Výživné je pravidelne sa opakujúca platba, ktorou povinná osoba prispieva na výživu oprávnenej osobe, ak nie je schopná sa živiť sama. Platí sa vždy na mesiac dopredu.
Výživné vyplýva z vyživovacej povinnosti:
Výživné sú peniaze určené pre dieťa. Platí ich obvykle jeden rodič druhému, ktorý má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti. Sú to vlastne mesačne sa opakujúce sumy, ktoré sa platia mesačne vopred a slúžia na zabezpečenie základných životných potrieb dieťaťa, na rozvoj jeho schopností, a pod.
JUDr. Máriou Dvončovou - právničkou a autorkou projektu pravneprerodica.sk
V rozhovore s JUDr. Máriou Dvončovou nájdete odpovede na tieto otázky:
Nevynechajte ďalšie zaujímavé video rozhovory s odborníkmi na YouTube kanály Modrého koníka:
🎞️ Rodičovský príspevok a rodičovská dovolenka. Prehľad 2021
🎞️ Materské, materská dovolenka, rodičovský príspevok. Na čo máte nárok?
🎞️ OČR s dieťaťom, pandemická OČR, výpočet, výška. Prehľad 2021
Rodičom vyplýva zo zákona vyživovacia povinnosť voči svojim deťom až do chvíle, kedy sú deti schopné živiť sa sami. Podieľať sa musia obidvaja rodičia podľa svojich možností a majetkových pomerov, minimálne však vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa . Zjednodušene povedané, momentálne musí rodič, ktorý s dieťaťom nežije, prispievať rodičovi, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti minimálne sumu vo výške 29,42 Eur. Túto sumu je povinný platiť každý a to bez ohľadu na to, či ide o rodiča bez príjmu, na jeho schopnosti, majetkové pomery.
Maximálne výživné zákon nepozná. Pri určovaní výšky výživného sa zákon riadi určitými zásadami. Jednou je fakt, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. To znamená, že ak je rodič veľmi dobre situovaný, tak aj dieťa má právo na výživné v takej výške, aby malo rovnakú životnú úroveň ako rodič.
V prípade, ak rodičia spolu nežijú a nevedia sa na výživnom dohodnúť, jedinou možnou cestou je súd. Je potrebné na súd podať návrh na určenie výživného. Je s tým spojené určenie súdu, kto má dieťa v osobnej starostlivosti - návrh na určenie rodičovských práv a povinností maloletému dieťaťu.
Skôr ako sa obrátite na súd, môžete vyskúšať využiť služby tzv. mediátora, ktorý môže zrealizovať mediáciu ohľadom výšky výživného, s cieľom dospieť medzi rodičmi k nejakej dohode. Ďalšou možnosťou je využitie služieb advokáta, ktorý vie sprostredkovať a lepšie vysvetliť právne možnosti rodičov, akým zásadami sa určovanie výšky výživného spravuje. Súd by mal byť až tou poslednou možnosťou.
V prípade súdneho konania sa výška výživného stanovuje na základe určitých postupov. Súd zaujímajú majetkové pomery rodičov, či vlastnia nehnuteľnosť, autá, či chodia na dovolenky, platia hypotéky, aké majú náklady na svoj život. Zohľadňuje sa to, kto sa o dieťa stará a v akom rozsahu.
Súd bude zisťovať, kde je rodič zamestnaný, aký má príjem v čistom za posledných 12 mesiacov. Ak rodič podniká, predkladá posledné daňové priznanie. Súd zohľadňuje možnosti rodiča. Neakcueptuje, aby mal rodič málo platenú prácu, pričom je v jeho možnostiach aj na základe dosiahnutého vzdelania, profesie, zabezpečiť si vyšší príjem.
Ďalšou zásadou je, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je potrebné nevyhnutne vynaložiť. Nie je možné, aby si rodič platil hypotéku na luxusnú nehnuteľnosť, či splácal auto, ktoré vyslovene nepotrebuje a nebude mať na výživné na dieťa. Súd tieto výdavky, ktoré rodič má, nemusí zohľadniť.
Ak si rodičia dohodnú striedavú starostlivosť, môžu sa dohodnúť, že sa výživné nebude určovať alebo sa určí podľa dĺžky striedavej starostlivosti každého rodiča.
Ak má rodič príjmy iné ako zo závislej činnosti, je povinný súdu predložiť doklady na zistenie príjmu, ak tak neurobí, za jeho priemerný mesačný príjem sa považuje 20-násobok sumy životného minima
Ak to umožnia majetkové pomery rodiča, do výživného sa zahrnie aj suma určená na tvorbu úspor pre dieťa, táto suma sa bude poukazovať na osobitný účet.
Súd určuje výšku výživného v prípade, že rodičia dieťaťa spolu nežijú alebo ak spolu žijú, ale jeden z rodičov si svoju vyživovaciu povinnosť neplní.
Rodič, ktorému výživné na dieťa nie je platené, by mal písomne vyzvať druhého rodiča, aby mu prispieval na výživu dieťaťa určitou konkrétnou sumou. Môže uviesť bankový účet a dokedy peniaze očakáva. Môže spomenúť, aké má náklady dieťaťa. V prípade, že sa napriek tomu nevedia dohodnúť a nájsť kompromis, je potrebné, aby rodič dal návrh na súd, na určenie výživného a rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu.
Ak sa neviete na výživnom dohodnúť, bude potrebné preukázať, aké má dieťa náklady – koľko platíte škôlku, krúžky,... Je dobré si postupne odkladať takého dôkazy v prípade budúceho súdneho konania, aby ste mohli dokázať, prečo žiadate takú sumu, akú žiadate.
Ak vám druhý rodič neplatí na dieťa výživné, nečakajte príliš dlho. Súd prizná výživné od začiatku konania, teda odkedy vy podáte návrh na súd. Keď sa s druhým rodičom dohadujete niekoľko mesiacov a čakáte s podaním návrhu na súd, je možné, že o to výživné prichádzate. Pretože iba z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré nie sú v Zákone o rodine presne zadefinované, môže súd priznať výživné spätne a to až 3 roky pred podaním návrhu. Súdy k tomu však pristupujú veľmi zriedka, v osobitých prípadoch (napríklad bola mamička v nemocnici a nemohla návrh o výživné podať a pod.).
V prípade, ak sa potrebujete poradiť ohľadom výživného, máte niekoľko možností:
Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú, v rámci svojich možností a majetkových pomerov.
Manželia majú vyživovaciu povinnosť tak, aby životná úroveň obidvoch bola v zásade rovnaká
Predkovia a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť iba v prípade, ak to nevyhnutne potrebujú, pričom vyživovaciu povinnosť majú v prvom rade potomkovia, potom predkovia a nakoniec vzdialenejší príbuzní.
Rozvedený manžel/ka má právo žiadať od bývalého partnera príspevok na výživu, ak nie je schopný sám sa živiť, pričom sa do úvahy berú majetkové pomery bývalého manžela. Ak sa nedohodnú sami, výšku príspevku určí súd, najdlhšie však na obdobie 5 rokov od rozvodu.
Súd prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Otec dieťaťa je povinný matke dieťaťa, s ktorou nie je zosobášený, primerane prispievať na jej výživu a na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
Súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka.
Text po odbornej stránke skontrolovala:
JUDr. Mária Dvončová
právnička, autorka projektu pravneprerodica.sk