Vodníkove zlaté kačky-prvé vyd.1975

veľmi dobrý stav, krásna stará retro knižka, prvé vydanie z roku 1975, veľmi zachovalá s krásnymi ilustráciami, pekné strany, bez pečiatok, bez vpisov, papierový prebal mierne opotrebovaný

Vodníkove zlaté kačky
Rozprávky zo Zamaguria
Viktor Majerík, Peter Glocko
Vydavateľstvo: Mladé letá
Rok vydania: 1975
Vydanie: 1
Počet strán: 256
Formát: 210 x 285
Väzba: tvrdá, s prebalom
Orientačná váha: 991 g
Náklad: 12000 ks
Jazyk: sk
Ilustroval: Vincent Hložník

Pre čitateľov od 9 rokov

📌Anotácia: Možno sa vám zdá, že čosi som k rozprávke pridal, primyslel, má viac riadkov ako tá v goralčine. Treba však vedieť, ako rozmýšľajú ľudia na Zamagurí, v ich rozprávkach je viac, ako sa na prvý pohľad zdá. Zamagurské rozprávky sú bez princov,možno sa nejaká taká nájde, ale väčšina príbehov je o skutočných ľuďoch, ako tá o Kráľovi, lebo tá kotlina sa tak dodnes volá.

📌Cesty za rozprávkou bývajú mnohoraké. Autorov tejto knihy Viktora Majeríka a Petra Glocku, poznáme z prvej knihy zamagurských rozprávok, ktorá vyšla vo vydavateľstve Mladé letá roku 1970 pod názvom Šťastenko. Obaja, zberateľ Viktor Majerík i Peter Glocko, ktorý dal rozprávkam literárnu podobu, už niekoľko rokov chodia za rozprávkou na Zamagurie na slovensko-poľských hraniciach. V tomto kútiku severného Slovenska, kde medzi goralským ľudom žije i dnes rozprávka vo svojej prvotnej podobe, ešte nevymreli múdri rozprávkári. Spomenieme aspoň niekoľkých: Michala Gabrišáka z Haligoviec, Ondreja Kocúra z Veľkej Lesnej, Annu Sulirovú zo Zálesia, Viktóriu Bombarovú rodom z Lesnice, bývalého baču Vojtecha Džurňáka. V ich rozprávaní, pravdaže v goralskom nárečí, zachovali sa osobitné motívy, i príbehy zo života goralov, opradené fantáziou, aké nenájdeme v rozprávkach z iných oblastí Slovenska. Akoby mnohé zo skutočného života goralov prešlo do rozprávok, a naopak, akoby nejedno pomenovanie doliny, skaly, či vrchu malo pôvod v dávnej rozprávke.

📌Život hociktorého z menovaných rozprávkárov je taký bohatý, že by stačil román. A pritom sa podobá rozprávke, zamagurskej ,godke‘, v ktorej človek nežije vo veľkej hojnosti, hoci robí od rána do večera, od jari do zimy, ale napriek tomu dokáže o svojom tvrdom živote povedať vždy čosi pekné a múdre. V doslove k tejto knihe Peter Glocko napísal:

» V domoch na Zamagurí ešte horia živé ohne a v každom polienku je ukrytá rozprávka, vyskočí v plamienkoch, ožiari tváre ľudí a pripraví im šťastné chvíle. Lebo Rozprávka vie, kto je jej hoden: čisté deti a čistí ľudia. «