Margita Figuli Babylon 1 a 2 časť staré knihy 1973

Margita Figuli Babylon 1 a 2 časť
retro stará kniha
Dvojzväzkové dielo si ukrojilo pomerne veľký kus z môjho voľného času, ale čítanie stálo za to. Babylon sa s menom Margity Figuli nespája tak automaticky ako jej notoricky známa novela Tri gaštanové kone, či iné kratšie prózy. Jednoznačne však patrí k dielam, ktoré slovenskú literatúru reprezentujú v tom najlepšom svetle.
Autorka umiestnila dej románu do obdobia pádu Novobabylonskej (Chaldejskej ríše), teda do roku 539 pred naším letopočtom, kedy vďaka zrade babylonských kňazov padlo Mesto Miest (Babylon, Bábel) do rúk perzského kráľa Kýra II. Vojna medzi Chaldejskou ríšou reprezentovanou kráľom Balsazárom a Perziou pod vedením kráľa Kýra tvorí v románe jednu z troch hlavných dejových línií. Ďalšími dvomi sú ľúbostný trojuholník (generál Neuzardar – dievča z ľudu Nanai – perzské knieža Ustiga) a boj o moc vo vnútri ríše (kráľovská moc – vojenská moc – kňazská moc). Všetky tri dejové línie sa navzájom prepletajú a ovplyvňujú, vďaka čomu sa pred čitateľom rozvíja pútavý príbeh.

Podobne ako v novele Tri gaštanové kone, aj vo svojom historickom románe zostala autorka verná tematike morálnych hodnôt a čistote citov, ktoré aj v tomto príbehu zohrávajú hlavnú úlohu. Dobro a zlo vniesla do príbehu cez charaktery románových postáv, ktoré určujú ich správanie a konanie a ovplyvňujú dej. Na kráľovskej úrovni proti sebe stoja ctibažný, zhýralý, nestabilný a slabý kráľ Balsazár a mocný, rozvážny, spravodlivý kráľ Kýros. V rámci vojenskej spoločenskej triedy na seba narážajú slávny a statočný chaldejský generál Nebuzardar a jeho zástupca – závistlivý zradca San Uri. Aj medzi kňazmi môžeme nájsť protipóly charakterov. Na strane zla stojí zákerný veľkňaz Isme Adad, na opačnej strane barikády múdry kňaz Ulu. No a, samozrejme, aj najnižšia spoločenská vrstva má reprezentantov dobra a zla zastúpených v postavách čistej a úprimnej Nanai a jej buričskom bratrancovi Surmovi.
Hlavným hrdinom Margita Figuli prepožičala neporaziteľnú moc lásky, ktorá je na viacerých miestach románu oslavovaná ako najvyššia ľudská hodnota. A nejde tu len o čistú a úprimnú lásku medzi mužom a ženou, ale aj lásku v zmysle úcty voči dobrému a chrabrému veliteľovi, ktorú Nebuzardarovi prejavujú jeho vojaci, či v zmysle neochvejnej vernosti, ktorú prejavujú Kýrovi poddaní svojmu múdremu kráľovi, alebo lásku k vlasti v zmysle hrdosti na svoj pôvod. Láska tu navyše figuruje aj ako nekonečná studnica múdrosti a protipól nenávisti.
Predstaviteľka prózy naturizmu sa nezaprela a aj v tomto románe je viditeľné úzke prepojenie človeka s prírodou. Prírodné javy sú tak často predzvesťou ďalšieho deja, rastliny predpovedajú osud človeka, ročné obdobia ovplyvňujú chod udalostí. Pri vonkajších aj vnútorných popisoch postáv si autorka veľmi často pomáha básnickými prostriedkami (vzletné metafory, prirovnania) a tak niektoré pasáže miestami nadobúdajú až lyrický charakter…,
1 kus 9,90
Spolu 14,90
Obal prelepený
Dobrý stav
Plus pošta