Princ a krása zeme+CD

Perfektný stav, knihu je možné darovať. Je hrubá, nová v obchode stojí 36 €.
Kniha Princ a krása zeme prináša rozprávky z vyše tridsiatky krajín, v ktorých pôsobili slovenskí vojaci od roku 1993 v misiách a operáciách na podporu mieru, pričom rozprávky sú publikované v slovenčine aj v angličtine a ilustroval ich renomovaný výtvarník Martin Kellenberger.
Prerozprávali ich vojaci, ktorí v zahraničnom nasadení pôsobili, no aj diplomati, novinári, charitatívni pracovníci či cestovatelia. Súčasťou 378 stranovej knihy je príloha s údajmi o slovenskom zastúpení v jednotlivých operáciách medzinárodného krízového manažmentu, ktorú zostavil publicista Pavol Vitko.

Na ilustráciu: rozprávka Začarované bociany je z Iraku, Dedova rada z Lotyšska, o tom že Dom bez ženy je ako pec bez cesta sa hovorí v rozprávke z Afganistanu, cyperská rozprávka má názov Hodža Aslant – drevorubač, Muž, ktorý robí dobro je zo Sýrie, Hadí kráľ a statočný roľník Vasva z Ugandy, Princ a jeho osud je z Egypta, Teklova koza z Eritrei, Malin Kundag a jeho mamka z Východného Timoru, Kráľov roh je zo Severného Macedónska, Starenka bylinkárka a zlodej z Kuvajtu, Dievča – žabka z Chorvátska a trebárs Princ a krása zeme je z Kosova. Dodajme, že slovenská rozprávka je autorská, napísal ju Ľubomír Feldek a volá sa Keď Pán Boh a Svätý Peter chodili po Slovensku. Ľubomír Feldek pre deti jednu z rozprávok aj prebásnil. Jej názov je Prečo sa opica podobá človeku a pochádza z Mali.
Na ukážku práve táto rozprávka v neprebásnenej verzii, ktorá v knihe patrí k tým najkratším:
Za dávnych čias sa jedna opica vydala za Bohom so
žiadosťou, že aj ona by chcela byť ako človek.
Boh jej povedal: „Dobre, urobím z teba človeka,
ak vydržíš sto dní zavretá v debne.“
„Samozrejme,“ odpovedala opica. „Prečo nie, vydržím!“
Boh ju teda zavrel do debny.
Ráno na deväťdesiaty deviaty deň opica vykukla cez úzku medzierku
medzi latkami, a čo nevidí – nádherné pestré kvety, zrelé mangá, celé
trsy žltých banánov, modrú oblohu bez jediného obláčika, číre jazero,
zlatisté lúče presvecujú celú krajinu, halúzky sa kolembajú vo vánku…
Opica to nevydržala. Pozbierala všetky sily, rozbila debnu a vybehla do
divočiny volajúc: „Kým som bola zatvorená v debne, celý svet opeknel. Príroda
ma určite volá, aby som si užívala jej krásy a dary! Už bežím, svet, už bežím!“
Nestihla ani dopovedať a ocitla sa na čerstvom vzduchu,
aby tu mohla žiť voľne ako ostatné zvieratá.
A preto opica zostala len na polceste medzi človekom a zvieraťom.