať žiaden taký ten trojuholník, ktorého sa môžte prichytiť pri vstávaní z postele, jeden z kovových roštov sa uvoľnil, a pohúpaval sa aj pri najmenšom pohybe na posteli, neskôr už celá postel vŕzgala.
O strave ani nebudem radšej písať.
Jediné veľké pozitívum bolo vyšetrovanie bábätka na izbách a celkovo novorodenecké oddelenie, od super sestričiek po super doktorky. Bábätko tak mohlo byť stále so mnou a aj keď malo ísť na nejaké vyšetrenie na iné oddelenie, mohla som ísť s ním. Sestričky sa stále chodili pýtať, či nie je problém s kojením a ak bol, rady pomohli.
Takže záver - nemocnica je babyfriendly, ale mala by byť aj mommyfriendly.
- novorodenecké 100 bodov z 10
- vyšetrenia bábätiek na izbách
- celé pôrodnícke oddelenie od doktorky až po sestričky
- vybavenie
- strava
5 ľudí považuje za užitočné
Pôrod v TN
Do pôrodnice som prišla v sobotu, okolo desiatej večer, s kontrakciami opakujúcimi sa cca každých 7 minút a menej. Milá sestrička na príjme má poslala hore na pôrodné oddelenie, kde mal službu, už na prvý pohľad nesympatický a arogantný, mladý lekár, ktorý sa tváril veľmi znechutene a zjavne ho jeho práca "veľmi baví a napĺňa".
Sestričky boli najskôr tiež dosť nepríjemné, keďže som sa nezvíjala od bolesti a mysleli si, že ďalšia hysterka, čo len stresuje. Po natočení CTG záznamu (kde som podľa sestričky mala kontrakciu za kontrakciou) a oznámení, že k pôrodu mi príde pôrodná asistentka, sa jej hneď zdvihla nálada a ostala veľmi milá. Okolo jednej hodiny ráno som zase zamierila na vyšetrovňu k vyššie spomínanému pánovi doktorovi, ktorý mi prepichol plodovú vodu a vtedy nastali skutočne bolesti.
Vďaka môjmu manželovi a úžasnej pôrodnej asistentke, ktorí boli stále pri mne a podporovali ma, som kontrakcie predýchavala a za hodinu sa dostatočne otvorila na samotný pôrod. A vtedy to začalo. Tlačila som o dušu a bábätko sa vôbec nechcelo posunúť nižšie do pôrodných ciest. Celé takmer dvojhodinové tlačenie prebiehalo bez prítomnosti lekára (raz sa prišiel pozrieť, s rukou vo vrecku a zívajúc, a len otrávené skonštatoval, že ešte je moc vysoko a odišiel). Samozrejme, keď všetko nešlo hladko ako doteraz, už aj sestričky zmenili náladu a vyčítali mi, že úplne zle tlačím a nesnažím sa. Dokonca jedna sestrička, ktorá mi úplne nechutne tlačila na brucho celou váhou, poznamenala, že ešte raz zatlačí a končí, lebo je unavená. Ale poslednýkrát zatlačila tak, že bábätko vyšlo naraz celé a dozvedela som sa, že bábätku zlé rotovala hlavička a preto sa nedalo vytlačiť.
No bola to neskutočná úľava, ale z výrazu doktora, ktorý sa len bezradne pozeral som pochopila, že to bude asi veľké popôrodné poranenie. Potom prišiel zástupca primára, ktorý bol dosť nervózny a môjmu manželovi nepriamo naznačil, že milý pán doktor, možno urobil niekde chybu. Ku mne sa však správal milo a vysvetlil mi čo idú robiť a že to nesmie bolieť, lebo je to ako operačná rána a robí sa to aj v celkovej anestézii. Asi to bolo adrenalínom, ale zvládla som to len s vdychovaním entonoxu, a už zase chodili vysmiate sestričky, že aká som ja statočná.
Takže som z toho celého mala pocit, že sa správajú milo, len keď všetko ide ako po masle, bez komplikácií.
Čo sa týka šestonedelia, sestričky boli vcelku milé aj na novorodeneckom, až na sestričky, ktoré boli pri bábätkách so žltačkou, ktoré sa museli svietiť. Každá hovorila niečo iné, zazerali a nepríjemne komentovali mamičky pri dojčení. Ešte by som prijala individuálnejší prístup k dojčeniu. Keďže som stratila veľa krvi a nemohla som sa celý deň postaviť z postele, bábätko mi nosili len na dojčenie, položili ho vedľa mňa s tým, že ono spinká a ešte nepotrebuje papať a potom ho bez môjho vedomia dokŕmili fľašou. Určite je veľa žien, čo malo lepšiu skúsenosť s touto pôrodnicou a viem, že ani v inej pôrodnici by bábätku hlavička správne nezrotovala, ale ide o ten prístup a správanie personálu.
Keďže je Trenčín označovaný za najlepšiu pôrodnicu, čakala som profesionálnejší prístup. Možno som len mala smolu na personál, ale predsa každý zdravotnícky pracovník by mal dodržiavať etický kódex a správať sa k pacientovi empaticky, aj keď majú za sebou xy pôrodov a berú to už ako rutinu a otravuje ich to. Pretože pre každú ženu je pôrod jedinečný zážitok a každá ho prežíva inak...
Sestričky boli najskôr tiež dosť nepríjemné, keďže som sa nezvíjala od bolesti a mysleli si, že ďalšia hysterka, čo len stresuje. Po natočení CTG záznamu (kde som podľa sestričky mala kontrakciu za kontrakciou) a oznámení, že k pôrodu mi príde pôrodná asistentka, sa jej hneď zdvihla nálada a ostala veľmi milá. Okolo jednej hodiny ráno som zase zamierila na vyšetrovňu k vyššie spomínanému pánovi doktorovi, ktorý mi prepichol plodovú vodu a vtedy nastali skutočne bolesti.
Vďaka môjmu manželovi a úžasnej pôrodnej asistentke, ktorí boli stále pri mne a podporovali ma, som kontrakcie predýchavala a za hodinu sa dostatočne otvorila na samotný pôrod. A vtedy to začalo. Tlačila som o dušu a bábätko sa vôbec nechcelo posunúť nižšie do pôrodných ciest. Celé takmer dvojhodinové tlačenie prebiehalo bez prítomnosti lekára (raz sa prišiel pozrieť, s rukou vo vrecku a zívajúc, a len otrávené skonštatoval, že ešte je moc vysoko a odišiel). Samozrejme, keď všetko nešlo hladko ako doteraz, už aj sestričky zmenili náladu a vyčítali mi, že úplne zle tlačím a nesnažím sa. Dokonca jedna sestrička, ktorá mi úplne nechutne tlačila na brucho celou váhou, poznamenala, že ešte raz zatlačí a končí, lebo je unavená. Ale poslednýkrát zatlačila tak, že bábätko vyšlo naraz celé a dozvedela som sa, že bábätku zlé rotovala hlavička a preto sa nedalo vytlačiť.
No bola to neskutočná úľava, ale z výrazu doktora, ktorý sa len bezradne pozeral som pochopila, že to bude asi veľké popôrodné poranenie. Potom prišiel zástupca primára, ktorý bol dosť nervózny a môjmu manželovi nepriamo naznačil, že milý pán doktor, možno urobil niekde chybu. Ku mne sa však správal milo a vysvetlil mi čo idú robiť a že to nesmie bolieť, lebo je to ako operačná rána a robí sa to aj v celkovej anestézii. Asi to bolo adrenalínom, ale zvládla som to len s vdychovaním entonoxu, a už zase chodili vysmiate sestričky, že aká som ja statočná.
Takže som z toho celého mala pocit, že sa správajú milo, len keď všetko ide ako po masle, bez komplikácií.
Čo sa týka šestonedelia, sestričky boli vcelku milé aj na novorodeneckom, až na sestričky, ktoré boli pri bábätkách so žltačkou, ktoré sa museli svietiť. Každá hovorila niečo iné, zazerali a nepríjemne komentovali mamičky pri dojčení. Ešte by som prijala individuálnejší prístup k dojčeniu. Keďže som stratila veľa krvi a nemohla som sa celý deň postaviť z postele, bábätko mi nosili len na dojčenie, položili ho vedľa mňa s tým, že ono spinká a ešte nepotrebuje papať a potom ho bez môjho vedomia dokŕmili fľašou. Určite je veľa žien, čo malo lepšiu skúsenosť s touto pôrodnicou a viem, že ani v inej pôrodnici by bábätku hlavička správne nezrotovala, ale ide o ten prístup a správanie personálu.
Keďže je Trenčín označovaný za najlepšiu pôrodnicu, čakala som profesionálnejší prístup. Možno som len mala smolu na personál, ale predsa každý zdravotnícky pracovník by mal dodržiavať etický kódex a správať sa k pacientovi empaticky, aj keď majú za sebou xy pôrodov a berú to už ako rutinu a otravuje ich to. Pretože pre každú ženu je pôrod jedinečný zážitok a každá ho prežíva inak...
22 ľudí považuje za užitočné
Moja skúsenosť
V auguste 2019 som mala termín. Od pondelka (v utorok bol termín) som chodila, že mi odteká plodová voda. Vraj to nie je ono. Okej. V piatok už zistili na poradni na sone, že tej plodovej vody je tam málo. Poslali ma domov. V nedeľu ráno som tam prišla s tým, že už aj s krvou mi niečo odteká. Prijali ma doktorka z nočnej bola ešte v pohode.
Dali ma kvôli obsadenosti na gynekológiu, to je všetko v poriadku. Celú nedeľu so mnou nič nerobili, teda okrem pásov a aj to im vynechávalo, čiže som sa bála, čo sa deje s malinkou. Tak ma dali na 2 hodiny hore na vzdycháreň, aj tam im to vynechávalo. Takže stres, panika. Plakala som do vankúša, že nič nerobia. V pondelok na veľkej vizite pán primár povedal, že sa to malo riešiť hneď, keď ma prijali, že na čo čakajú. Takže hneď vyvolávačku, prvá nezabrala. Dali druhú, tá do hodiny áno. O 19 hod. praskla plodová voda a odvtedy brutál bolesti.
Neochotná staršia sestrička ma doviezla na vozíku hore na 4. A ešte mi vynadala, že čo robím také hysáky, že to mi určite len praskla dajaká cysta!😯 Jasné, že babám na izbu prišla potom povedať so sklopenými ušami, že áno už rodí!
Tam ma skontrolovali, otvorená stále len na 1,5 cm, tak na vzdycháreň. Tam som našťastie šla do sprchy a fitloptu mi dali a tým mi to povolilo trošku od bolestí a postupne som sa otvorila do hodiny tak, že porodím zachvíľku, čo mi doktor potvrdil. Potešilo ma to. Ešte v bolestiach som šla priateľa zavolať, šli sme na box, že super za chvíľku to je za nami.
Sestrička ma ešte presviedčala, že nemám kontrakcie! A teraz ani epidurál, ani nič a začalo to.
Bolesti neuveriteľné, tlačila som asi miliónkrát a stále nič. Ani po stojačky, aj na 4 som bola, aj na chrbte. Nešlo to! Pýtala som si cisarák. Priateľ tlačil za mňa. Pomáhal, ako vedel. Otáčal ma, lebo ja som už nedokázala. Doktor tam prišiel až po dlhšej dobe, aj to ma zhúkal, že čo to robím? A ako to tlačím? Ako pardón, nik mi nič nepovedal a rodím každý deň, tak viem.🤦♀️ Tak to už priateľovi nedalo, že sa má ku mne správať slušnejšie a vynadal tam,že za čo majú tie diplomy a certifikáty za najlepšiu pôrodnicu. A nech sa na mňa pozrú, že už nevládzem.
Nakoniec fakt v poslednej chvíli som zatlačila a to povedal priateľ, že som bola modrá, až fialová. O 2:14 sa nám narodila naša Láska. A hneď pán doktor skonštatoval, že už viem prečo ste mali taký ťažký pôrod, že rotovala. Vravím, prosím?! Veď sa mohla zadusiť, to ako nikomu nevadí?! Áno, veď už aj sála bola prichystaná na cisarák, ale už bolo neskoro. A potom, čo máme mať 2 hodinky s batôžkom na spoznávanie. Tak držala som malinkú už v zavinovačke a vravím priateľovi, zober ju, ja nevládzem. Ani som to nestihla povedať, odpadávala som. Našťastie ju chytil. Mne tam nevedeli pulz namerať. Ja už som im tam len hmkala, čo som nevnímala. Nedokázala som. Tak infúzka mi tiekla až do rána, do pól 6, čo ma dávali dokopy.
Už keď som bola pri vedomí pýtala som si vodu,priateľ mi ju držal aby som sa nejak napila ,sestrička mu začala nadávať aby tam nezavadzal. No des a hrôza. Našťastie sme obe zdravé a šťastný sme .
Dali ma kvôli obsadenosti na gynekológiu, to je všetko v poriadku. Celú nedeľu so mnou nič nerobili, teda okrem pásov a aj to im vynechávalo, čiže som sa bála, čo sa deje s malinkou. Tak ma dali na 2 hodiny hore na vzdycháreň, aj tam im to vynechávalo. Takže stres, panika. Plakala som do vankúša, že nič nerobia. V pondelok na veľkej vizite pán primár povedal, že sa to malo riešiť hneď, keď ma prijali, že na čo čakajú. Takže hneď vyvolávačku, prvá nezabrala. Dali druhú, tá do hodiny áno. O 19 hod. praskla plodová voda a odvtedy brutál bolesti.
Neochotná staršia sestrička ma doviezla na vozíku hore na 4. A ešte mi vynadala, že čo robím také hysáky, že to mi určite len praskla dajaká cysta!😯 Jasné, že babám na izbu prišla potom povedať so sklopenými ušami, že áno už rodí!
Tam ma skontrolovali, otvorená stále len na 1,5 cm, tak na vzdycháreň. Tam som našťastie šla do sprchy a fitloptu mi dali a tým mi to povolilo trošku od bolestí a postupne som sa otvorila do hodiny tak, že porodím zachvíľku, čo mi doktor potvrdil. Potešilo ma to. Ešte v bolestiach som šla priateľa zavolať, šli sme na box, že super za chvíľku to je za nami.
Sestrička ma ešte presviedčala, že nemám kontrakcie! A teraz ani epidurál, ani nič a začalo to.
Bolesti neuveriteľné, tlačila som asi miliónkrát a stále nič. Ani po stojačky, aj na 4 som bola, aj na chrbte. Nešlo to! Pýtala som si cisarák. Priateľ tlačil za mňa. Pomáhal, ako vedel. Otáčal ma, lebo ja som už nedokázala. Doktor tam prišiel až po dlhšej dobe, aj to ma zhúkal, že čo to robím? A ako to tlačím? Ako pardón, nik mi nič nepovedal a rodím každý deň, tak viem.🤦♀️ Tak to už priateľovi nedalo, že sa má ku mne správať slušnejšie a vynadal tam,že za čo majú tie diplomy a certifikáty za najlepšiu pôrodnicu. A nech sa na mňa pozrú, že už nevládzem.
Nakoniec fakt v poslednej chvíli som zatlačila a to povedal priateľ, že som bola modrá, až fialová. O 2:14 sa nám narodila naša Láska. A hneď pán doktor skonštatoval, že už viem prečo ste mali taký ťažký pôrod, že rotovala. Vravím, prosím?! Veď sa mohla zadusiť, to ako nikomu nevadí?! Áno, veď už aj sála bola prichystaná na cisarák, ale už bolo neskoro. A potom, čo máme mať 2 hodinky s batôžkom na spoznávanie. Tak držala som malinkú už v zavinovačke a vravím priateľovi, zober ju, ja nevládzem. Ani som to nestihla povedať, odpadávala som. Našťastie ju chytil. Mne tam nevedeli pulz namerať. Ja už som im tam len hmkala, čo som nevnímala. Nedokázala som. Tak infúzka mi tiekla až do rána, do pól 6, čo ma dávali dokopy.
Už keď som bola pri vedomí pýtala som si vodu,priateľ mi ju držal aby som sa nejak napila ,sestrička mu začala nadávať aby tam nezavadzal. No des a hrôza. Našťastie sme obe zdravé a šťastný sme .
18 ľudí považuje za užitočné
2x Trenčín a išla by som zase
Zdravím vás, čítam tu strašne veľa negatívnych vecí, tak preto píšem svoju skúsenosť.
Syna som rodila v 2015, prijali ma o 11. hodine, vyšetrili, dali na vzycháreň a chodili kontrolovať ozvy plodu. Pýtali sa ma ako sa cítim či niečo nepotrebujem úplne normálne sestry bol pondelok. O 13. hod. ma lekár pozrel, opýtal sa ma, či mi môže prepichnúť vaky, v ktorých je bábo a o 15.hod. bol syn na svete. Sám povedal, že netreba nastrihnúť, je to v pohode.
S manželom komunikovali, zavolali ho, aby šiel pofotiť na váženie a meranie bábätka. Mňa zatiaľ dali do poriadku a potom sme si 2 hoďky vychutnávali náš uzlík.
A v 2017 dcérka. Prišla som o 17. hod., prijali ma hneď na sálu a 18:10 bola malá vonku. Ale aj na to, že ma treba nastrihnúť, ma upozornila a opýtala sa ma. Nepripadala som si ako kus.
Sestričky boli normálne, aj z novorodeneckého, keď som niečo potrebovala, boli ochotné.
Syna som rodila v 2015, prijali ma o 11. hodine, vyšetrili, dali na vzycháreň a chodili kontrolovať ozvy plodu. Pýtali sa ma ako sa cítim či niečo nepotrebujem úplne normálne sestry bol pondelok. O 13. hod. ma lekár pozrel, opýtal sa ma, či mi môže prepichnúť vaky, v ktorých je bábo a o 15.hod. bol syn na svete. Sám povedal, že netreba nastrihnúť, je to v pohode.
S manželom komunikovali, zavolali ho, aby šiel pofotiť na váženie a meranie bábätka. Mňa zatiaľ dali do poriadku a potom sme si 2 hoďky vychutnávali náš uzlík.
A v 2017 dcérka. Prišla som o 17. hod., prijali ma hneď na sálu a 18:10 bola malá vonku. Ale aj na to, že ma treba nastrihnúť, ma upozornila a opýtala sa ma. Nepripadala som si ako kus.
Sestričky boli normálne, aj z novorodeneckého, keď som niečo potrebovala, boli ochotné.
9 ľudí považuje za užitočné
Nekonečný príbeh
Rok 2019 bol pre mňa najkrajším v živote, keďže som priviedla na svet moju princeznú. Ale bolo to niečo neskutočné.
Po odtečení plodovej vody o 19 hodine večer doma, som išla do nemocnice. Prijala ma sestrička, veľmi nepríjemná. Dali na tzv. izbu na čakanie. Cca o 21. hod. mi začali kontrakcie, samozrejme slabé, ale do polnoci už boli neznesiteľné, načo sám doktor po vyšetrení povedal, že mi pichnú niečo proti bolesti, lebo nevydržím do rána, keďže som sa neotvárala.
Do rána som trpela strašnými bolesťami, a keď som okolo 6. hodiny ráno od bolesti zakričala, prišla sestrička, ktorá mi povedala, že som mala kričať vtedy, keď som mala sex. Nevládala som ju ani poslať niekam. V tom mi píše muž, že už hodinu sedí vonku a počuje strašne kričať nejakú ženu od bolesti a dúfa, že som to nie som ja. Vybehla som na chodbu, skoro ma nespoznal. Po výmene služby som ešte hodinu čakala, lebo nemohli nájsť doktora, bola to pre mňa celá večnosť. Potom prišiel strašne milý doktor a povedal nech ma okamžite dajú na izbu a pichnú epidurálku, inak to nevydržím.
Konečne som bola na izbe, aj s mužom. To, že mi na 3x pichali epidurál, lebo zle trafili a nohy mi vystreľovalo do každej strany ani opisovať nebudem, ani to ako som ovracala celú izbu od bolesti.
Po 16 hodinách silných kontrakcii som zakričala, že rodím a začala som tlačiť, načo mi bolo povedané, že klamem. Až keď som zhúkla a zahrešila, tak došla sestra a povedala, že naozaj. Tri zatlačenia a malá bola vonku. Chvalabohu!!!!
To som ešte nevedela, že teraz začína peklo. Malú dali na mňa a išli ku ďalšie rodičke so slovami hneď sme tu. Ako je možné, že na celej pôrodnici je jeden doktor. Malú už obliekli a brali preč a vtom prišla sestra: "Zabudli sme na placentu a šitie". Ja som si ani neuvedomila, že tam ležím 1 a pol hodiny. Malú museli vyzliecť a znova priložiť, aby povolila placenta, to bolo rýchle a teraz prišlo na šitie. Ani neviem ako to opísať, keď po hodine a pol začnú šiť bez umŕtvenia. Doktorka do mňa vopchala kliešte a nanovo ma otvorila. Krv bola všade a tá bolesť. Počula som len pukanie, nakoniec mi dopichovali ešte epidurál, ale ani nečakali pokiaľ zaberie a šili. Ležali na mne sestričky aby som sa nechýbala. Muž povedal, že myslel, že umieram, biela ako stena, spotená a len bielka bolo vidieť.
Konečne som to mala za sebou, dávala som sa dokopy dlho. A na záver som len počula: "Bolo by dobre, keby to ostalo medzi nami".
Po odtečení plodovej vody o 19 hodine večer doma, som išla do nemocnice. Prijala ma sestrička, veľmi nepríjemná. Dali na tzv. izbu na čakanie. Cca o 21. hod. mi začali kontrakcie, samozrejme slabé, ale do polnoci už boli neznesiteľné, načo sám doktor po vyšetrení povedal, že mi pichnú niečo proti bolesti, lebo nevydržím do rána, keďže som sa neotvárala.
Do rána som trpela strašnými bolesťami, a keď som okolo 6. hodiny ráno od bolesti zakričala, prišla sestrička, ktorá mi povedala, že som mala kričať vtedy, keď som mala sex. Nevládala som ju ani poslať niekam. V tom mi píše muž, že už hodinu sedí vonku a počuje strašne kričať nejakú ženu od bolesti a dúfa, že som to nie som ja. Vybehla som na chodbu, skoro ma nespoznal. Po výmene služby som ešte hodinu čakala, lebo nemohli nájsť doktora, bola to pre mňa celá večnosť. Potom prišiel strašne milý doktor a povedal nech ma okamžite dajú na izbu a pichnú epidurálku, inak to nevydržím.
Konečne som bola na izbe, aj s mužom. To, že mi na 3x pichali epidurál, lebo zle trafili a nohy mi vystreľovalo do každej strany ani opisovať nebudem, ani to ako som ovracala celú izbu od bolesti.
Po 16 hodinách silných kontrakcii som zakričala, že rodím a začala som tlačiť, načo mi bolo povedané, že klamem. Až keď som zhúkla a zahrešila, tak došla sestra a povedala, že naozaj. Tri zatlačenia a malá bola vonku. Chvalabohu!!!!
To som ešte nevedela, že teraz začína peklo. Malú dali na mňa a išli ku ďalšie rodičke so slovami hneď sme tu. Ako je možné, že na celej pôrodnici je jeden doktor. Malú už obliekli a brali preč a vtom prišla sestra: "Zabudli sme na placentu a šitie". Ja som si ani neuvedomila, že tam ležím 1 a pol hodiny. Malú museli vyzliecť a znova priložiť, aby povolila placenta, to bolo rýchle a teraz prišlo na šitie. Ani neviem ako to opísať, keď po hodine a pol začnú šiť bez umŕtvenia. Doktorka do mňa vopchala kliešte a nanovo ma otvorila. Krv bola všade a tá bolesť. Počula som len pukanie, nakoniec mi dopichovali ešte epidurál, ale ani nečakali pokiaľ zaberie a šili. Ležali na mne sestričky aby som sa nechýbala. Muž povedal, že myslel, že umieram, biela ako stena, spotená a len bielka bolo vidieť.
Konečne som to mala za sebou, dávala som sa dokopy dlho. A na záver som len počula: "Bolo by dobre, keby to ostalo medzi nami".
23 ľudí považuje za užitočné
Tri pôrody v Trenčíne
Mám za sebou tri pôrody v Trenčíne. Po prvom som sa ešte nemocnice zastávala. Išlo o akútnu sekciu v 36. týždni tehotenstva kvôli preeklampsii. Ja v kompletnej narkóze, malý týždeň na novorodeneckom oddelení, ale fajn, brala som to, že to tak malo byť, že inde by to asi riešili rovnako.
Druhý pôrod ma veľmi sklamal, ale ešte som až také ťažké srdce na nich nemala. Vtedy išlo o vyvolávaný pôrod 9 dní po termíne. Pôrod postupoval veľmi pomaly, sestričky mi neverili, že mám bolesti, uverili až kvôli krvácaniu, potom ma odviezli na pôrodnú izbu, zase ma len občas išli skontrolovať, ináč nezáujem,až kým mi neodtiekla zelená plodová voda (v skutočnosti je hnedá). Mala som aj epidurál, žiaden výber pôrodnej pozície, takže som si preležala nohu natoľko, že som ju 2 dni necítila vôbec a ešte mesiac som krívala, ale fajn. Keďže pôrod stále nepostupoval, tak, že sa bude robiť sekcia. Po 20 hodinách bolestí. Ale fajn, pripravili sálu, prišiel ma vyšetriť primár, usúdil, že to dáme aj prirodzene.
No, skoro sme nedali. Syn veľký, ja po cisaráku, preležaná noha ma bolela viac než kontrakcie, tie som mala veľmi krátke a po minúte. Nejako som toho malého dostala von, on išiel hneď na oživovanie a do inkubátora (mal 4 kg) a ja som tam takmer vykrvácala. Pólka oddelenia ma tam kriesila. Uspali ma, vraj aby skontrolovali jazvu po sekcii, či nepraskla.
Po pôrode mi robili rôzne kardio vyšetrenia, uzavreli ich s tým, že niečo možno mám, ale nech si to poriešim niekedy potom. Aj som konzultovala tento pôrod s jednou s lekárok, povedala, že to sa proste občas stáva, ináč, že som v poriadku.
Syn bol 4 dni v inkubátore. Čo ale oceňujem je, že ma nechali v nemocnici o niekoľko dní dlhšie, aby som mohla mať syna pri sebe, keď už nemusel byť v inkubátore.
Až môj tretí pôrod ma presvedčil, že v Trenčianskej nemocnici im načisto šibe. Chcela som sterilizáciu v prípade sekcie. Na to mi mladý doktor povedal ,že to sa rieši tesne pred tým a že on nevidí dôvod na sekciu. Potom som chodila k doktorke. Celý čas som hovorila, že tentokrát žiadne čakanie 9 dní po termíne. Ak sa dá, tak vyvolávačky skôr, ak nie, tak po termíne rovno sekcia. Najprv nechcela ani počuť, ale keď som jej porozprávala o mojom druhom pôrode, tam už bola naklonená, no keď si prečítala ešte správu z neho,zhrozila sa a hneď naplánovala sekciu. Ja som sa až ten deň (5 dní pred sekciou) dozvedela, že som mala veľké pôrodné poranenie, že do narkózy ma museli dať kvôli šitiu a nie jazve (nechápem, prečo klamali). Ten deň som si vybavovala aj anestéziológiu, tá ma kvôli nálezu z druhého pôrodu poslala na kardio, kde mi veľmi vynadala doktorka, že som vo vážnom stave, prečo to neriešim. Správu z druhého pôrodu videlo snáď 7-10 rôznych lekárov, ako všetci gynekológovia v nemocnici, tak oj gynekológ aj moja obvoďáčka a nikto mi za tie 2 roky nepovedal, že som vo väzňom stave. Ok, nevadí, predýchala som, aspoň som okrem "strachu z pôrodu", ktorý napísala do dôvodu žiadosti o sekciu tá doktorka mala aj objektívny dôvod. To ešte som musela vybehať žiadosť o sterilizáciu, lebo nikto tam nevedel, aká má byť stará, tak som mala dve, jednu staršiu než 30 dní, druhú týždeň starú.
Na príjme bol potom fajn doktor, zobrali ma do nemocnice v nedeľu na obed. Bolo mi povedané, že budem mať večeru. Nemala som, lebo som prišla o jednej a oni objednávajú večeru o pol jednej (to mi nikto nepovedal, ja som sa mala hlásiť o jednej). Ok, tak som si objednala pizzu. Sekcia bola trochu dráma, nezabral spinál, takže som cítila bolesť, potom mi haproval pulz strašne, ale ustáli to, bola som pri vedomí, dcéru mi aj priložili, aj sterilizáciu spravili, proste pohoda.
Prvý deň mi malú len nosili na kŕmenie, mala som už mlieko, na noc mi ju ešte nedovolili, hoci som ju chcela, aj som chodila. Po 22 hodinách som ju dostala. Ešte ďalšiu noc mi ju chceli zobrať, ale ja som ju nedala a oni na tom netrvali. Vôbec nemali problém s tým, že si ju nechám, hoci to nie je bežne. Malú som už po 30 hodinách zaviazala do šatky, ani s tým nemali problém, dokonca sestričky z novorodeneckého chceli vidieť, ako to viažem.
Aby som to zhrnula. Prístup lekárov bol otrasný, väčšinou boli síce slušní, aj milí, ale očividne sledujú viac vlastne hodnotenie než pacientky. Sestričky boli väčšinou veľmi milé, obetavé, vysmiate pri všetkých mojich pôrodoch. Asi 3 boli nepríjemné. Jedlo je tam odporné, izby, okrem nadštandardu sú strašné. Staré, škaredé, tmavé.
Novorodenecké oddelenie je fajn. Mladé sestričky aj doktorky sú super, milé, ochotné. Vidno, že svoju prácu majú rady. Tie staršie sa síce tvária, že to tam chcú už len nejako odžiť, ale tých je malo. Prístup ku kojeniu je veľmi individuálny. Jedna sestra vám pomôže, druhá to všetko pokazí. Neustále som vypisovala nejaké dotazníky a úplne má vytáčalo, že návštevy pre nadštandardné izby sa pohybovali voľne po oddelení. My sme tam boli po pôrodoch rozčapené na posteliach kvôli vizite a návštevy, muži, deti, starí, proste každý nás tam očumoval.
Druhý pôrod ma veľmi sklamal, ale ešte som až také ťažké srdce na nich nemala. Vtedy išlo o vyvolávaný pôrod 9 dní po termíne. Pôrod postupoval veľmi pomaly, sestričky mi neverili, že mám bolesti, uverili až kvôli krvácaniu, potom ma odviezli na pôrodnú izbu, zase ma len občas išli skontrolovať, ináč nezáujem,až kým mi neodtiekla zelená plodová voda (v skutočnosti je hnedá). Mala som aj epidurál, žiaden výber pôrodnej pozície, takže som si preležala nohu natoľko, že som ju 2 dni necítila vôbec a ešte mesiac som krívala, ale fajn. Keďže pôrod stále nepostupoval, tak, že sa bude robiť sekcia. Po 20 hodinách bolestí. Ale fajn, pripravili sálu, prišiel ma vyšetriť primár, usúdil, že to dáme aj prirodzene.
No, skoro sme nedali. Syn veľký, ja po cisaráku, preležaná noha ma bolela viac než kontrakcie, tie som mala veľmi krátke a po minúte. Nejako som toho malého dostala von, on išiel hneď na oživovanie a do inkubátora (mal 4 kg) a ja som tam takmer vykrvácala. Pólka oddelenia ma tam kriesila. Uspali ma, vraj aby skontrolovali jazvu po sekcii, či nepraskla.
Po pôrode mi robili rôzne kardio vyšetrenia, uzavreli ich s tým, že niečo možno mám, ale nech si to poriešim niekedy potom. Aj som konzultovala tento pôrod s jednou s lekárok, povedala, že to sa proste občas stáva, ináč, že som v poriadku.
Syn bol 4 dni v inkubátore. Čo ale oceňujem je, že ma nechali v nemocnici o niekoľko dní dlhšie, aby som mohla mať syna pri sebe, keď už nemusel byť v inkubátore.
Až môj tretí pôrod ma presvedčil, že v Trenčianskej nemocnici im načisto šibe. Chcela som sterilizáciu v prípade sekcie. Na to mi mladý doktor povedal ,že to sa rieši tesne pred tým a že on nevidí dôvod na sekciu. Potom som chodila k doktorke. Celý čas som hovorila, že tentokrát žiadne čakanie 9 dní po termíne. Ak sa dá, tak vyvolávačky skôr, ak nie, tak po termíne rovno sekcia. Najprv nechcela ani počuť, ale keď som jej porozprávala o mojom druhom pôrode, tam už bola naklonená, no keď si prečítala ešte správu z neho,zhrozila sa a hneď naplánovala sekciu. Ja som sa až ten deň (5 dní pred sekciou) dozvedela, že som mala veľké pôrodné poranenie, že do narkózy ma museli dať kvôli šitiu a nie jazve (nechápem, prečo klamali). Ten deň som si vybavovala aj anestéziológiu, tá ma kvôli nálezu z druhého pôrodu poslala na kardio, kde mi veľmi vynadala doktorka, že som vo vážnom stave, prečo to neriešim. Správu z druhého pôrodu videlo snáď 7-10 rôznych lekárov, ako všetci gynekológovia v nemocnici, tak oj gynekológ aj moja obvoďáčka a nikto mi za tie 2 roky nepovedal, že som vo väzňom stave. Ok, nevadí, predýchala som, aspoň som okrem "strachu z pôrodu", ktorý napísala do dôvodu žiadosti o sekciu tá doktorka mala aj objektívny dôvod. To ešte som musela vybehať žiadosť o sterilizáciu, lebo nikto tam nevedel, aká má byť stará, tak som mala dve, jednu staršiu než 30 dní, druhú týždeň starú.
Na príjme bol potom fajn doktor, zobrali ma do nemocnice v nedeľu na obed. Bolo mi povedané, že budem mať večeru. Nemala som, lebo som prišla o jednej a oni objednávajú večeru o pol jednej (to mi nikto nepovedal, ja som sa mala hlásiť o jednej). Ok, tak som si objednala pizzu. Sekcia bola trochu dráma, nezabral spinál, takže som cítila bolesť, potom mi haproval pulz strašne, ale ustáli to, bola som pri vedomí, dcéru mi aj priložili, aj sterilizáciu spravili, proste pohoda.
Prvý deň mi malú len nosili na kŕmenie, mala som už mlieko, na noc mi ju ešte nedovolili, hoci som ju chcela, aj som chodila. Po 22 hodinách som ju dostala. Ešte ďalšiu noc mi ju chceli zobrať, ale ja som ju nedala a oni na tom netrvali. Vôbec nemali problém s tým, že si ju nechám, hoci to nie je bežne. Malú som už po 30 hodinách zaviazala do šatky, ani s tým nemali problém, dokonca sestričky z novorodeneckého chceli vidieť, ako to viažem.
Aby som to zhrnula. Prístup lekárov bol otrasný, väčšinou boli síce slušní, aj milí, ale očividne sledujú viac vlastne hodnotenie než pacientky. Sestričky boli väčšinou veľmi milé, obetavé, vysmiate pri všetkých mojich pôrodoch. Asi 3 boli nepríjemné. Jedlo je tam odporné, izby, okrem nadštandardu sú strašné. Staré, škaredé, tmavé.
Novorodenecké oddelenie je fajn. Mladé sestričky aj doktorky sú super, milé, ochotné. Vidno, že svoju prácu majú rady. Tie staršie sa síce tvária, že to tam chcú už len nejako odžiť, ale tých je malo. Prístup ku kojeniu je veľmi individuálny. Jedna sestra vám pomôže, druhá to všetko pokazí. Neustále som vypisovala nejaké dotazníky a úplne má vytáčalo, že návštevy pre nadštandardné izby sa pohybovali voľne po oddelení. My sme tam boli po pôrodoch rozčapené na posteliach kvôli vizite a návštevy, muži, deti, starí, proste každý nás tam očumoval.
- Milé sestričky
- Možnosť mať dieťa na izbe už na druhý deň od sekcie
- Možnosť mať dieťa u seba na noc už druhú noc po sekcii
- Milé a ochotné setričky z novorodeneckého oddelenia
- Milé lekárky na novorodeneckom oddelení
- Pekné pôrodné sály a izby
- Vlastná sprcha na pôrodnej izbe
- Lekári strašne riskujú a zatajujú niektoré veci
- Arogancia niektorych lekárov
- Nemožnosť výberu pôrodnej polohy
- Neinformovanie o zdravotnom stave
- Škaredé izby
- Návštevy na oddelení
- Veľmi zlá strava
- Treba si všetko priniesť
5 ľudí považuje za užitočné
Noci plné bolesti
Nedalo mi to nenapísať môj zážitok s touto ,,super pôrodnicou" za mňa už NIKDY.
Mala som vyvolávaný pôrod, bol pondelok ráno. Prijali ma, vypísali sme papiere a podobne. Nezabudnem na dotazník, ktorý som priniesla vypísaný! Mali plné oddelenie a nemali ma kam dať, nechali má na vzdychárni pol dňa, pokým sa uvoľní miesto. Sestrička so mnou chodila hore dole a vypytovať sa, kam ma má dať s taškami. Dosť ťažké pre tehotnú, ale ok, brala som.
Zobrali ma na vyšetrenie kde mi dali vyvolávačku, nebola som vôbec otvorená. Po 3 dňoch bolestí a neotvárania sa, sa pýtam na cisársky. Primár mi povedal, že nie som v reštaurácii, aby som si objednávala, tak to ma dorazilo.
Ďalší doktor zase vypisoval papiere a podotýkam, pýtal sa ma to isté, čo som aj priniesla. Pozeral sono a priamo mi povedal, že malý má nádor v bruchu. Prosím? Kde? Všetko bolo ok? Takto priamočiaro povedať rodiacej žene! Konečne som mala izbu, preplakala som celé dni s nádejou, že bábo je ok.
Vyvolávačky pokračovali do stredy, mala som neskutočné bolesti. Už bola noc, nikto nič. Mala som kontrakcie každé 3 minúty. Išla som za sestričkou, ktorá sa tvárila, ako keby som jej zjedla večeru. Čo ju vlastne otravujem? Hovorím, že mám bolesti, rodím, cítim, ako sa tlači hlavička a krvácam.
Poslala ma naspäť na izbu, vraj ako to viem, keď som prvorodička! Prišla som znova po hodine s tým, že už to nevydržím, ide zo mňa krv, vraj jej to mám ukázať. Ako, vážne? Ukázať? No des. Zrazu prišiel doktor, že ma pozrie keď tam je a ja otvorená na 6 cm a hlavička skoro tam. Začali stresovať vedeli, že je zle. Z tých 3 dní, čo som mala bolesti som bola tak vyčerpaná, že som odpadávala na sále. Keby tam nebol môj manžel, neviem ako to dopadne. Rodila som ja a ešte jeden žena. Samozrejme 1 doktor! Nestíhal. Bol tam zmätok a utekal odo mňa ku nej. Kto z koho! Konečne sa malý narodil, bol fialový neplakal, napil sa veľa vody, nakoniec to dopadlo dobre a žiadny nádor nemal. Chvalabohu.
Samozrejme bol nástrih bez opýtania, aby som nezabudla, ako inak. Za mňa táto nemocnica des. Majú všade diplomy po stenách, aká top nemocnica. A najmenej cisárskych, ale za akú cenu? Za život dieťaťa? Strašné. Už nikdy.
Mala som vyvolávaný pôrod, bol pondelok ráno. Prijali ma, vypísali sme papiere a podobne. Nezabudnem na dotazník, ktorý som priniesla vypísaný! Mali plné oddelenie a nemali ma kam dať, nechali má na vzdychárni pol dňa, pokým sa uvoľní miesto. Sestrička so mnou chodila hore dole a vypytovať sa, kam ma má dať s taškami. Dosť ťažké pre tehotnú, ale ok, brala som.
Zobrali ma na vyšetrenie kde mi dali vyvolávačku, nebola som vôbec otvorená. Po 3 dňoch bolestí a neotvárania sa, sa pýtam na cisársky. Primár mi povedal, že nie som v reštaurácii, aby som si objednávala, tak to ma dorazilo.
Ďalší doktor zase vypisoval papiere a podotýkam, pýtal sa ma to isté, čo som aj priniesla. Pozeral sono a priamo mi povedal, že malý má nádor v bruchu. Prosím? Kde? Všetko bolo ok? Takto priamočiaro povedať rodiacej žene! Konečne som mala izbu, preplakala som celé dni s nádejou, že bábo je ok.
Vyvolávačky pokračovali do stredy, mala som neskutočné bolesti. Už bola noc, nikto nič. Mala som kontrakcie každé 3 minúty. Išla som za sestričkou, ktorá sa tvárila, ako keby som jej zjedla večeru. Čo ju vlastne otravujem? Hovorím, že mám bolesti, rodím, cítim, ako sa tlači hlavička a krvácam.
Poslala ma naspäť na izbu, vraj ako to viem, keď som prvorodička! Prišla som znova po hodine s tým, že už to nevydržím, ide zo mňa krv, vraj jej to mám ukázať. Ako, vážne? Ukázať? No des. Zrazu prišiel doktor, že ma pozrie keď tam je a ja otvorená na 6 cm a hlavička skoro tam. Začali stresovať vedeli, že je zle. Z tých 3 dní, čo som mala bolesti som bola tak vyčerpaná, že som odpadávala na sále. Keby tam nebol môj manžel, neviem ako to dopadne. Rodila som ja a ešte jeden žena. Samozrejme 1 doktor! Nestíhal. Bol tam zmätok a utekal odo mňa ku nej. Kto z koho! Konečne sa malý narodil, bol fialový neplakal, napil sa veľa vody, nakoniec to dopadlo dobre a žiadny nádor nemal. Chvalabohu.
Samozrejme bol nástrih bez opýtania, aby som nezabudla, ako inak. Za mňa táto nemocnica des. Majú všade diplomy po stenách, aká top nemocnica. A najmenej cisárskych, ale za akú cenu? Za život dieťaťa? Strašné. Už nikdy.
- Celá pôrodnica stále za nič
14 ľudí považuje za užitočné
Chvalabohu, uz to mame za sebou
V prvom rade, každá máme iné hranice, inú toleranciu, iný prah bolesti, iné očakávania. No v prípade pôrodu a tehotenstva, nám myslím všetkým, ide o to isté, mať to čím skôr bez komplikácií za sebou, aby sme to v zdraví prežili a naše bábätká boli zdravé a v poriadku pri nás.
Keď som išla rodiť do TN, nemala som žiadne očakávania, lebo by som sa musela po negatívnych hodnoteniach z môjho okolia báť. Mala som už skúsenosti s českou pôrodnicou, tak som vedela porovnať.
Môj záver: som rada, že už sme ďaleko za tým ( 3 mesiace cca) a že už tam nikdy nepôjdem.
Prežili sme to obaja, aj ja, aj bábätko našťastie, ale...
Stále sme tu 100 rokov za opicami. Smutné. Podľa mňa si tie certifikáty a ocenenia vytláča niekde nemocnica sama. Aj mamičky čo boli so mnou sa tomu čudovali, že za čo nemocnica roka a ešte baby friendly 😂.
Tie čo si chvália, buď mali šťastie na personál, majú nízke očakávania, veľmi zlé predchádzajúce skúsenosti, nemali na výber, boli oni alebo ich bábätká v ohrození života a prežili bez následkov alebo sú to flegmatičky ako svet. Aj keď sa vraví, že občas motyka vystrelí... 😂
Náhodou som trafila izbu štandard - ako to oni volajú, malo by to byť zadarmo, ale v porovnaní s obyčajnou izbou chápem. Mohla som byť s bábätkom a mohlo to dopadnúť aj horšie, mohla som byť na obyčajnej izbe 1 meter x 1 meter s ďalšou mamičkou.
- prístup - neľudský, ako na páse v automobilovom závode ( česť výnimkám - boli asi dve a z toho jedna nebola zdravotný personál)
- hygiena na izbe ( nevyjadrujem sa radšej)
- zariadenie - prístroje z roku tri, okrem pôrodného kresla
- všetko som si musela priniesť a manžel mi musel všetko nosiť z domu, ešteže bývame kúsok, dokonca aj pre bábätko
- informovanosť pacientky - dezinformácie, neochota, čo má byť samozrejmosť, miestami som si pripadala, že ich s mojím bábätkom otravujeme (ako zlý sen)
- vyhoreté neochotné sestričky - aj mladé podptýkam/ personál
- rozhodovanie za rodičku / staré praktiky
(napr. nástrih, tlačenie na brucho, podávanie liečiv halabala...)
- brali má ako pacientku, nie matku, ktorá ide porodiť svoj uzlíček šťastia
- všetko príliš rutinné, bez empatie
- každý tam bol sám za seba, nikto s nikým nič, akoby nechceli mať s ničím nič spoločné
- neoznačený personál /chaos - nikdy som nevedela, kto je kto, stále sa menili a striedali a každý mal samozrejme na veci iný pohľad a inú náladu
- pripadala som si ako v zlom sne a modlila som sa, aby sme už boli doma
Porovnanie s CZ: ak máte čo i len mizivú šancu rodiť za hranicami alebo niekde v SR kde majú lepší prístup a modernejšie všetko, neoľutujete.. Treba si poriadne zvážiť výber pôrodnice. Minimálne prístup, správanie, zariadenie, vybavenosť, hygiena, možnosti. Budú lepšie ako tu. Ak sa predsa len rozhodnete pre TN alebo nemáte na výber, úprimne, VEĽA ŠŤASTIA.
Inak to nie je jednoduché spraviť takéto komplexné hodnotenie pre druhého, keď človek má zlé skúsenosti a chce čím skôr zabudnúť. Ale som si sľúbila, že nebudem mlčať kvôli ďalším mamičkám, aby ste vedeli a aby ste to mali lepšie, aby sa to zmenilo k lepšiemu.
Veď nikomu nekážu tam pracovať nasilu, keď ich to nebaví.
Na úradoch je kopec ľudí, čo by tu prácu nevyhorene robili aj s láskou. Nikto z nás nemá stále dobrú náladu, ale keď sa jedna o zrod ľudského života a niečo tak intímne ako je pôrod, by ste sa hádam mohli premáhať. Má to byť samozrejmosť. Viac sa vcítiť do druhých alebo : Nerob druhému to, čo nechceš, aby robil tebe!
Keď som išla rodiť do TN, nemala som žiadne očakávania, lebo by som sa musela po negatívnych hodnoteniach z môjho okolia báť. Mala som už skúsenosti s českou pôrodnicou, tak som vedela porovnať.
Môj záver: som rada, že už sme ďaleko za tým ( 3 mesiace cca) a že už tam nikdy nepôjdem.
Prežili sme to obaja, aj ja, aj bábätko našťastie, ale...
Stále sme tu 100 rokov za opicami. Smutné. Podľa mňa si tie certifikáty a ocenenia vytláča niekde nemocnica sama. Aj mamičky čo boli so mnou sa tomu čudovali, že za čo nemocnica roka a ešte baby friendly 😂.
Tie čo si chvália, buď mali šťastie na personál, majú nízke očakávania, veľmi zlé predchádzajúce skúsenosti, nemali na výber, boli oni alebo ich bábätká v ohrození života a prežili bez následkov alebo sú to flegmatičky ako svet. Aj keď sa vraví, že občas motyka vystrelí... 😂
Náhodou som trafila izbu štandard - ako to oni volajú, malo by to byť zadarmo, ale v porovnaní s obyčajnou izbou chápem. Mohla som byť s bábätkom a mohlo to dopadnúť aj horšie, mohla som byť na obyčajnej izbe 1 meter x 1 meter s ďalšou mamičkou.
- prístup - neľudský, ako na páse v automobilovom závode ( česť výnimkám - boli asi dve a z toho jedna nebola zdravotný personál)
- hygiena na izbe ( nevyjadrujem sa radšej)
- zariadenie - prístroje z roku tri, okrem pôrodného kresla
- všetko som si musela priniesť a manžel mi musel všetko nosiť z domu, ešteže bývame kúsok, dokonca aj pre bábätko
- informovanosť pacientky - dezinformácie, neochota, čo má byť samozrejmosť, miestami som si pripadala, že ich s mojím bábätkom otravujeme (ako zlý sen)
- vyhoreté neochotné sestričky - aj mladé podptýkam/ personál
- rozhodovanie za rodičku / staré praktiky
(napr. nástrih, tlačenie na brucho, podávanie liečiv halabala...)
- brali má ako pacientku, nie matku, ktorá ide porodiť svoj uzlíček šťastia
- všetko príliš rutinné, bez empatie
- každý tam bol sám za seba, nikto s nikým nič, akoby nechceli mať s ničím nič spoločné
- neoznačený personál /chaos - nikdy som nevedela, kto je kto, stále sa menili a striedali a každý mal samozrejme na veci iný pohľad a inú náladu
- pripadala som si ako v zlom sne a modlila som sa, aby sme už boli doma
Porovnanie s CZ: ak máte čo i len mizivú šancu rodiť za hranicami alebo niekde v SR kde majú lepší prístup a modernejšie všetko, neoľutujete.. Treba si poriadne zvážiť výber pôrodnice. Minimálne prístup, správanie, zariadenie, vybavenosť, hygiena, možnosti. Budú lepšie ako tu. Ak sa predsa len rozhodnete pre TN alebo nemáte na výber, úprimne, VEĽA ŠŤASTIA.
Inak to nie je jednoduché spraviť takéto komplexné hodnotenie pre druhého, keď človek má zlé skúsenosti a chce čím skôr zabudnúť. Ale som si sľúbila, že nebudem mlčať kvôli ďalším mamičkám, aby ste vedeli a aby ste to mali lepšie, aby sa to zmenilo k lepšiemu.
Veď nikomu nekážu tam pracovať nasilu, keď ich to nebaví.
Na úradoch je kopec ľudí, čo by tu prácu nevyhorene robili aj s láskou. Nikto z nás nemá stále dobrú náladu, ale keď sa jedna o zrod ľudského života a niečo tak intímne ako je pôrod, by ste sa hádam mohli premáhať. Má to byť samozrejmosť. Viac sa vcítiť do druhých alebo : Nerob druhému to, čo nechceš, aby robil tebe!
- Poloha pôrodnice - ostatné buď zatvorené alebo ďaleko.
- Všetko ostatné
11 ľudí považuje za užitočné
Hodnotenie pôrodnice v Trenčíne
Prijali ma po polnoci. Prvá sestrička čo ma poslala hore bola v pohode, taktiež ostatné, ktoré boli pri pôrode. No komunikácia s doktorkou žiadna, len mi dala papiere na vypísanie pri príjme s tým, že mi len ukázala, kde ich treba podpísať a okrem osobných údajov si ostatné vyplnili samy. Žiadna možnosť vybrať si polohu, ani sa nepýtala na želania pacientky a predstavy o tom, ako chcem rodiť. Len ma pozrela a poslala na pôrodnú sálu. Kde sa dala využiť sprcha, fit lopta,... A príjemná sestrička sa chodila pýtať, či chcem niečo od bolesti...
Pri ďalšej kontrole sa mňa doktorka spýtala, či mi má prepichnúť už plodovú vodu? (z odborného hľadiska to pacientka vie lepšie ako lekárka☹️) a tak pokračovali kontrakcie až prišiel na radu pôrod. Ako majú na stránke uvedené, že nástrih robia len nevyhnutne, tak to vôbec nie je pravda, robia ho automaticky a aj keď je bábätko maličké bez upovedomenia pacientky a bez súhlasu!
Po pôrode mi položili bábätko na brucho a potom vzali umyť, odvážiť. Keďže si strihli, aby mali čo šiť, tak medzi tým ma šili a potom mi na tie 2 hodiny priniesli dieťa, občas prišli skontrolovať.
Samozrejme, že mi napísali na náramok na ruke inú váhu ako malo dieťa. Potom ma previezli na novorodenecké, kde na mňa vysypali toľko informácií, že ešte oblbnutá z pôrodu ani neviem či som si všetko zapamätala.🙃
Na novorodeneckom boli veľmi milé mladé sestričky, no 2 zo starších boli veľmi nepríjemné, tak na mňa, ako i na dieťa, bezcitné, až sa ich človek bál. Dieťa som mala celú dobu pri sebe na izbe. A keďže sme mali žltačku, tak ešte sa im podarilo napísať mi inú krvnú skupinu dieťaťa, ako mi hovorili, dosť vážna chyba keby potrebuje transfúziu a dajú zlú krv tak ho zabijú. A prepustili ma ako plné kojacu, aj keď som nemala ani kvapku mlieka, dokonca neviem kde to vzali v papieroch bolo napísané, koľko som nakojila a mlieko som pritom nemala.☹️
Dosť smutné, robiť takéto chyby, kvôli dakým štatistikám a rebríčkom, len aby sme boli najlepší😱. A názor si vytvorte sami.
Pri ďalšej kontrole sa mňa doktorka spýtala, či mi má prepichnúť už plodovú vodu? (z odborného hľadiska to pacientka vie lepšie ako lekárka☹️) a tak pokračovali kontrakcie až prišiel na radu pôrod. Ako majú na stránke uvedené, že nástrih robia len nevyhnutne, tak to vôbec nie je pravda, robia ho automaticky a aj keď je bábätko maličké bez upovedomenia pacientky a bez súhlasu!
Po pôrode mi položili bábätko na brucho a potom vzali umyť, odvážiť. Keďže si strihli, aby mali čo šiť, tak medzi tým ma šili a potom mi na tie 2 hodiny priniesli dieťa, občas prišli skontrolovať.
Samozrejme, že mi napísali na náramok na ruke inú váhu ako malo dieťa. Potom ma previezli na novorodenecké, kde na mňa vysypali toľko informácií, že ešte oblbnutá z pôrodu ani neviem či som si všetko zapamätala.🙃
Na novorodeneckom boli veľmi milé mladé sestričky, no 2 zo starších boli veľmi nepríjemné, tak na mňa, ako i na dieťa, bezcitné, až sa ich človek bál. Dieťa som mala celú dobu pri sebe na izbe. A keďže sme mali žltačku, tak ešte sa im podarilo napísať mi inú krvnú skupinu dieťaťa, ako mi hovorili, dosť vážna chyba keby potrebuje transfúziu a dajú zlú krv tak ho zabijú. A prepustili ma ako plné kojacu, aj keď som nemala ani kvapku mlieka, dokonca neviem kde to vzali v papieroch bolo napísané, koľko som nakojila a mlieko som pritom nemala.☹️
Dosť smutné, robiť takéto chyby, kvôli dakým štatistikám a rebríčkom, len aby sme boli najlepší😱. A názor si vytvorte sami.
- Milé mladé sestričky
- Dieťa okrem vyšetrení stále pri vas
- Všetko ostatné
8 ľudí považuje za užitočné
Ďakujem, že som tam neporodila
Do nemocnice som prišla s bolesťami 2 týždne pred termínom pôrodu. Mala som kontrakcie, ktoré boli pravidelné. Prijali ma v noci, takže personál bol ku mne naozaj odporný, každý sa tam ku mne správal štýlom, čo ich tam vôbec otravujem. Otvorená som bola na 2 prsty, ale ani to mi doktor nepovedal, musela som sa spýtať. Sestrička, ktorá mi robila pásy, mi nevedela nasnímať srdiečko malého a po 2 minútach na mňa vbuchla a šplechla mi do tváre, že už viac na mňa nemá nervy. To už som naozaj zostala vystrašená z celého toho cirkusu, čo si hovorí pôrodnica. Keď som sa nasledujúcu pol hodinu neotvárala, tak ma šupli na izbu a dali mi nejaké lieky na spanie, aby si aj oni mohli pospať. Naozaj, ďakujem pekne, že som tam neporodila. Na druhý deň som sa zbalila a odišla. O týždeň som porodila v Bánovskej pôrodnici, kde som sa nemohla na nič sťažovať a s tou trenčianskou sa to nedalo ani len porovnať.
33 ľudí považuje za užitočné
Výber na poslednú chvíľu
Bývam hodinu aj 15 minút od Trenčína, tak som vôbec nepredpokladala, že tam porodím. Keďže sa moja láska pýtala na svet o mesiac skôr, tak ma museli previesť z Partizánskej nemocnice do Trenčína. Prijali ma s veľkými bolesťami a odtekajúcou plodovou vodou. Bola som na 2 prsty otvorená, tak ma poslali na oddelenie . Celú noc som mala silné bolesti, tak so mnou chodila sestrička po chodbe neustále bola pri mne, kontrolovala mi dcérku, každučkú chvíľu sa ma pýtala na stav a radila mi až do pôrodu. Potom ma informovali že pôjdem cisárskym ak sa neotvorím. Podotýkam, že som sa 17 hod. otvárala. Nechcela som ísť cisárskym a tak mi rôzne pomáhali, aby som sa otvorila. Keď som sa nakoniec nakoniec otvorila a normálne som porodila, malinká mala menší problém s dýchaním, tak sa výborne o ňu postarali. Bola som s manželom na nadštandardnej izbe, keďže by nemal ako dochádzať, bolo tam pekne upratané a čisto. Dokonca som odpadla a rýchlo zakročili. Sledovali môj stav a aj stav mojej malinkej, keďže mala silnú žltačku. Všetko bolo super, až na jednu sestričku, ktorá mala nočnú, kričala že stále ziapú tie decká. Asi mala nejaké koplexy. Doktorka bola super, som spokojná, pretože mám veľmi veľa zlých skúseností v nemocniciach a táto bola najlepšia. Vrelo odporúčam, aj keď som čítala tie sťažnosti na túto nemocnicu. Ja som mala dobré skúsenosti :slight_smile:
11 ľudí považuje za užitočné
Nocna mora
Bol rok 2013. Bol to prvý pôrod, ale prístup personálu bol katastrofa. V tehotenskej knižke a priloženej dokumentácii odporúčaný cisársky rez, no lekár naliehal, nech skúsim prirodzene. Sestričky na mňa kričali, že som ako hysterka. Keď prišlo k problémom, službukonajúci lekár prišiel na pôrodný box so slovami: Načo ste ma budili, veď ešte nie je otvorená.
No malej už skoro srdiečko nenašli a ja som odpadávala. Po rýchlej akútnej sekcii mi malú ani neukázali, keď ma odvážali na izbu, doktorka s doktorom povedali, že som hysterka a mám si brať príklad s dcérky. Keď som mala problém s kojením, lebo dcérku mi nedoniesli 2 dni, odpoveď bola, ja na to nemám nervy a najväčší gól bolo, keď prišla detská lekárka so slovami, vaša dcérka je už v poriadku. A ja na ňu pozerám ako mucha puk, že či hovorí o mojom dieťati, že mne nik nič nepovedal, že čo s ňou vlastne je. No nikdy viac, ďakujem. Radšej odrodím doma, ale tam ani ležať.
No malej už skoro srdiečko nenašli a ja som odpadávala. Po rýchlej akútnej sekcii mi malú ani neukázali, keď ma odvážali na izbu, doktorka s doktorom povedali, že som hysterka a mám si brať príklad s dcérky. Keď som mala problém s kojením, lebo dcérku mi nedoniesli 2 dni, odpoveď bola, ja na to nemám nervy a najväčší gól bolo, keď prišla detská lekárka so slovami, vaša dcérka je už v poriadku. A ja na ňu pozerám ako mucha puk, že či hovorí o mojom dieťati, že mne nik nič nepovedal, že čo s ňou vlastne je. No nikdy viac, ďakujem. Radšej odrodím doma, ale tam ani ležať.
18 ľudí považuje za užitočné
Chvalabohu sa pôrod nekonal
Písal sa minulý rok, jeseň. Čakali sme druhú bábiku a po poradni som musela ísť do nemocnice skrz vysoký tlak ( 160/110) . Samozrejme sme si vybrali Považskú Bystricu (PB) - keďže som tam rodila prvú, ale odtiaľ ma poslali do TN , ak by hrozil pôrod , pretože malinkej nenamerali ani 1,5kg.
Už tam som išla s obavami a tie sa len zhoršovali. Príjem? Prišli sme tesne pred striedaním sestričiek, čo malo za následok veľmi zlý prístup sestričky, veci si radšej nechajte vziať domov, lebo by som to všetko musela spisovať. Nevyjadrujem sa o meraniach pána doktora, ktorý ani nechápal, čo tam robím. Lebo jemu všetko ukazovalo o.k. Samozrejme, keby sa nepýtam, ani sa nedozviem. Aj otázky ho obťažovali. A to čo nameral. Podľa neho malá vážila cca 2,3kg. To nemala ani keď sa narodila (december). A potom sestrička na poschodí - budete si chodiť dávať merať tlak každé 3 hodiny, nechodili za mnou - keď som mala 160, 170 a dopovali ma magnéziom tak, že som celé dni spala. Nevravím o tom, keď sa ma sestrička opýtala ako chcem rodiť. Malá bola otočená zadočkom, hovorím, že veď ako inak, ak nie sekcia? A, že veď u nich sa to rodí normálne. Vravím, prosím? Isto nie, sestrička. Ale áno. Už som odpadávala. Náklad každý deň.
Keď som si myslela, že už mám dosť a neprekoná to nič, prišiel na vizitu doktor, ktorý ma prijímal. Vravím, tak poviete mi ako to vyzerá ? Dokedy tu budem? Ako pôrod alebo čo ? To som zaťala do živého. Otázky sa im moc nepáčia. Vrčal ako keby som mu raňajky zjedla. Pýtam sa, ako je možné, že v PB mi namerali váhu ani nie 1,5kg a vy ste tu namerali pomaly 2,5kg? Odpoveď ma dorazila. No normálne, v PB niečo ubrali, ja som niečo pridal, tak taký priemer. Dorazil ma. Vravím, prosím?
Pôrodnica v Trenčíne? Ďakujem! Ani ležať by som tam viac nešla, nie tak rodiť.
Podotýkam, že malá sa narodila na Štefana - s váhou 2100g. Ja netuším, kde pán doktor nabral také čísla na jeseň, ani neviem ako videl, že je všetko ok, keď skrz tlak jej skoro vôbec nešli živiny. Ale ! Kilami pirulí , injekciami a infúziami im to meralo 120/80. Dosiahli, čo bolo treba a prchala som odtiaľ naveky ! Amen
Už tam som išla s obavami a tie sa len zhoršovali. Príjem? Prišli sme tesne pred striedaním sestričiek, čo malo za následok veľmi zlý prístup sestričky, veci si radšej nechajte vziať domov, lebo by som to všetko musela spisovať. Nevyjadrujem sa o meraniach pána doktora, ktorý ani nechápal, čo tam robím. Lebo jemu všetko ukazovalo o.k. Samozrejme, keby sa nepýtam, ani sa nedozviem. Aj otázky ho obťažovali. A to čo nameral. Podľa neho malá vážila cca 2,3kg. To nemala ani keď sa narodila (december). A potom sestrička na poschodí - budete si chodiť dávať merať tlak každé 3 hodiny, nechodili za mnou - keď som mala 160, 170 a dopovali ma magnéziom tak, že som celé dni spala. Nevravím o tom, keď sa ma sestrička opýtala ako chcem rodiť. Malá bola otočená zadočkom, hovorím, že veď ako inak, ak nie sekcia? A, že veď u nich sa to rodí normálne. Vravím, prosím? Isto nie, sestrička. Ale áno. Už som odpadávala. Náklad každý deň.
Keď som si myslela, že už mám dosť a neprekoná to nič, prišiel na vizitu doktor, ktorý ma prijímal. Vravím, tak poviete mi ako to vyzerá ? Dokedy tu budem? Ako pôrod alebo čo ? To som zaťala do živého. Otázky sa im moc nepáčia. Vrčal ako keby som mu raňajky zjedla. Pýtam sa, ako je možné, že v PB mi namerali váhu ani nie 1,5kg a vy ste tu namerali pomaly 2,5kg? Odpoveď ma dorazila. No normálne, v PB niečo ubrali, ja som niečo pridal, tak taký priemer. Dorazil ma. Vravím, prosím?
Pôrodnica v Trenčíne? Ďakujem! Ani ležať by som tam viac nešla, nie tak rodiť.
Podotýkam, že malá sa narodila na Štefana - s váhou 2100g. Ja netuším, kde pán doktor nabral také čísla na jeseň, ani neviem ako videl, že je všetko ok, keď skrz tlak jej skoro vôbec nešli živiny. Ale ! Kilami pirulí , injekciami a infúziami im to meralo 120/80. Dosiahli, čo bolo treba a prchala som odtiaľ naveky ! Amen
17 ľudí považuje za užitočné
2 svety
Je obrovský rozdiel medzi príjmom, pôrodnicou a samotným oddelením. Pôrodnica je veľmi dobre materiálne vybavená, personál bol na odbornej úrovni. Avšak, pri tom ako zrušili Ilavu je ho nedostatok, takže zoberte si zaškoleného manžela, oddelenie sa zastavilo v čase. Poľná nemocnica s asistentkami, nezáujem, súkromnú izbu nemáte šancu získať pre obrovský záujem. Pre mňa bola popôrodná starostlivosť strašnejšia ako samotný pôrod a verte mi, že nepreháňam, je to na vás.
8 ľudí považuje za užitočné
1.pôrod 2014
Popíšem aj ja moju skúsenosť. Nehodnotím spokojné maminy, pretože verím že existujú aj dobré sestričky, aj ľudskí lekári. A bola by som vďačná, keby spokojné mamičky nehodnotili nespokojné matky ako hysterické a nevychované a ukričané, keď nevedia o čom hovoria. Môj prah bolesti bol tiež vždy výborný. Po vŕtaní a skrutkovaní kolena som odmietla aj lieky proti bolesti a mám svoje za sebou, takže som neočakávala so strachom ani pôrodné bolesti a na pôrod som sa veľmi tešila. Bola som vo forme a ani som nevedela, že som tehotná.
Od prvej kontrakcie pôrod trval 23 hodín, pričom do pôrodnice som prišla, až keď boli kontrakcie každé dve minúty, čo trvalo ďalších 13 hodín. Doktorka bola mladšia odo mňa, odhadujem na čerstvú doktorku, čo sa potvrdilo aj pri pôrode. Presviedčala ma, že mám poslíčkov po celom dni kontrakcií so skracujúcimi intervalmi, lebo podľa knižky majú bolesti postupovať zhora dole a ja ich mám len na bruchu.
Už som vedela, že toto nebude dobrý deň. Stále otvorená na nula a zospodu tvrdá ako kameň. Prepichli mi plodovú vodu a dávali jednu injekciu na urýchlenie za druhou. Keď som sa spýtala na čo to je, jedna mi tvrdila, že od bolesti, keďže sa bolesti stupňovali, spýtala som sa druhej sestričky, tá že na urýchlenie pôrodu. Ani sa nikto nepokúsil o normálnu komunikáciu. Bola som milá, pozdravila som, slušná, takže si nemyslím, že sa neviem správať, no sestričky boli arogantné, ako keby som bola posledná handra.
Vracala som ako na páse, zároveň som nebola schopná udržať veľkú potrebu, celá som sa triasla a bolesti boli neúnosné. (Opakujem pre niektoré mamičky, prahom bolesti to nebolo)
Sestrička: "Nejaká zmena?"
Hovorím: "Viackrát som po podaní injekcie zvracala."
Sestrička: "No a čo, vracia každá druhá."
Zavolali ma na sál, keď som poprosila, že nech počkajú kým dovraciam, odpoveď bola, nech vraciam po ceste do ruky, nikto na mňa čakať nebude.
Pri pôrode sa ma pýtali, ako ma to najviac bolí. Hovorím, že na ľavom boku. Sestrička: "Tak budete na ľavom boku." Keď som chcela byť na pravom, zakázali mi to. Citujem: "Budete na ľavom, nikto tu s vami do rána čakať nebude kým porodíte." Keď som si držala stehno, sestrička: "Nedržte sa tam, to s takou špinavou rukou budete decko potom chytať na ruky?" Hovorím, že ja si držím nohu, nie zadok. Ona: "Mne je jedno, je to vaše decko, nie moje." Boli hnusné, odporné a dodnes, keď si na ten deň spomeniem plačem. Priala som si zomrieť. Na konci, keď dieťa neprechádzalo, sa doktorka vyplašene pýtala sestričiek: "Čo teraz, čo budeme robiť?!" Keď som to počula, tlačila som tak, že som zostala modrá s fialovými perami a muž aj zabudol na dieťa a bál sa o mňa chudák. Roztrhaná som bola zvnútra a zvonka strihali. Pre šitie ma neumŕtvili a bolo mi to fuk, nakoľko som bola taká ubolená, že som to ani necítila. Nevládala som držať ani malú. Druhý deň som plakala manželovi do telefónu. Od radosti. Že mám tú hrôzu za sebou a že som to prežila. Dodnes ľutujem, že som sa nesťažovala, čo bola obrovská chyba, mala som to urobiť, aby sa to možno nestalo niekomu inému.
Sestričky na šestonedelí a novorodeneckom som si nevedela vynachváliť, prístup aj starostlivosť. Ale pri pôrode boli dve tak neskutočne zlé ženy, že to nedokážem pochopiť. Nie všetky kontrakcie sú rovnaké a ja nie som žiadna uvrešťaná hysterka, ale naozaj, keby môže, radšej vtedy umriem.
O týždeň rodím zas, nakoľko som otehotnela, aj keď mám zavedené teliesko. Tentokrát pijem čaje na pôrod na litre, beriem homeopatiká na pôrod, pijem oleje a verím, že to bude o niečom inom. Doktora som si tiež po známosti dohodla, nakoľko nechcem už riskovať to, čo naposledy. Strava a vybavenie v nemocnici nie je pre mňa dôležité. Donesiem si vlastné jedlo a ostatné mi stačí, no arogantné správanie čo som tam zažila, to bol vrchol. A to som veľmi slušná a ľudská, žiadna hysterka a zrejem, nie je pôrod ako pôrod a nie je sestrička, ako sestrička.
Od prvej kontrakcie pôrod trval 23 hodín, pričom do pôrodnice som prišla, až keď boli kontrakcie každé dve minúty, čo trvalo ďalších 13 hodín. Doktorka bola mladšia odo mňa, odhadujem na čerstvú doktorku, čo sa potvrdilo aj pri pôrode. Presviedčala ma, že mám poslíčkov po celom dni kontrakcií so skracujúcimi intervalmi, lebo podľa knižky majú bolesti postupovať zhora dole a ja ich mám len na bruchu.
Už som vedela, že toto nebude dobrý deň. Stále otvorená na nula a zospodu tvrdá ako kameň. Prepichli mi plodovú vodu a dávali jednu injekciu na urýchlenie za druhou. Keď som sa spýtala na čo to je, jedna mi tvrdila, že od bolesti, keďže sa bolesti stupňovali, spýtala som sa druhej sestričky, tá že na urýchlenie pôrodu. Ani sa nikto nepokúsil o normálnu komunikáciu. Bola som milá, pozdravila som, slušná, takže si nemyslím, že sa neviem správať, no sestričky boli arogantné, ako keby som bola posledná handra.
Vracala som ako na páse, zároveň som nebola schopná udržať veľkú potrebu, celá som sa triasla a bolesti boli neúnosné. (Opakujem pre niektoré mamičky, prahom bolesti to nebolo)
Sestrička: "Nejaká zmena?"
Hovorím: "Viackrát som po podaní injekcie zvracala."
Sestrička: "No a čo, vracia každá druhá."
Zavolali ma na sál, keď som poprosila, že nech počkajú kým dovraciam, odpoveď bola, nech vraciam po ceste do ruky, nikto na mňa čakať nebude.
Pri pôrode sa ma pýtali, ako ma to najviac bolí. Hovorím, že na ľavom boku. Sestrička: "Tak budete na ľavom boku." Keď som chcela byť na pravom, zakázali mi to. Citujem: "Budete na ľavom, nikto tu s vami do rána čakať nebude kým porodíte." Keď som si držala stehno, sestrička: "Nedržte sa tam, to s takou špinavou rukou budete decko potom chytať na ruky?" Hovorím, že ja si držím nohu, nie zadok. Ona: "Mne je jedno, je to vaše decko, nie moje." Boli hnusné, odporné a dodnes, keď si na ten deň spomeniem plačem. Priala som si zomrieť. Na konci, keď dieťa neprechádzalo, sa doktorka vyplašene pýtala sestričiek: "Čo teraz, čo budeme robiť?!" Keď som to počula, tlačila som tak, že som zostala modrá s fialovými perami a muž aj zabudol na dieťa a bál sa o mňa chudák. Roztrhaná som bola zvnútra a zvonka strihali. Pre šitie ma neumŕtvili a bolo mi to fuk, nakoľko som bola taká ubolená, že som to ani necítila. Nevládala som držať ani malú. Druhý deň som plakala manželovi do telefónu. Od radosti. Že mám tú hrôzu za sebou a že som to prežila. Dodnes ľutujem, že som sa nesťažovala, čo bola obrovská chyba, mala som to urobiť, aby sa to možno nestalo niekomu inému.
Sestričky na šestonedelí a novorodeneckom som si nevedela vynachváliť, prístup aj starostlivosť. Ale pri pôrode boli dve tak neskutočne zlé ženy, že to nedokážem pochopiť. Nie všetky kontrakcie sú rovnaké a ja nie som žiadna uvrešťaná hysterka, ale naozaj, keby môže, radšej vtedy umriem.
O týždeň rodím zas, nakoľko som otehotnela, aj keď mám zavedené teliesko. Tentokrát pijem čaje na pôrod na litre, beriem homeopatiká na pôrod, pijem oleje a verím, že to bude o niečom inom. Doktora som si tiež po známosti dohodla, nakoľko nechcem už riskovať to, čo naposledy. Strava a vybavenie v nemocnici nie je pre mňa dôležité. Donesiem si vlastné jedlo a ostatné mi stačí, no arogantné správanie čo som tam zažila, to bol vrchol. A to som veľmi slušná a ľudská, žiadna hysterka a zrejem, nie je pôrod ako pôrod a nie je sestrička, ako sestrička.
29 ľudí považuje za užitočné
Rodila som raz - pozitívna skúsenosť
Rodila som 4.6.2015 a aj napriek niektorým záporným recenziám nemôžem tejto pôrodnici nič vytknúť - ja som bola spokojná.
Už na príjime, kde som prišla skoro o pol noci ma prijali slušne a s úsmevom, všetko mi vysvetlili a pri pôrode som mala rodinu, takže fajn. Kontrakcie mi urýchlil oxytocín, takže za 40 minút bolo po všetkom a pri pôrode bola dokonca so sestričkami aj sranda- boli veľmi milé. Bez nástrihu a s pár štichmi...
Aj s novorodeneckým veľká spokojnosť a ešte väčšia vďaka sestričkám, ktoré mi veľmi pomohli s dojčením, lebo mal s tým drobec problém a aj za ich trpezlivosť. Len vďaka nim som neodišla z pôrodnice s fľaškou, ale ako kojaca mamička.
Strava mi chutila, bola som na klasickej izbe ešte s dvoma mamičkami, kde nám bolo veselo a s prístupom som tiež spokojná.
Takže po mojej osobnej skúsenosti môžem Trenčín len odporučiť a dodať, že ako sa mamičky budú chovať ku personálu - tak sa bude personál chovať k mamičkám.
Už na príjime, kde som prišla skoro o pol noci ma prijali slušne a s úsmevom, všetko mi vysvetlili a pri pôrode som mala rodinu, takže fajn. Kontrakcie mi urýchlil oxytocín, takže za 40 minút bolo po všetkom a pri pôrode bola dokonca so sestričkami aj sranda- boli veľmi milé. Bez nástrihu a s pár štichmi...
Aj s novorodeneckým veľká spokojnosť a ešte väčšia vďaka sestričkám, ktoré mi veľmi pomohli s dojčením, lebo mal s tým drobec problém a aj za ich trpezlivosť. Len vďaka nim som neodišla z pôrodnice s fľaškou, ale ako kojaca mamička.
Strava mi chutila, bola som na klasickej izbe ešte s dvoma mamičkami, kde nám bolo veselo a s prístupom som tiež spokojná.
Takže po mojej osobnej skúsenosti môžem Trenčín len odporučiť a dodať, že ako sa mamičky budú chovať ku personálu - tak sa bude personál chovať k mamičkám.
Rodila som 2X
V TN som rodila 2x, pričom prvý pôrod (2005) trval cca 23 hodín, druhý (2009) už len 3hod ;-)
Len sa tam treba vedieť správať, NEBYŤ HYSTERICKÁ a počúvať personál, ktorý nechce ani jednej rodičke zle. Každý pôrod bolí, každá maminka má iný prah bolesti, ale všetko sa dá vydržať. Teraz som v 33tt a čochvíľa sa tam chystám znovu :-) , tak snáď porodím aj tentokrát bez väčších komplikácií.
Pôrodnica v TN je podľa mna na úrovni, sestričky a doktori sú fajn.
Len sa tam treba vedieť správať, NEBYŤ HYSTERICKÁ a počúvať personál, ktorý nechce ani jednej rodičke zle. Každý pôrod bolí, každá maminka má iný prah bolesti, ale všetko sa dá vydržať. Teraz som v 33tt a čochvíľa sa tam chystám znovu :-) , tak snáď porodím aj tentokrát bez väčších komplikácií.
Pôrodnica v TN je podľa mna na úrovni, sestričky a doktori sú fajn.
5 ľudí považuje za užitočné
Rodila som raz, ale.....
Ja som porodila v TN prvú dcérku v apríli 2008, bola som spokojná......., ale. Druhýkrát som rodila dvojičky na Myjave v decembri 2011. Zrovna to bolo v dobe, keď štrajkovali lekári. Tak som radšej zvolila možnosť ísť na Myjavu a neľutujem. Ľutujem len, že som tam nešla aj prvýkrát.
Môžem povedať, super starostlivosť aj pred pôrodom, aj po pôrode, aj na šestonedelí. Super sestričky, vždy ochotné, aj bábätká mi zobrali, aby som si mohla oddýchnuť. Aj lekári, čo som potrebovala, vysvetlili, trpezliví boli.
Môžem porovnať pôrodnice, keďže som rodila aj v Trenčíne aj na Myjave a rozhodne skôr odporúčam Myjavu.......
Môžem povedať, super starostlivosť aj pred pôrodom, aj po pôrode, aj na šestonedelí. Super sestričky, vždy ochotné, aj bábätká mi zobrali, aby som si mohla oddýchnuť. Aj lekári, čo som potrebovala, vysvetlili, trpezliví boli.
Môžem porovnať pôrodnice, keďže som rodila aj v Trenčíne aj na Myjave a rozhodne skôr odporúčam Myjavu.......
6 ľudí považuje za užitočné
Ako s dobytkom!
Rodila som predčasne, tak som sa dostala do TN, aj keď som neplánovala...
Príjem: doktor rieši, aké I/Y sa píšu v slove acylpyrin, a nijako sa neponáhľa, aj keď mi odtiekla voda v 32. t.t. 2. deň ráno sestra: dajte si dole nohavičky, vložku si pridržíte a poďte so mnou na vizitu k primárovi (podotýkam len v košieľke a s vložkou medzi nohami cez chodbu, kde je rušný pohyb mamičiek, personálu aj asistujúcich oteckov). U primára sa vyštverám na kozu, sestra k primárovi: "Pacientka prijatá včera, 32. týždeň.." Primár na to:" A načo mi TO tu dávate?!!!" Akože každá rodička je TO? Alebo len tie, čo sú mimo normu?
K rizikovému predčasnému pôrodu som dostala mladú doktorku, čo sa pred pár dňami vrátila z trojročnej MD. Nik ma neriešil tak dlho, že sa malý dostal do ciest a čakal dostatočne dlho na to, aby mal potom dva mesiace opuch hlavičky z toho tlaku...
Po pôrode čistenie maternice (MUDr. Hlaváčik), ale potom nik neskontroloval výsledok.. Len rýchlo prepustiť, lebo je veľa pôrodov (to bolo ešte keď Ilava fungovala). Môj gynekológ po šestonedelí nechápal, čo to vidí, a ozaj, zabudnutý zvyšok placenty.... Bol zdesený. Kto si vie predstaviť, ako vyzerá odumreté tkanivo po 8-mich týždňoch v telesnej teplote, čuduje sa, že som nažive...
Tento raz sa čistenie (zasa v TN) uskutočnilo hysteroskopiou- teda s kamerou (na prvýkrát by to asi bolo zbytočne drahé), zaobchádzanie ešte horšie, ako prvýkrát. Detaily o komunikácii s anesteziologičkami radšej vynechám...
Večer pred prepustením po zmienenej operácii sa otvoria dvere- doktor (asi môj ošetrujúci):"Všetko v poriadku?" poslednú slabiku povedal už zasa za zatvorenými dverami.. Kričím z lôžka cez zatvorené dvere: "Pán doktor! Chcela som sa niečo spýtať" (že ako sa správať po operácii, či môžem dvíhať malého, či nebudem mať problém znovu otehotnieť apod.) odpoveď: "Všetko máte v prepúšťacej správe! Dovidenia..."
Vizity na šestonedelí- sestra: "Na posteľ, nohavičky dolu a ležať!" Po dvoch hodinách, kedy ťa pomaly na WC nepustia, príde sestra milostivo oznámiť, že pán primár nemá na vizitu čas, tak sa konať nebude. Nejaká dôstojnosť? Súkromie? Podpora? Že komunikácia? Nie to snáď ešte aj priania rodičiek? Haaaa. Trenčín pôrodnicu NEBRAŤ, NEBRAŤ! Škoda je Ilavy, kde síce bolo zastaralé vybavenie, ale boli tam ĽUDIA.
Viem, že strava je podružná, a ja nie som veľmi náročná, ale musím povedať, že bola nechutná a slabá pre mamičky po pôrode a aj nevhodná pre dojčiace matky (hrach, kapustový šalátik, karfiol- sesričky z novorodeneckého priznávajú, že detičky sú vždy potom plačlivé; raňajky dva rožky a jeden trojuholník syra,...), po dvoch dňoch hladovania som si nechala priniesť z domu aj z reštiky. Aspoň že je tam ľadnička a mikrovlnka...
Do Trenčína iba v prípade núdze, keďže je tam perinatologické oddelenie pre predčasniatka a rizikové bábätká. Na predčasniatko a prikladanie na brucho alebo dokonca "klokankovanie" ZABUDNI! Starostlivosť o predčasniatka bola profesionálna, ale na vzťah a emócie mamičky a bábätka sa neberie ohľad. Podotýkam, že malý až na žltačku nemal komplikácie a darilo sa mu zdravotne veľmi dobre. Dieťa som mohla navštíviť na pol hodinky raz za tri hodiny na dojčenie, príp. odsávanie mliečka, inak som bola vykázaná.
Lekárov treba dotlačiť do komunikácie, manžel mi bol pri tom dobrá opora. Paušálne súhlasy, že moje dieťa budú vyšetrovať aj "učni", som zásadne nepodpisovala.
Príjem: doktor rieši, aké I/Y sa píšu v slove acylpyrin, a nijako sa neponáhľa, aj keď mi odtiekla voda v 32. t.t. 2. deň ráno sestra: dajte si dole nohavičky, vložku si pridržíte a poďte so mnou na vizitu k primárovi (podotýkam len v košieľke a s vložkou medzi nohami cez chodbu, kde je rušný pohyb mamičiek, personálu aj asistujúcich oteckov). U primára sa vyštverám na kozu, sestra k primárovi: "Pacientka prijatá včera, 32. týždeň.." Primár na to:" A načo mi TO tu dávate?!!!" Akože každá rodička je TO? Alebo len tie, čo sú mimo normu?
K rizikovému predčasnému pôrodu som dostala mladú doktorku, čo sa pred pár dňami vrátila z trojročnej MD. Nik ma neriešil tak dlho, že sa malý dostal do ciest a čakal dostatočne dlho na to, aby mal potom dva mesiace opuch hlavičky z toho tlaku...
Po pôrode čistenie maternice (MUDr. Hlaváčik), ale potom nik neskontroloval výsledok.. Len rýchlo prepustiť, lebo je veľa pôrodov (to bolo ešte keď Ilava fungovala). Môj gynekológ po šestonedelí nechápal, čo to vidí, a ozaj, zabudnutý zvyšok placenty.... Bol zdesený. Kto si vie predstaviť, ako vyzerá odumreté tkanivo po 8-mich týždňoch v telesnej teplote, čuduje sa, že som nažive...
Tento raz sa čistenie (zasa v TN) uskutočnilo hysteroskopiou- teda s kamerou (na prvýkrát by to asi bolo zbytočne drahé), zaobchádzanie ešte horšie, ako prvýkrát. Detaily o komunikácii s anesteziologičkami radšej vynechám...
Večer pred prepustením po zmienenej operácii sa otvoria dvere- doktor (asi môj ošetrujúci):"Všetko v poriadku?" poslednú slabiku povedal už zasa za zatvorenými dverami.. Kričím z lôžka cez zatvorené dvere: "Pán doktor! Chcela som sa niečo spýtať" (že ako sa správať po operácii, či môžem dvíhať malého, či nebudem mať problém znovu otehotnieť apod.) odpoveď: "Všetko máte v prepúšťacej správe! Dovidenia..."
Vizity na šestonedelí- sestra: "Na posteľ, nohavičky dolu a ležať!" Po dvoch hodinách, kedy ťa pomaly na WC nepustia, príde sestra milostivo oznámiť, že pán primár nemá na vizitu čas, tak sa konať nebude. Nejaká dôstojnosť? Súkromie? Podpora? Že komunikácia? Nie to snáď ešte aj priania rodičiek? Haaaa. Trenčín pôrodnicu NEBRAŤ, NEBRAŤ! Škoda je Ilavy, kde síce bolo zastaralé vybavenie, ale boli tam ĽUDIA.
Viem, že strava je podružná, a ja nie som veľmi náročná, ale musím povedať, že bola nechutná a slabá pre mamičky po pôrode a aj nevhodná pre dojčiace matky (hrach, kapustový šalátik, karfiol- sesričky z novorodeneckého priznávajú, že detičky sú vždy potom plačlivé; raňajky dva rožky a jeden trojuholník syra,...), po dvoch dňoch hladovania som si nechala priniesť z domu aj z reštiky. Aspoň že je tam ľadnička a mikrovlnka...
Do Trenčína iba v prípade núdze, keďže je tam perinatologické oddelenie pre predčasniatka a rizikové bábätká. Na predčasniatko a prikladanie na brucho alebo dokonca "klokankovanie" ZABUDNI! Starostlivosť o predčasniatka bola profesionálna, ale na vzťah a emócie mamičky a bábätka sa neberie ohľad. Podotýkam, že malý až na žltačku nemal komplikácie a darilo sa mu zdravotne veľmi dobre. Dieťa som mohla navštíviť na pol hodinky raz za tri hodiny na dojčenie, príp. odsávanie mliečka, inak som bola vykázaná.
Lekárov treba dotlačiť do komunikácie, manžel mi bol pri tom dobrá opora. Paušálne súhlasy, že moje dieťa budú vyšetrovať aj "učni", som zásadne nepodpisovala.
19 ľudí považuje za užitočné
Keď som rodila prvýkrát
Ja som prišla prvýkrát do pôrodnice, lebo som krvácala zo spodku a mala som bolesti. To som bola už v 9. mesiaci, takže pôrod sa začínal.
V pôrodnici ma prijali okolo 11:00 ráno. Najprv som tam len čakala na takej lavičke a potom ma tam zapísali a opísali si môj zdravotný stav. Potom som bola umiestnená v čakacej miestnosti. Tam som čakala a keď mi dlho nechcela prasknúť plodová voda, tak mi to urýchlili a vyvolávali pôrod prepichnutím plodovej vody a neskôr mi dali aj vyvolávaciu injekciu.
Potom ma premiestnili z tej čakacej miestnosti do jednej izby k mamičkám, ktoré boli niektoré v udržiavaní a podobne. Tak som tam bola dosť dlhšiu dobu a až okolo 12:00 ma chytili silnejšie bolesti, tak ma premiestnili naspäť do tej čakacej miestnosti. Často ma sledovali ako sa to vyvíja a potom keď už bolo treba, tak ma dali na pôrodnú sálu. Tam som čakala a dlho mi trvalo, kým sa otvorím.
Pôrod prebehol potom celkom rýchlo. Aj doktorka bola profesionálna, radila mi, kedy mám správne zatlačiť a ja som ju vo všetkom počúvla a všetko dopadlo dobre. Bábo sa narodilo zdravé a hneď mi ho dali na bruško a potom mi ho vyčistili, vyšetrili. Ja som zatiaľ ešte ležala na pôrodnej sále. Ešte raz mi ho doniesli potom v perinke, kde som ho skúšala nakojiť a trošku si bábo odpilo. Potom som tam ešte chvíľku ležala a odviezli ma na oddelenie šestonedelia.
A perfektne sa o nás starali. Môžem povedať, že je to dobrá pôrodnica. Ja som vcelku bola spokojná. Určite tam pôjdem rodiť ešte aj druhýkrát. Až na jednu sestričku, ktorá bola ku mne trošku odmeraná. Ale inač vcelku to môžem zhodnotiť, že je to dobrá pôrodnica a nič by som na nej nemenila. Môj pôrod bol vcelku dokopy dlhý, ale sestričky mali trpezlivosť.
V pôrodnici ma prijali okolo 11:00 ráno. Najprv som tam len čakala na takej lavičke a potom ma tam zapísali a opísali si môj zdravotný stav. Potom som bola umiestnená v čakacej miestnosti. Tam som čakala a keď mi dlho nechcela prasknúť plodová voda, tak mi to urýchlili a vyvolávali pôrod prepichnutím plodovej vody a neskôr mi dali aj vyvolávaciu injekciu.
Potom ma premiestnili z tej čakacej miestnosti do jednej izby k mamičkám, ktoré boli niektoré v udržiavaní a podobne. Tak som tam bola dosť dlhšiu dobu a až okolo 12:00 ma chytili silnejšie bolesti, tak ma premiestnili naspäť do tej čakacej miestnosti. Často ma sledovali ako sa to vyvíja a potom keď už bolo treba, tak ma dali na pôrodnú sálu. Tam som čakala a dlho mi trvalo, kým sa otvorím.
Pôrod prebehol potom celkom rýchlo. Aj doktorka bola profesionálna, radila mi, kedy mám správne zatlačiť a ja som ju vo všetkom počúvla a všetko dopadlo dobre. Bábo sa narodilo zdravé a hneď mi ho dali na bruško a potom mi ho vyčistili, vyšetrili. Ja som zatiaľ ešte ležala na pôrodnej sále. Ešte raz mi ho doniesli potom v perinke, kde som ho skúšala nakojiť a trošku si bábo odpilo. Potom som tam ešte chvíľku ležala a odviezli ma na oddelenie šestonedelia.
A perfektne sa o nás starali. Môžem povedať, že je to dobrá pôrodnica. Ja som vcelku bola spokojná. Určite tam pôjdem rodiť ešte aj druhýkrát. Až na jednu sestričku, ktorá bola ku mne trošku odmeraná. Ale inač vcelku to môžem zhodnotiť, že je to dobrá pôrodnica a nič by som na nej nemenila. Môj pôrod bol vcelku dokopy dlhý, ale sestričky mali trpezlivosť.
Rodila som prvýkrát
Ja som rodila vo Februári 2014 a bola som veľmi spokojná ;-) keby idem druhýkrát tak jedine FN TN ;)
2 ľudia považujú za užitočné
Prvý pôrod
Tak, rodila som v tejto nemocnici december 2014 a môžem len pochváliť, nemali sme žiadne komplikácie, takže opíšem len svoje subjektívne dojmy (nič odborné):
Malo to aj svoje muchy - príchod do pôrodnice ani bu ani mu, moc sa nezaujímali, musela som prosiť sestričku, aby mi odniesla tašku na pôrodnú sálu :D ale inak pôrod super, zasahovali len do tej miery, akej bolo nevyhnutné, rešpektovali moje požiadavky, pôrodná sála pekná, nová, čistá, bábo mi hneď po pôrode nechali na brušku, potom ho umyli, obliekli a znova mi ho doniesli cca na hoďku, nechali ma odpočívať priamo na pôrodnom lôžku ďalšiu hodinku, potom mi pomohli dole a odviezli ma na novorodenecké oddelenie - tam hodnotím prístup na 100%
Sestričky sú anjelky, starajú sa o bábätka naozaj s láskou, vždy keď bolo treba zveriť im bábo aj na niekoľko hodín, bola som si istá, že je o neho postarané dobre.
Inak rooming in - pokiaľ je všetko ok, bábo je na izbe 24h s mamou, s výnimkou vyšetrení, keď ste unavená alebo sa potrebujete osprchovať a pod., sestry sa o bábo postarajú. Veci ako vybavenie, prostredie - ako v každej nemocnici, nič moc, ale aspoň stále čisto.
Strava!! Na raňajky dva rožky a rama, na obed mini porcie, večera sendvič so šunkou....no ja som bola hneď po pôrode taká vyhladovaná, že by som zjedla dávku pre celé oddelenie.
Odporúčam zabaliť si jedlo rovno do tašky a potom si nechať nosiť aspoň niečo malé pod zub, hlavne pokiaľ kojíte.
Na chodbe bol stále džbán s čajom, ale treba si doniesť aj svoju vodu.
Inak rodila ma Mudr. Krempaská a bola veľmi príjemná celý čas. Jediná vec čo sa mi nepáčila, že mi urobili epiziotómiu bez toho, aby mi to vopred povedali, ale tak či tak by mi to asi v tej chvíli bolo jedno. Inak všetky ženy, s ktorými som sa na oddelení stretla mali tiež pozitívne pocity z toho celého, aj cisárske, aj komplikovanejšie pôrody, takisto pekne (a vysoko profesionálne) sa starajú o predčasniatka.
....takže keď to zhodnotím...ÁNO, ODPORÚČAM
Malo to aj svoje muchy - príchod do pôrodnice ani bu ani mu, moc sa nezaujímali, musela som prosiť sestričku, aby mi odniesla tašku na pôrodnú sálu :D ale inak pôrod super, zasahovali len do tej miery, akej bolo nevyhnutné, rešpektovali moje požiadavky, pôrodná sála pekná, nová, čistá, bábo mi hneď po pôrode nechali na brušku, potom ho umyli, obliekli a znova mi ho doniesli cca na hoďku, nechali ma odpočívať priamo na pôrodnom lôžku ďalšiu hodinku, potom mi pomohli dole a odviezli ma na novorodenecké oddelenie - tam hodnotím prístup na 100%
Sestričky sú anjelky, starajú sa o bábätka naozaj s láskou, vždy keď bolo treba zveriť im bábo aj na niekoľko hodín, bola som si istá, že je o neho postarané dobre.
Inak rooming in - pokiaľ je všetko ok, bábo je na izbe 24h s mamou, s výnimkou vyšetrení, keď ste unavená alebo sa potrebujete osprchovať a pod., sestry sa o bábo postarajú. Veci ako vybavenie, prostredie - ako v každej nemocnici, nič moc, ale aspoň stále čisto.
Strava!! Na raňajky dva rožky a rama, na obed mini porcie, večera sendvič so šunkou....no ja som bola hneď po pôrode taká vyhladovaná, že by som zjedla dávku pre celé oddelenie.
Odporúčam zabaliť si jedlo rovno do tašky a potom si nechať nosiť aspoň niečo malé pod zub, hlavne pokiaľ kojíte.
Na chodbe bol stále džbán s čajom, ale treba si doniesť aj svoju vodu.
Inak rodila ma Mudr. Krempaská a bola veľmi príjemná celý čas. Jediná vec čo sa mi nepáčila, že mi urobili epiziotómiu bez toho, aby mi to vopred povedali, ale tak či tak by mi to asi v tej chvíli bolo jedno. Inak všetky ženy, s ktorými som sa na oddelení stretla mali tiež pozitívne pocity z toho celého, aj cisárske, aj komplikovanejšie pôrody, takisto pekne (a vysoko profesionálne) sa starajú o predčasniatka.
....takže keď to zhodnotím...ÁNO, ODPORÚČAM
2 ľudia považujú za užitočné
V pôrodnici 2-krát :-)
Ja som rodila v TN dvakrát. Prvú dcéru v apríli 2011. Doma mi odtiekla voda a kým sa pôrod rozbehol trvalo to dosť dlho. Nakoniec som porodila po 16hodinách. S prístupom som bola spokojná. Rodil má MUDr. Gajdošík. Bol úplne super, aj sestričky.
Druhá dcéra sa narodila v apríli 2014. Začal sa kontrakciami a po príchode do pôrodnice bola do dvoch hodín na svete. Opäť môžem vychváliť pôrodné asistenky. Naozaj super starostlivosť, ale možno aj preto, že som to brala všetko s úsmevom na perách a neustále sme vtipkovali....cítila som sa tam veľmi dobre :-)
Novorodenecké oddelenie je na tom trošku horšie. Ale musím napísať, že za tie tri roky sa to zmenilo k lepšiemu, aj sestričky sú príjemnejšie :-)
Ja som s TN pôrodnicou spokojná a odporúčam všetkým :-)
Druhá dcéra sa narodila v apríli 2014. Začal sa kontrakciami a po príchode do pôrodnice bola do dvoch hodín na svete. Opäť môžem vychváliť pôrodné asistenky. Naozaj super starostlivosť, ale možno aj preto, že som to brala všetko s úsmevom na perách a neustále sme vtipkovali....cítila som sa tam veľmi dobre :-)
Novorodenecké oddelenie je na tom trošku horšie. Ale musím napísať, že za tie tri roky sa to zmenilo k lepšiemu, aj sestričky sú príjemnejšie :-)
Ja som s TN pôrodnicou spokojná a odporúčam všetkým :-)
3 ľudia považujú za užitočné
2x a spokojnosť
Rodila som v TN 2x a vcelku som bola spokojná .....nejdem sa na nikoho sťažovať...... veď každý máme niekedy aj zlú náladu a povedzme si pravdu ...... aj tie sestry sú len v práci a kto z vás má vždy dobrú naládu, že áno? :-D Ja som bola príjemná ku všetkým a tak sa mi to aj vrátilo. Ked na mňa bola nejaká sestra nepríjemná, vrátila som to zasa ja jej a na ďalší krát bolo všetko OK........
Odborníci su tam všetci skvelí. Ale na dr. Lintnera mám ťažke srdce, lebo ako potermínovu rodičku ma len odflákol a ani nevyšetril 8-( Ten pán by tam už pracovať nemal a dr. Haváčik taktiež..... pre neho platí: som milý len na protekčné maminy.
Inak palec hore pre TN pôrodnicu 8-)
Odborníci su tam všetci skvelí. Ale na dr. Lintnera mám ťažke srdce, lebo ako potermínovu rodičku ma len odflákol a ani nevyšetril 8-( Ten pán by tam už pracovať nemal a dr. Haváčik taktiež..... pre neho platí: som milý len na protekčné maminy.
Inak palec hore pre TN pôrodnicu 8-)
4 ľudia považujú za užitočné
Jednou TN a jednou IL
Ani já si nemůžu stěžovat. Před 7 roky jsem rodila v TN porodnici císařem a před tím tam asi 4měsíce ležela. Byla jsem spokojená. Je fakt, že v Ilave byla daleko komornější atmosféra, ale není se čemu divit, když v TN rodily 3krát tolik. Já jsem vděčný pacient a vážím si takovou práci druhých jako je sestra nebo doktor. Takže když to shrnu, všude chleba o dvou kůrkách, ale spokojená jsem v TN byla moc!
Moja negatívna skúsenosť
Ja neviem o ktorých doktoroch a sestričkách sa tu píše tak pozitívne. Ale ja osobne som sa v Trenčianskej pôrodnici nestretla ani s ochotou, ani s milým a vľúdnym slovom, či ľudským prístupom.
Ja som obyčajná slušne vychovaná mladá žena - prvorodička. No, zaobchádzali so mnou ako s handrou.Prístup primára bol katastrofálny. Na vlastné oči som videla, že vie byť aj milý, ale len na určitých ľudí,t.j. na každú rodičku,ktorá je tam po známosti a má to u neho vybavené. To som ja nemala. Čiže na mňa aj nakričal, bol
neskutočne arogantný a drzý. Keby ho mám pri pôrode, tak určite ani neporodím.
Sestričky na sále sú "úžasnou oporou" v najťažších chvíľach. Mne nepomohli absolútne v ničom.Bolo mi vynadané za to, že príliš nahlas kričím pri kontrakciách. Dokonca mi bolo vyčítané ešte aj po pôrode,že som si DOVOLILA zvracať, a oni to museli po mne upratovať. Myslím, že to už ďalší komentár nepotrebuje.
Novorodenecké oddelenie, resp. personál v ňom, je kapitola sama o sebe. Sestričky sú tam staré, neochotné,očividne ich práca nebaví. A keď potrebujete poradiť ohľadom kojenia, tak to nadšenie v ich očiach "ako to zase MUSIA niekomu vysvetlovať"...
Nie som človek, ktorému nič nie je dobré a na všetko hundre. Práve naopak.Som obyčajná, skromná. Jediné, čo som očakávala od tejto pôrodnice bol ľudský prístup zo strany personálu. Bohužiaľ. Bola som sklamaná. Veľmi.
Je pravda, že doktori sú tam odborníci, a v prípade komplikacií by bolo o bábätko určite dobre postarané. Ale ja si myslím, že v pohode by určite mala byť aj rodička. A za to zodpovedá najmä prostredie, v ktorom sa pred a po pôrode pohybuje, a ľudia, s ktorými je v kontakte. A práve tá pohoda, ochota pomôcť a poradiť, úprimný úsmev a ľudský prístup mi v tejto nemocnici chýbali.
Bola som prvorodička. Naozaj som nemala poňatia, čo ma čaká. No, nikto mi to ani nevysvetlil, ani sa nesnažil ulahčiť mi to. Cítila som sa tam ako len ďalší kus na páse. Taká je moja skúsenosť spred mesiaca.
Ja som obyčajná slušne vychovaná mladá žena - prvorodička. No, zaobchádzali so mnou ako s handrou.Prístup primára bol katastrofálny. Na vlastné oči som videla, že vie byť aj milý, ale len na určitých ľudí,t.j. na každú rodičku,ktorá je tam po známosti a má to u neho vybavené. To som ja nemala. Čiže na mňa aj nakričal, bol
neskutočne arogantný a drzý. Keby ho mám pri pôrode, tak určite ani neporodím.
Sestričky na sále sú "úžasnou oporou" v najťažších chvíľach. Mne nepomohli absolútne v ničom.Bolo mi vynadané za to, že príliš nahlas kričím pri kontrakciách. Dokonca mi bolo vyčítané ešte aj po pôrode,že som si DOVOLILA zvracať, a oni to museli po mne upratovať. Myslím, že to už ďalší komentár nepotrebuje.
Novorodenecké oddelenie, resp. personál v ňom, je kapitola sama o sebe. Sestričky sú tam staré, neochotné,očividne ich práca nebaví. A keď potrebujete poradiť ohľadom kojenia, tak to nadšenie v ich očiach "ako to zase MUSIA niekomu vysvetlovať"...
Nie som človek, ktorému nič nie je dobré a na všetko hundre. Práve naopak.Som obyčajná, skromná. Jediné, čo som očakávala od tejto pôrodnice bol ľudský prístup zo strany personálu. Bohužiaľ. Bola som sklamaná. Veľmi.
Je pravda, že doktori sú tam odborníci, a v prípade komplikacií by bolo o bábätko určite dobre postarané. Ale ja si myslím, že v pohode by určite mala byť aj rodička. A za to zodpovedá najmä prostredie, v ktorom sa pred a po pôrode pohybuje, a ľudia, s ktorými je v kontakte. A práve tá pohoda, ochota pomôcť a poradiť, úprimný úsmev a ľudský prístup mi v tejto nemocnici chýbali.
Bola som prvorodička. Naozaj som nemala poňatia, čo ma čaká. No, nikto mi to ani nevysvetlil, ani sa nesnažil ulahčiť mi to. Cítila som sa tam ako len ďalší kus na páse. Taká je moja skúsenosť spred mesiaca.
15 ľudí považuje za užitočné
Z BA do TN
Som z Bratislavy a vybrala som si rodiť v Trenčíne kvôli hodnoteniam pôrodnice za rok 2012, i možnosti mať pri pôrode dvoch ľudí. Priniesla som si dulu i partnera a vrele to odporúčam! Budete mať svoje prostredie, bezpečie i servis. Bude stena medzi vami a možným stresom okolia.
Mňa rodil Kaščák, ktorý plné rešpektoval môj pôrodný plán (odporúčam mať podpísaný pôrodný plán a hneď pri príchode ho dať na recepcii na sále, nech vedia, aké máte predstavy). Samozrejme všetky veci nejdú podľa plánu, ale rytmus pôrodu i štýl bol zachovaný a ja som porodila bez nástrihu, či nátrhu prirodzenou cestou skoro 4-kilové bábo.
Mojou jedinou zlou skúsenosťou bol doktor Lintner, ktorý nemá empatiu a verím, že sťažnosti na neho ho prinútia zmeniť prístup.
Odporúčam všetkým mysliacim rodičkám: nenechajte so sebou robiť čokoľvek, pýtajte sa, čo sa deje, hovorte nie, keď sa vám nepáči, majte informácie a nezabúdajte na BONDING! Všetko sa dá a všade sa dá dohodnúť!
Mňa rodil Kaščák, ktorý plné rešpektoval môj pôrodný plán (odporúčam mať podpísaný pôrodný plán a hneď pri príchode ho dať na recepcii na sále, nech vedia, aké máte predstavy). Samozrejme všetky veci nejdú podľa plánu, ale rytmus pôrodu i štýl bol zachovaný a ja som porodila bez nástrihu, či nátrhu prirodzenou cestou skoro 4-kilové bábo.
Mojou jedinou zlou skúsenosťou bol doktor Lintner, ktorý nemá empatiu a verím, že sťažnosti na neho ho prinútia zmeniť prístup.
Odporúčam všetkým mysliacim rodičkám: nenechajte so sebou robiť čokoľvek, pýtajte sa, čo sa deje, hovorte nie, keď sa vám nepáči, majte informácie a nezabúdajte na BONDING! Všetko sa dá a všade sa dá dohodnúť!
2 ľudia považujú za užitočné
2x pôrod a zakaždým TN
Pôrodnica v Trenčíne je jednou z tých, kde sa vedia postarať o novorodenca od ukončeného 28tt. A toto bol hlavný a jediný dôvod, pre ktorý táto pôrodnica u mňa pripadla do užšieho výberu. Ešte som zvažovala Martin a Bratislavu - Kramáre. Ale nakoniec som si vybrala Trenčín, aj kvôli môjmu trvalému pobytu.
Podľa môjho názoru pri pôrode je najdôležitejšie, aby v prípade komplikácií bola okamžite novorodencovi poskytnutá náležitá adekvátna zdravotná starostlivosť. Ja, ako matka, prežijem staré postele, prežijem nemodernú izbu s tromi ďaľšími mamičkami tých pár dní... Ale veľmi ťažko by som sa vyrovnávala s tým, ak by moje dieťa kvôli môjmu pohodliu (moderné izby, rodinné oddelenie, spôsob pôrodu) malo zdravotné následky celý život spôsobené tým, že prv, ako mu mohli adekvátnu staroslivosť poskytnúť, by ho museli previesť niekoľko desiatok kilometrov....
Trenčianska pôrodnica je moderné zariadenie, pôrodné sály sú veľmi pekné, izby sú tiež prijateľné... Keďže počas prvého tehotenstva som si viac poležala na oddelení v nemocnici, ako som bola doma, cítila som sa tam príjemne a všetky sestričky som poznala. Áno, niektoré boli svojské, ale prišla som na jednu vec - väčšinou sa na prístup sestier sťažovali mamičky, ktorým chýbala elementárna slušnosť a naozaj boli drzé. Videla som to tam denne, ak prišla žena, ktorá bola ustráchaná, sestričky ukľudnili, potešili... Stačilo byť iba milá, sestričky pozdraviť - a hneď boli sestričky milé aj na mňa. Ale žial, naozaj sú ženy, ktoré ani pozdraviť nevedia a sú fakt arogantné.
Čo sa týka lekárov, tak v tejto pôrodnici pracujú odborníci, vďaka ktorým je môj starší syn živý a zdravý. Pretože prirodzený pôrod sa skomplikoval - ešte o 18:25 som sa pozerala na sále na hodiny, nič sa nedialo - a o 18:35 má písaný čas narodenia. Klesali mu ozvy, zomlelo sa to tak rýchlo, že naozaj neviem, odkiaľ sa v tej pôrodnej sále zobralo 10 ľudí, ale boli tam a kmitali okolo mňa a ja som myslela iba na jediné, aby sme obaja prežili...
Môj exmanžel má na pôrod nášho staršieho syna veľmi zlé spomienky a nevie personálu trenčianskej pôrodnice odpustiť, že s ním sa nik nebavil a nik mu nevysvetloval práve prebiehajúce komplikácie. Podľa mňa sa zachovali lekári a sestričky úplne v poriadku, tiež na ich mieste zachraňujem život a neriešim otecka, ktorý nechápe, že keď okolo zrazu kmitá kopec ľudí, tak asi niečo nie je v poriadku.
Druhý pôrod bol o necelý rok, opäť sekciou, tentokrát plánovanou, a opäť v trenčianskej pôrodnici. Spokojnosť s personálom, obsadením operačnej sály, popôrodnou starostlivosťou a aj so starostlivosťou o malého.
Dokonca ani na novorodenecké oddelenie nemôžem povedať krivé slovo - návštevné hodiny boli síce do 17:00 hod (tým, že deti boli sekciou, tak prvé dni po pôrode sú na oddelení a až neskôr som ich mala na izbe), ale nebol problém aby exmanžel nás prišiel pozrieť aj o 19-tej, keď som povedala akú má pracovnú dobu a že naozaj prísť do TN na 16:00 hod je nereálne.
Za mňa - trenčiansku pôrodnicu jednoznačne doporučujem.
Podľa môjho názoru pri pôrode je najdôležitejšie, aby v prípade komplikácií bola okamžite novorodencovi poskytnutá náležitá adekvátna zdravotná starostlivosť. Ja, ako matka, prežijem staré postele, prežijem nemodernú izbu s tromi ďaľšími mamičkami tých pár dní... Ale veľmi ťažko by som sa vyrovnávala s tým, ak by moje dieťa kvôli môjmu pohodliu (moderné izby, rodinné oddelenie, spôsob pôrodu) malo zdravotné následky celý život spôsobené tým, že prv, ako mu mohli adekvátnu staroslivosť poskytnúť, by ho museli previesť niekoľko desiatok kilometrov....
Trenčianska pôrodnica je moderné zariadenie, pôrodné sály sú veľmi pekné, izby sú tiež prijateľné... Keďže počas prvého tehotenstva som si viac poležala na oddelení v nemocnici, ako som bola doma, cítila som sa tam príjemne a všetky sestričky som poznala. Áno, niektoré boli svojské, ale prišla som na jednu vec - väčšinou sa na prístup sestier sťažovali mamičky, ktorým chýbala elementárna slušnosť a naozaj boli drzé. Videla som to tam denne, ak prišla žena, ktorá bola ustráchaná, sestričky ukľudnili, potešili... Stačilo byť iba milá, sestričky pozdraviť - a hneď boli sestričky milé aj na mňa. Ale žial, naozaj sú ženy, ktoré ani pozdraviť nevedia a sú fakt arogantné.
Čo sa týka lekárov, tak v tejto pôrodnici pracujú odborníci, vďaka ktorým je môj starší syn živý a zdravý. Pretože prirodzený pôrod sa skomplikoval - ešte o 18:25 som sa pozerala na sále na hodiny, nič sa nedialo - a o 18:35 má písaný čas narodenia. Klesali mu ozvy, zomlelo sa to tak rýchlo, že naozaj neviem, odkiaľ sa v tej pôrodnej sále zobralo 10 ľudí, ale boli tam a kmitali okolo mňa a ja som myslela iba na jediné, aby sme obaja prežili...
Môj exmanžel má na pôrod nášho staršieho syna veľmi zlé spomienky a nevie personálu trenčianskej pôrodnice odpustiť, že s ním sa nik nebavil a nik mu nevysvetloval práve prebiehajúce komplikácie. Podľa mňa sa zachovali lekári a sestričky úplne v poriadku, tiež na ich mieste zachraňujem život a neriešim otecka, ktorý nechápe, že keď okolo zrazu kmitá kopec ľudí, tak asi niečo nie je v poriadku.
Druhý pôrod bol o necelý rok, opäť sekciou, tentokrát plánovanou, a opäť v trenčianskej pôrodnici. Spokojnosť s personálom, obsadením operačnej sály, popôrodnou starostlivosťou a aj so starostlivosťou o malého.
Dokonca ani na novorodenecké oddelenie nemôžem povedať krivé slovo - návštevné hodiny boli síce do 17:00 hod (tým, že deti boli sekciou, tak prvé dni po pôrode sú na oddelení a až neskôr som ich mala na izbe), ale nebol problém aby exmanžel nás prišiel pozrieť aj o 19-tej, keď som povedala akú má pracovnú dobu a že naozaj prísť do TN na 16:00 hod je nereálne.
Za mňa - trenčiansku pôrodnicu jednoznačne doporučujem.
2 ľudia považujú za užitočné
Aj druhýkrát by som išla rodiť do TN
Ja som síce z PB, ale tiež som rodila v TN. Náš drobec sa totiž začal pýtať skôr. A keďže tu u nás nemáme inkubátory pre také malé detičky, tak nás narýchlo prevážali do TN. A môže povedať, že som tam bola nad mieru spokojná. Doktori tam boli milí a aj sestričky. A keďže malý bol na predčasnom, tak môžem len povedať, že tam tie sestričky boli veeeeľmi milé, a aj ochotné vám poradiť a pomôcť, keď ste niečo nevedeli. Ak by som ešte niekedy ostala tehotná, tak by som jednoznačne chcela ísť opäť rodiť do TN.
Ja som rodila zatiaľ 1x v TN
Ja som s prístupom na sále bola max. spokojná. Bola som v oranžovej izbe, kde som mala max. súkromie, svoju vlastnú kúpelňu. Novoredenecké bolo už o inom, ale skôr sa jednalo o prístup primárky. A Kaščáka ako primára komentovať nebudem - asi sa zle vyspal. Ale ked pôjdem rodiť zasa, tak jedine tam.
Pozitívna skúsenosť
Ja som v Trenčíne rodila kvôli veľkým problémom. A musím povedať, že sa o nás postarali úžasne a rozhodli správne. Prežila som viacerých doktorov, primára, pred pôrodom, pôrod - cisársky, po operačný stav, po pôrode a všetci veľmi dobrí lekári. Milí a zlatí. Maximálne spokojná a verím, že im to zostane ešte veľmi dlho.
Na predčasnom oddelení sa postarali o synka a boli veľmi ochotné mi vysvetliť všetko, čo som sa pýtala.
Ďakujeme veľmi pekne všetkým.
Na predčasnom oddelení sa postarali o synka a boli veľmi ochotné mi vysvetliť všetko, čo som sa pýtala.
Ďakujeme veľmi pekne všetkým.
1 človek považuje za užitočné
Rodila som raz
Baby, môžem potvrdiť, rodenie v Trenčíne - najlepšie čo mohlo byť. Mala som vtedy aj muža pri pôrode, ale poviem až také úplne hrozné to nebolo..samozrejme že som predýchavala, štvornožkovala, ale samotný pôrod 5 min. Mala som doktora Jankovského a perfektná starostlivosť..druhý pôrod som mala v Anglicku a úplná hrôza. Som si myslela, že sa už po pôrode ani nezobudím..
4 ľudia považujú za užitočné
Kladná skúsenosť
Maximálne spokojná, využila som aj veľký nadštandard. A poviem vám je krásne keď tam s vami prespí manžel.
1 človek považuje za užitočné
3x a vždy som bola spokojná
Ahojte maminky, všetky 3 pôrody v trenčianskej pôrodnici. Nikdy som nenatrafila na nič neočakávané, sestričky z novorodeneckého boli vždy super. Maximálna spokojnosť. A keby aj nie?? Ani my vždy nemáme skvelý deň :-) :-)
Pôrodné sály su krásne prerobené oproti minulosti, takže 3x som bola milo prekvapená :-) :-) Sestričky boli veľmi zlaté a pri pôrode veľmi pomáhali.
Pôrodné sály su krásne prerobené oproti minulosti, takže 3x som bola milo prekvapená :-) :-) Sestričky boli veľmi zlaté a pri pôrode veľmi pomáhali.
5 ľudí považuje za užitočné
Rodila som trikrát
V trenčianskej pôrodnici som rodila trikrát a vždy som bola spokojná.
Posledného chlapčeka rodil MUDr. Kopčan, veľmi zlatý pán lekár.
Strava bola vždy dobrá. Iba by som niektorým mamičkám odkázala: Milé dámy - pôrodnica nie je interhotel.
Keď sa už niektorým dámam nepáčili obložené chlebíčky so šunkou, tak som zvedavá, čo "papkajú" doma.
Lekári i sestričky v Trenčíne robia vždy maximálne zodpovedne svoju prácu.
Ďakujem im zato.
Posledného chlapčeka rodil MUDr. Kopčan, veľmi zlatý pán lekár.
Strava bola vždy dobrá. Iba by som niektorým mamičkám odkázala: Milé dámy - pôrodnica nie je interhotel.
Keď sa už niektorým dámam nepáčili obložené chlebíčky so šunkou, tak som zvedavá, čo "papkajú" doma.
Lekári i sestričky v Trenčíne robia vždy maximálne zodpovedne svoju prácu.
Ďakujem im zato.
7 ľudí považuje za užitočné
Tehotenský newsletter
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu
Nepoznáš týždeň tehotenstva? Vypočítaj si ho v Tehotenskej kalkulačke
