Topánky, v ktorých majú nohy voľnosť pohybu. Počuli ste už o barefoot?

"Pri výbere topánok sa rodičia nespoliehajú na svoj vlastný úsudok a riadia sa stereotypmi v obúvaní, čo môže viesť k zdravotným problémom," hovorí Veronika Palková. 

V dnešnom článku vám prinášame rozhovor s Veronikou Palkovou, ktorá sa zaoberá barefoot štýlom obúvania.

"Som mama dvoch detí (3 a 7 rokov) a k barefoot som sa dostala vďaka nim. Mladší syn začal chodiť veľmi skoro a od prvých krokov bol veľmi odvážny a suverénny. Celé to začalo kúpou jeho prvých topánočiek ... V tych tvrdých ortopedických mi odmietal chodiť, plakal a sadal si na zem, aj keď naboso doma behal krásne. A tak mi neostávalo nič iné, len začať pátrať po niečom, čo mu bude vyhovovať. Našla som jeho prvé mäkké, ohybné topánočky PEDIPED, v ktorých behal po dome úplne s radosťou. 
No a keďže mi to celé nedalo a som taký akademický typ, začala som trošku bosú chôdzu a obúvanie študovať a zistila som, že mi barefoot dáva logiku. Je to jasné ako facka, že v tvrdej neohybnej topánke, ktorá nám tlačí prsty k sebe, sa nemôžeme predsa cítiť dobre. Môj lov po značkách a nových modeloch začal naberať na obrátkach. Keďže mal syn fakt špecifickú nôžku, ktorú nazývame v barefoot svete „plutvička“, bola to veru fuška. 

Obúvala som jeho, neskôr seba, muža i mladšieho syna už len barefoot. Postupne som sa dopracovala k tomu, že mi mamky začali písať a radiť sa so mnou, ako obuť svoje deti. Až nadišiel deň D, kedy som si povedala, že by bolo skvelé mať predajňu, kde sa mamky poradia, deti si topánočky vyskúšajú a hlavne sa im v takej špecializovanej predajni nastaví obuv priamo na mieru. A tak vznikol náš Bosáčik, ktorý tu je už 2,5 roka a ponúka okrem množstva značiek a modelov kvalitných barefoot topánok i fyzioporadenstvo priamo v kamennej predajni v Prešove (Slovenská 14) či online na našej stránke bosacik.sk alebo vo Facebook skupine (Bosáčik – ideálne botičky pre vaše detičky). No a najnovšie už aj v poradni na Modrom koníku, čomu sa veľmi teším.”

Štýl obúvania barefoot naberá na popularite. Čo presne barefoot obúvanie znamená?

Barefoot obúvanie je štýl obúvania detí i dospelých do topánok, ktoré konštrukčne umožňujú chodidlu to, aby pracovalo akoby bolo naboso. V princípe ide o to, aby bola obuv nastavená každému „na mieru“ tak, aby nebola noha nijako a nikde obmedzená a mohla naplno spĺňať svoju funkciu, ktorú odjakživa má. Nie je to len ohybná topánka, ako si niektorí myslia. Ohybnosť topánky fakt nestačí.

Aké zdravotné problémy môžeme deťom spôsobiť nesprávnym výberom topánok?

Problémy, ktoré môžu byť spôsobené nesprávnym výberom obuvi, by som rozdelila do dvoch kategórií. Prvú kategóriu tvoria tie problémy, ktoré sa prejavia v relatívne krátkom čase. Na chodidlách sa môžu vplyvom úzkej a nesprávne zvolenej špičky objavovať haluxy (vybočené palce) či iné deformity chodidla. Tie bohužiaľ nevidíme len u dospelých žien, ktoré nosia často lodičky, ale vídame ich už aj u malých detí, ktoré majú ešte kosti na chodidlách mäkké a rýchlejšie podliehajú deformáciám. Tiež sa môžu u detí zjaviť rôzne nesprávne stereotypy chôdze, ktorými kompenzujú to, že ich topánka niekde tlačí alebo im proste nesedí. Z dlhodobého hľadiska sa môžu objaviť hlavne v dospelom veku bolesti chrbta, chodidiel, plochá noha i iné deformity. Dokonca i časté bolesti krčnej chrbtice či migrény môžu mať pôvod v topánkach.

Aké najčastejšie chyby robia rodičia pri výbere topánok?

Nespoliehajú sa na svoj vlastný úsudok a riadia sa stereotypmi v obúvaní. Často im ich mamy, či babky hovoria, že dieťa má mať hneď ako sa postaví pevnú topánku, že potrebuje v topánke oporu. A pritom je to proti zdravému rozumu. Prečo by sme mali obúvať deti do tvrdých topánok a tým ich obmedzovať v pohybe?

Ďalšia chyba je, že volia nesprávne nadmerky (nadmerok je to miesto v topánke, ktoré je navyše a umožňuje nožičke naplno pracovať). Často sa stretávame na rôznych akciách s deťmi, ktoré majú topánočky nadoraz alebo im lezú pršteky z papučiek. Pri barefoot maminách si zase všímame, že nie vždy zvolia vhodný typ topánky pre daný typ nôžky (nesedí dobre v päte alebo je príliš široká či úzka) alebo volia zase extrémne veľké nadmerky. A žiaden extrém nie je dobrý. Ideálny nadmerok závisí od typu topánky i od toho, čo dieťatko „znesie“. Vo všeobecnosti je to približne 1,2 cm, kde je 6 mm potrebných na chôdzu a zvyšok sa dáva na rast nôžky, aby sme nemuseli meniť topánočky každý druhý týždeň. Najmenej chýb sa dopúšťame vtedy, ak si mamina dá poradiť v špecializovanej predajni a dieťatko si topánočky osobne vyskúša.

Aké problémy dokáže barefoot obuv napraviť?

Nie je to zatiaľ vedecky podložené (alebo som na takú komplexnú štúdiu ešte nenarazila), no množstvo ľudí hlási, že im po dlhšom čase nosenia barefoot obuvi  ustúpili bolesti chrbtice, migrény či s cvičením vyriešili problém s plochými nohami a dosiahli, že sa klenba stala nielen „peknou“, ale i funkčnou.

Ak má dieťa ploché nohy, postačia mu k náprave iba barefoot topánky alebo je nutné pristúpiť ešte k iným metódam?

Plochá noha je u dieťaťa do istého veku fyziologická. Štúdie poukazujú na to, že klenba ako taká sa formuje u niektorých detí až do veku 6 rokov. Ak ale máme staršie dieťatko, ktoré má problém s plochými nohami alebo dospeláka, ktorého tento problém trápi dlhodobo, nosenie barefoot obuvi nestačí. Je potrebné nájsť si dobrého fyzioterapeuta (nie je podmienkou, aby bol barefoot pozitívny), aby sa pozrel na telo komplexne. Ja vždy vravím, že noha je odrazom držania celého tela. Ten nastaví trefné cviky na oslabené oblasti a v kombinácii s vhodne zvolenou barefoot obuvou sa môžu diať skutočne zázraky.

Častokrát skončíme s plochou nohou u ortopéda, čo nie je dobrá cesta. Ten sa nepozerá na naše telo komplexne, ale fixuje sa len na nohu. Ukazuje sa, že ortopedické vložky problém plochonožia neriešia, len ho zakrývajú. Ak máte podozrenie na plochú nohu u dieťatka, pokojne ho nechajte vyšetriť u fyzioterapeuta. Preventívne cvičenie nikdy nie je na škodu.

Čo znamená kompromisná obuv? Je to postačujúce alebo radšej zainvestovať do barefoot?

Barefoot obuv by mala spĺňať nasledovné kritériá:

• má mať správny tvar špičky,
• má byť flexibilná vo všetkých smeroch,
• má byť ľahká,
• nemá mať podporu klenby, podpätok, pevnú pätu a
• má byť zdravotne nezávadná.

Kompromis spočíva v tom, že niektoré z týchto kritérií obuv nespĺňa. Pre každého je kompromisom niečo iné. Niekto nepovažuje za dôležitú ohybnosť obuvi, niekto dáva prioritu tvaru špičky. Niekto zase považuje za kompromisnú topánku tú, ktorá nemá podporu klenby. Hranice kompromisu si stanovuje každý sám. Kvalitná ortopedická či kompromisná obuv však stojí niekedy porovnateľne toľko ako barefoot. Na trhu sú už v ponuke rôzne značky i v cenovo prijateľných hladinách, preto už aj na predajni vídame, že ak si mamky môžu vybrať medzi čistým barefoot a kompromisom, často už siahajú po barefoot modeloch. Niekedy je finančný rozdiel skutočne zanedbateľný.

S prvými krôčikmi ratolestí mamičky často riešia, aké kúpiť prvé topánočky pre začínajúceho chodca, ktorý vlastne ešte príliš nechodí. Čo by ste im odporučila?

Ak dieťatko ešte nechodí, topánky na nôžky nepotrebuje. Dôležité je zabezpečiť, aby sa mu pri vstávaní a cupotaní popri nábytku nešmýkalo, aby si neublížilo. Na to sú skvelé napríklad protišmykové ponožky. Nám sa osvedčili tie s protišmykovou silikónovou šľapou pod celým chodidlom (napríklad značka Sterntaler). Najlepšia protišmyková ponožka je ale za mňa bosá nôžka. Preto ak sa to čo i len trochu dá, nechávajte detičky čo najviac úplne naboso. Stačí ich len chvíľku sledovať a sami budete prekvapení, ako tá nôžka aktívne pracuje.

Často mamky volia (nielen pre malé detičky) úzke ponožky, či sťahujúce pančušky. Preto odporúčam vždy skontrolovať, či ponožka/pančuška umožňuje dostatočnú prácu chodidla, aj keď dieťatko len sedí v kočíku alebo ho nosíme v šatke alebo nosiči a či ho niekde neotláča. Nosiacim maminkám odporúčame ponožky a cez nich štucne. Nôžka pri správnom podsadení môže byť pančuškou či overalom stiahnutá a má teda obmedzený pohyb. Prípadne skúste zvoliť overaly alebo pančušky o číslo väčšie ako je konfekčná veľkosť dieťatka. Na doma sú fajn aj capačky alebo capačko-ponožky (skvelé pre chodiace deti sú napríklad Attipas).

Predtým bolo bežné nakupovať topánky v kamenných obchodoch, kde si dieťa topánky vyskúšalo. Dnes je veľa internetových obchodov, ktoré lákajú na nižšie ceny alebo väčší výber značiek topánok. Ako postupovať pri výbere topánok na internete? Na čo si dať pozor?

Ani v tých kamenných obchodoch to teda nebola žiadna sláva. Nepoznám klasický kamenný obchod vo svojom okolí, kde by zodpovedne premerali dieťatku nôžku i vnútorný priestor topánky a odporučili vhodnú obuv. Často sa stáva, že sa mamka k obutému dieťatku zohne a vyskúša, kde má v topánočke palček. No, dieťatko často pršteky reflexne pokrčí a mamka má dojem, že tam má ešte miesta dosť, čo nemusí byť vôbec pravda. Určite pri výbere topánok odporúčam obrátiť sa na odborníkov.

Na Slovensku je už viacero barefoot predajní, kde vám nôžky zodpovedne premerajú, poradia, pomôžu s výberom. Prípadne môžu mamky využiť služby niektorých e-shopov, ktoré ponúkajú online poradenstvo. No stále to nedokáže nahradiť osobné skúšanie v kamennej predajni. Bohužiaľ na Slovensku je trend „poradím sa a vyskúšam v obchode a kúpim o pár eur lacnejšie v e-shope“. To nie je veľmi dobrá voľba. Práve kvôli tomu už niekoľko predajní na Slovensku skončilo, pretože sa nedokázali uživiť. Preto je možno na mieste si uvedomiť, že nákupom v kamennej predajni aj podporujete jej fungovanie. Ak ale nemáte možnosť osobne skúšať, je fajn využiť poradenstvo už renomovaných e-shopov, ktoré majú s poradenstvom bohaté skúsenosti. Tam vás už ponavigujú a vyžiadajú si od vás informácie o nožičkách dieťatka, aby vám pomohli vybrať z barefoot ponuky čo najvhodnejšie topánočky.

Hovorí sa, že barefoot obuv je možné kupovať bez obáv aj nosenú, pretože sa stielka nezošlape. Je to pravda? Aký na to máte názor?

Pri barefoot obuvi je to trošku iné. Tam sa vlastne na tenkej podrážke bez podpory klenby nemá čo „prešlapať“. Dokonca sú nosené topánočky už častokrát mäkšie ako tie z výroby. Môže to byť niekedy fakt dobrá kúpa. Stále ale treba pozerať na to, či nie je podrážka extrémne schodená, či nie je topánka „vyšmatlaná“ zozadu alebo nejako veľmi poškodená. Je dobré si nechať topánočky pri kúpe z bazárika nafotiť zo všetkých strán, aby ste videli, v akom stave v skutočnosti sú.

Je pre malé deti vhodná chôdza naboso?

Chôdza naboso je vhodná ako pre malé deti, tak aj pre dospelých. Častokrát k nám prídu mamky od ortopéda s tým, že im bolo povedané, že majú používať vložky do topánok, ale zároveň chodiť aj naboso hlavne po nerovnom povrchu. Je to taký ortopedický paradox. Takže i samotní ortopédi si uvedomujú dôležitosť chôdze naboso.

Noha je tá časť tela, ktorá nás spája so zemou. Cez nohu sa nám do mozgu dostáva množstvo dôležitých podnetov, čo s pevnou hrubou podrážkou často nevnímame. Zároveň bosá noha pracuje, svaly chodidla i celej dolnej končatiny sú v neustálom tréningu. Bosé dieťa má najlepšiu stabilitu v teréne, pretože dokáže plnohodnotne používať všetky pršteky na vyrovnanie tela. Topánočkou by sme im túto možnosť stabilizácie určite vzali. Takže za mňa je bosá chôdza pre deti vhodná a dokonca veľmi dôležitá.

Ako vyzerá správna chôdza? Možno štýl chôdze preučiť?

Je rozdiel v tom, aký pohyb a kde ho vykonávame. Či ide o chôdzu alebo beh a či prechádzame po bezpečnom podklade alebo ideme v noci po detskej izbe plnej hračiek.

Pri chôdzi by mal byť pohyb plynulý a mäkký (tvrdý dopad do päty známy ako dupanie spôsobuje veľké otrasy chrbtice a nie je z dlhodobého hľadiska v poriadku). Preto je dôležité dopadať pri chôdzi do päty (kde pohyb fyziologicky začína) mäkko. Druhá fáza je medzistoj, kde je dôležité, aby sa do práce zapojili už aj naše palce. Stojíme už len na jednej nohe, ktorá nesie váhu celého tela a tu veľa práce za nás urobí i naša klenba, ktorá sa vysporiada s našou váhou a silou dopadu a tak okrem iného chráni i našu chrbticu. No a posledná fáza je odraz v špičke. Je to dôležitá fáza, kde by sa mali do akcie zapojiť všetky prsty na nohách (hlavne palec). No u dospelákov veľmi často pozorujeme, že majú pri odraze neaktívne malíčky a dokonca i palce, čo je spôsobené tým, že dlhé roky nosili úzku obuv a tým pádom svaly na týchto prstoch zakrpateli a neplnia svoju úlohu.

Pri behu ide o iný pohyb, jednoduchší. Dopad by pri ňom mal začínať v špičke. A keď v noci ideme pomedzi tie hračky, tak zase prvý dotyk so zemou je v špičke, keďže prstami sondujeme zem pod sebou.

Čo sa týka toho preučenia, tak platí, že čím sme starší, tým je to ťažšie, ale vždy sa to dá. V spolupráci s dobrým fyzioterapeutom alebo koučom bosej chôdze sa to určite dá  zvládnuť v každom veku. Deti majú v tomto veľkú výhodu. Ich chôdza je v prípade zdravého dieťatka v poriadku a ak sa to nepokazí nevhodnou obuvou, odnesú si správne návyky chôdze so sebou až do dospelosti.

Ďakujem za rozhovor a prajem vám, nech sa vám darí.