Popôrodná depresia alebo tiež popôrodné blues, či laktačná psychóza je závažný psychický stav, ktorý sa prejavuje po pôrode a to extrémnymi výkyvmi nálad, depresiami, poruchami sústredenosti, výpadkami pamäti a strácaní pojmu o čase a priestore. Často sa spája aj s nezáujmom o dieťa. Tiež sa u novopečených mamičiek prejavujú halucinácie a bludy, ktorých si žena ani nemusí byť vedomá.
Rozhovor s pôrodnou asistentkou, Mgr. Bc. Kristinou Neubertovou Zemánkovou
V rozhovore s pôrodnou asistentkou, Mgr. Bc. Kristinou Neubertovou Zemánkovou nájdete odpovede na tieto otázky:
Nevynechejte dalšie zaujímavé video rozhovory na YouTube kanály Modrého koníka:
🎞️ Pôrod ma tak unavil, že som si malú ani nechcela podržať ...
🎞️ SEX PO PÔRODE býva pre ženy oveľa príjemnejší
🎞️ Je to “obyčajný” SMÚTOK, ÚZKOSŤ alebo už DEPRESIA?
🎞️ Do role maminky som sa dostávala ťažko
Ide o stav, ktorý nasleduje nielen po pôrode, ale aj po potrate3. Trpieť popôrodnou depresiou môžu aj oteckovia.
Táto porucha sa začína prejavovať medzi druhým až dvanástym týždňom po pôrode, kedy je telo vystavené rozsiahlym hormonálnym zmenám, ktoré sú práve sprevádzané veľkým množstvom emócií. Konkrétne sú za to zodpovedné hormóny progesterón, ktorý po pôrode klesá a prolaktín3, ktorý naopak rastie. Vzniku poporodnej depresie napomáha aj celková vyčerpanosť počas šestonedelia.
Progesterón, ktorý patrí do skupiny gestagénov, sa vytvára v žltom teliesku a v placente a má na starosť proliferačnú fázu menštruačného cyklu. To je fáza pred ovuláciou, ktorá trvá 5. - 14.deň. Zjednodušene povedané je to fáza, ktorá pripravuje sliznicu maternice na zachytenie a nidáciu (zahniezdenie) oplodneného vajíčka. Ďalej zvyšuje teplotu sliznice maternice - podľa toho sa dajú zistiť vaše plodné dni. Vyššia teplota potom pomáha vajíčku, aby bolo do maternice prijaté. Tiež sa stará o rozvoj prsných žliaz.
Prolaktín sa vytvára v hypofýze v mozgu, konkrétne v adenohypofýze. Rovnako ako progesterón má za úlohu proliferáciu prsnej žľazy, čo zjednodušene povedané znamená jej zväčšenie a prípravu na dojčenie. To je nevyhnutný dej, ktorý musí predchádzať, aby žena mohla dojčiť, aby teda mohlo dochádzať k laktácii. Nie je to ale jeho jediná funkcia, vo zvýšenej miere sa produkuje aj pri stresovej záťaži organizmu, a to nielen u žien, ale aj u mužov.
Až 50% žien, ktoré si v minulosti prešlo nejakou psychickou chorobou, má skúsenosti s touto chorobou. Ďalších 30%, ktoré už si popôrodnou depresiou prešlo, sa s ňou môže stretnúť znova. Nie je ale vylúčené, že ženy, ktoré boli za celý život po psychickej stránke v poriadku, sa s ňou nemôžu stretnúť. Aj tie, ktoré sa nikdy neliečil na depresiu1, ani inú psychiatrickú chorobu, môžu ochorieť.
Vyššiu pravdepodobnosť výskytu tiež majú prvorodičky, paradoxne tie, ktoré mali absolútne bezproblémový pôrod32 . Nebolo žiaľ dokázané, prečo to tak je. Nepotvrdilo sa ani, že depresia by nejako súvisela spolu s pohlavím dieťaťa18, dĺžkou tehotenstva alebo akýmkoľvek iným faktorom, s ktorým sa žena počas tehotenstva stretla.
Veľmi významnú rolu zohráva aj genetika a u psychiatrických chorôb dvojnásobne. Výskyt akéhokoľvek ochorenia v rodine dáva väčšiu šancu rodičke, že sa s depresiou po pôrode stretne.
Najzákladnejšie pravidlo, ktoré by malo platiť v každej rodinke, je harmónia a stabilné zázemie. Ak žena bude mať oporu vo svojom partnerovi, ktorý bude ochotný jej kedykoľvek pomôcť so všetkým, čo len bude potrebné, je významne menšie riziko vzniku depresie. Matka by na seba nemala mať prehnané nároky, nemala by sa snažiť za každú cenu byť perfektná a v prípade potreby by sa nemala báť požiadať o pomoc. Veľmi dôležité tiež je, aby si občas nechávala chvíľu len sama pre seba a nezanedbávala sa. Samozrejmosťou je i pravidelný denný režim, zdravá strava, pohyb a spánok. Síce je pochopiteľné, že s bábätkom to nie je tak jednoduché, ale zdravý životný štýl dokáže mocné veci.
Ak máte strach, že vás táto choroba môže stretnúť alebo už ste porodili a vo vypísaných príznakoch sa spoznávate, zverte sa partnerovi, rodine, kamarátke alebo kontaktujte svojho gynekológa, prípadne vyhľadajte pomoc psychiatra. Nejde o banálny problém, takže nie je na mieste ho podceňovať. Je to veľmi vážny stav, ktorým môžete ohroziť ako seba, tak maličké bábätko.
Uvedomte si prosím, že psychiatrické choroby nie sú nič, za čo sa máte hanbiť a utajovať ich. Naopak, ak si chorobu priznáte, urobíte veľmi významný krok a ste na najlepšej ceste k uzdraveniu sa.
Na prvom mieste je liečba antidepresívami. Pretože je žena po pôrode veľmi náchylná na akékoľvek zmeny v tele, lieky, hormóny atď., odporúča sa najskôr len polovičná dávka. Samozrejme liečbu stanovuje a predpisuje lekár, v tomto prípade psychiater. Postupne sa dávka navyšuje na plnohodnotnú dávku. Po tom, čo žena cíti, že depresiu už prekonala, je potrebné, aby liečba antidepresívami trvala ešte minimálne rok, aby sa tento stav v mozgu upevnil a nehrozil tak návrat choroby. Antidepresíva ale môžu mať vedľajšie účinky, a to prevažne na dojčenie, pretože môžu pôsobiť na malé novorodeniatko. Pýtate sa ako?
Keď beriete akékoľvek lieky, tak najskôr sa absorbujú a dostanú do krvného obehu. Potom sa distribuujú, teda rovnomerne rozšíria po tele, aby mohli pôsobiť. Ale nakoniec sa ich telo musí nejako zbaviť, najskôr rozložiť na menšie a jednoduchšie zlúčeniny a potom ich vylúčiť z organizmu. Týmto procesom sa hovorí farmakokinetika a jednotlivé medzistupne odbúravania liečiv sa nazývajú metabolity. Tieto látky práve môžu pôsobiť na malé bábätko a mať množstvo nežiadúcich vplyvov. Môžu spomaľovať jeho vývoj a pôsobiť toxicky na jeho mozog, ktorý ešte nemá dostatočne vyvinutú tzv. hematoencefalickú bariéru. Hematoencefalická bariéra je tvorená pevne spojenými bunkami, tzv. astrocyty, ktoré zabraňujú prestupu látok medzi krvou a mozgom, ktoré by ho mohli akokoľvek poškodiť. Bábätko je tiež ohrozené zápchou alebo naopak hnačkou, slabosťou a nedobrovoľnými zášklbmi svalov. Tiež môžu mať vplyv na kvalitu mlieka, jeho chuť a obsah prirodzene dôležitých látok. Preto sa na to nezabudnite opýtať vášho lekára. Pri liečbe antidepresívami je obzvlášť nutná spolupráca medzi gynekológom a psychiatrom.
Ďalej sa využíva hormonálna liečba, konkrétne liečba estrogénovými preparátmi. Táto možnosť je však o niečo rizikovejšia ako antidepresíva, pretože môže spôsobiť väčšie množstvo vedľajších účinkov, ako je napríklad krvácavosť alebo hyperplázie endometria.
Hyperplázia endometria je zväčšenie a premnoženie buniek v maternicovej sliznici, ktoré vzniká pri naprodukci estrogénov nad gestagénmi (progesterón) alebo práve pri už spomínanej liečbe estrogénmi bez dodania progesterónu. Jedná sa teda o rozšírenie sliznice a spolu s ňou aj žliaz, ktoré sa v nej vyskytujú. Môže to naberať rôznycharakter, či už od typického prostého zmnoženia, to znamená, že bunky sa nijako nemenia a len dôjde k ich rastu, alebo môže vznikať obraz tzv. atypickej komplexnej hyperplázie, kde už sú prítomné bunkové atypie, bunky teda vyzerajú všetky rozdielne, čo by nemali. Tiež sú prítomné široké rozvetvené žľazy. Bohužiaľ, z komplexnej atypickej hyperplázie endometria je riziko vzniku zhubného nádoru sliznice maternice. Žena to na sebe nijako zvlášť nemusí pociťovať, zvyčajne sa prejavuje silnou a nepravidelnou menštruáciou, ktorú sprevádza bolesť v podbrušku. Ak žena už prešla menopauzou, môže byť tento stav úplne bez prejavov, tzv. asymptomatický.
Veľmi dôležitú úlohu zohráva aj psychoterapia, kedy žena dochádza na terapiu. Táto liečba by mala trvať niekoľko mesiacov, opäť aj potom, čo už sa žena cíti v poriadku.
Ak je stav ženy vážnejšieho rázu a trpí popôrodnou psychózou, je jej stav extrémne nebezpečný. Liečba v prvom rade vyžaduje hospitalizáciu a odlúčenie od dieťaťa, aby nedošlo k ublíženiu či zraneniu, či už sebe samej alebo maličkému.
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu