Zuzka Zguriška Bičianka z Doliny-vyd.1966

veľmi dobrý stav, krásna stará retro knižka, vydanie z roku 1966, veľmi zachovalá, pekné žltšie strany, bez pečiatok a bez vpisov, obal a papierový prebal mierne opotrebovaný,

Autor: Zuzka Zguriška
Názov: Bičianka z Doliny
Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ, Bratislava
Rok vydania: 1966
Edícia: SPKK, 192. zv.
Jazyk: slovenský
Počet strán: 236
Kategória: slovenská próza
Väzba: tvrdá s prebalom
Vydanie: druhé
náklad 18 000 výtlačkov

📌Sviežosť, bystrosť, živosť a veselosť – toto všetko aj po rokoch priam nákazlivo srší z románu, odohrávajúceho sa v rázovitej slovenskej dedine. Hlavná postava – bohatá patriarchálna vladárka rozkazuje svojim trom dospelým synom. Odmietne vziať na vedomie lásku svojho syna, nechce chudobnú nevestu, čo sa zabudla s jej najmladším. Teší sa z bohatej mlynárovej Zuzky, ktorú si berie jej druhý syn. Po mnohých spletitých a humorných premenách si predsa len chudobná dievčina získa zdanlivo kamenné srdce Bičianky. Idylický príbeh z myjavských kopaníc prečítate na jeden dych. Zavedie vás do harmonického sveta, v ktorom sa žije od narodenia až po hrob podľa odvekého poriadku a v súlade s prírodou. Hrdinovia príbehu sa živia prácou svojich rúk, používajú zdravý rozum a k veciam pristupujú s neopakovateľným humorom!

📌príbeh z kopaničiarskeho života - patriarchálna vladárka na majetku rozkazuje svojim trom dospelým synom - chudobnú nevestu, čo sa zabudla s jej najmladším synom nechce - z bohatej mlynárovej dcéry, ktorá si berie jej druhého syna sa teší.

📌Svet Zguriškiných postáv je jedným z posledných kútov nášho života, v ktorom všetko tvorí akýsi zmysluplný uzatvorený kruh. Svet, v ktorom mravnosť je mravná, zloba zlá a ľudia takí alebo onakí, no málokedy nie aj takí aj onakí v jednej osobe. Je to svet harmonický, i keď vôbec nie idylický. Žije sa v ňom podľa zásad praktického materializmu, zdravého rozumu a kresťanskej etiky, ktorej bola dávno odňatá akákoľvek mystika. Veci majú svoju vlastnú vecnú hodnotu, žije sa z práce rúk a ľudia majú od narodenia až po hrob svoje usporiadané zvyklosti, ktoré vyrastajú z ich prirodzených potrieb a ich súžitia s prírodou. Nikto netrpí rozpolteným vedomím, nie je odcudzený, ani vnútorne rozrušený, a keď predsa — príčina je dobre a jasne pochopiteľná. Je to jeden z posledných ešte celistvých svetov, ktoré nám literatúra u nás zachytáva. A toto je vari tiež jednou z príčin, že po Zguriškiných poviedkach a románoch siahajú čitatelia, najmä tí pohodlnejší, spontánne vždv znova a znova.