Nikdy som nejako neiklinovala k týmto foram, no po včerajšku sa mi zmenil život.
Bola som v 8. Týždni tehotenstva išla som k doktorke ako zvyčajne plna očakávania ako naše dieťa vyzerá o koľko narástlo no proste som ho chcela zas vidieť. Sedela som so sestričkou ktorá mi hovorila ako dobre mi vyšli všetky výsledky krvi tak hneď na to som išla za doktorkou nech už ho vidím a videla som ho. Žiaľ nevidela som tlkot srdca. Doktorka skúšala možné nemožne z každej strany sa pozrieť či náhodou no nič sa nezmenilo. Hneď na to má poslala do nemocnice kde mi len potvrdili to v co som nechcela sama sebe pripustiť ani v najhoršom sne. Pár hodín na to som už ležala na operačnej sále kde ma uspali a viac si pamätám už len to jak som sa so slzami v očiach prebudila že môj drobec už naozaj nie je. Prešiel len deň a mna depresia nechce opustiť. Neviem sa pozrieť na svoje telo a co je najhoršie celé si to vycitam. Co som mohla nemohla. Samozrejme že s mužom to chceme skúsiť znova len mám strašný strach. Neviem si ani len predstaviť že sa tento scenár bude opakovať. Neviem vôbec co ďalej mám pocit že s mužom nás toto rozdelilo viem že smúti rovnako ako ja len on to prejavuje inak zavrel sa sám do seba ledva Somnou komunikuje s ostatnými vôbec nič. Bojím sa toho že toto je začiatok konca všetkého. Aj keď dieťa chceme neviem či sa dokážeme cez toto celé preniesť a zas byt ako pred tým.
velmi ma to mrzi, je tu vela tebe podobných (vratane mna) daj si do vyhladavaca Forum missed abort potrat.
najdes tu vela tem tomuto venovaných aj so stastnym koncom
https://www.modrykonik.sk/forum/ideme-na-to/ako-ste-zvladali-dalsie-tehotenstvo-po-missed-abort/
https://www.modrykonik.sk/forum/som-tehotna/mala-by-som-tehu-priznaky-pri-missed-abort/
teraz obaja potrebujete cas, aby ste sa vyliecili a po case to skuste znovu. ziadnu paniku 😀
@liberdade asi budem necitliva, vela pribehov na modrom konikovi som citala, ako mamicky prisli o svoje deticky v neskorsom tyzdni tehotenstva a cakal ich porod mrtveho dietatka, to uz je naozaj velka trauma. Ja sama som si presla samovolnym potratom v 11tt, embryo sa v 8tt prestalo vyvijat a uhynulo, co som zistila az dva tyzdne neskor, ked som zacala krvacat, nesla som na kyretaz, sama som doma prezila, co vsetko sa dialo s mojim telom, tvalo to dva tyzdne, kym sa vylucilo plodove vajce, cele som si ho poobzerala a som rada, ze nemame poskodene dieta, ktore sa odumretim v skorom stadiu tehotenstva takto prirodzene z tela vylucilo.
Neboj sa, zivot nekonci a mozes verit, ze bude dobre, ono to malo zrejme svoj vyznam.
@liberdade to ma velmi mrzi, ale nevesaj hlavu, najlepsie je na to co najskor zabudnut, prist na ine myslienky a ist dalej. Viem, ze to nie je jednoduche, ja som si tym presla 2krat v 6. a 10. tyzdni. Mne dost pomohlo ked mi lekarka vysvetlila, ze som za to nemohla, nedalo sa proste nic robit a vraj jedno zo styroch tehotenstiev konci prirodzenym uhynom embrya, co je dost vela. Vacsinou to byva vo velmi skorom stadiu ked o tom zena ani nemusi vediet a vnima to len ako oneskoreny menzes. Ak sa na to pozries cisto z biologickeho hladiska tak ludske telo je pomerne komplikovane a ak sa nieco nevyvina ako by sa malo, vyvoj sa proste zastavi. Priroda je mudra a urcite sa to raz podari. Drzim ti palce, aby si sa z toho co najskor dostala 🙂
Je mi luto tvojej straty, ako pises presiel len den...den nestaci mozno ani mesiac na to aby si zabudla. Nemusis zabudat, len proste musis ist dalej. Tvoj plod nebol tak silny aby vydrzal ty zato nemozes, nic co si myslis ze by si spravila lepsie by nepomohlo. Hlavne sa z toho neobvinuj lebo ostanes v boudnom kruhu. Takto to malo byt. Ja napriklad by som tu tiez nebola keby moja mama nepotratila prve babo...A tiez si so mnou odlezala svoje v nemocnici a som tu. Drzim palceky nech sa rychlo zotavis.
Dakujem Vam krasne za vsetko povzbudenie.. Velmi to teraz potrebujem mam velky pocit samoty, muz sa uzavrel do seba do takej miery ze ani somnou moc nekomunikuje. Potrebovala so povzbudit lebo vidim vsade len smutok cela moja rodina to tiez preziva nakolko sme sa o dieta snazili dlhsi cas a cela rodina sa tesila ze sa nam podarilo vytuzene baby.
@liberdade neboj ono sa to podari...hlavne sa nehnevaj na muza...proste to preziva inak ako ty...aj tebe aj jemu treba nechat cas,aby ste si vztah nepokazili. Prajem vela stastia a hlavne zdravia do buducna.
@liberdade je mi to strasne luto co sa ti stalo . Je to strasne ja osobne som to nezazila . Ale sucitim stebou ako ta to mohlo zasiahnut . To je ten najhorsi pcit co moze zena zazit v zivote . Hlavu hore skus sa dat do poriadku , asi nebolo babetku sudene zit nebolo v poriadku ked zomrelo , je v nebicku a dozera na vas .
My sme nase ani nevideli,kedze som mala iba prezdny vak, neboj teraz to boli,ale to prejde a urcite sa cez to prenesiete. Nam sa po 8 mesiacoch zadarilo a teraz som v 20.tt a zatial je vsetko v poriadku🙂 Dobre sa vyplac a potom to skuste zase. Odislo lebo nieco nebolo v poriadku. Ty zato urcite nemozes.
Dakujem krasne za podporu este raz. Viac ma teraz mrzi ze muz mi upadol do strasnej depresie vsetko si vycita ze tomu niak pomohol aj ked nemal ako kedze sme pomaly ani pohlavny styk nemali hladali sme ine cesty aby sme dieta neohrozili. Neviem ako mu mam pomoct ked somnou nekomunikuje a hlavne momentalne sme kazdy inde. Mam velky strach aky to moze mat na nas dopad.
Je to smutne sama som si tým nepresla a neviem si predstaviť tu bolesť mam dve detičky a urcite sa to podari aj vám asi babatko nebolo v poriadku poznam veľa známych čo si tým presli a dnes majú zdravé krásne detičky manžela podporuj chlapi sa s tým vyrovnavaju ťažšie keď vedia ze my ženy sa trapime nechajte si chvíľku cas dzrim palceky nech vám to vyjde
@liberdade chce to pozbierať sily na rozhovor...áno, potrat je hrozný, ale bohužiaľ aj pomerne bežný, asi takto racionálne by som išla na muža...že sa to stáva bežne, po príčine sa nepátra (ak sa to neopakuje), netreba sa kvôli tomu hneď psychicky rúcať...pozitívum pre vás je, že to ide prirodzene a toho by som sa držala...a do budúcna odporúčam nechať si správy pre rodinu a okolie až do prvého screeningu a dovtedy nič nebrať ako istotu...ale zase myslieť pozitívne, ja som napr.potratila v septembri' 13, prvé dieťa som porodila v auguste'14 a druhé v decembri '15 a to mám 35r...je nás skrátka veľmi veľa s rovnakým osudom a takmer všetky s úspešným pokračovaním...takže smúťte ak to tak cítite ale zas nie dlho😉 držím palce
Ja som si toto prezila pred rokom a pol. Bolo to v 12tt.prisli bolesti a krvacanie a na urgente uz len skonstatovali ze akcia tam nieje. A babo zodpoveda 8tt. Este k tomu som mala od zaciatku vedla babatka velky hematom ktory branil babu vo vyvoji. Treba manzelovi vysvetlit ze priroda to zariadila sama ze ak je plod poskodeny je lepsie ak odide v tak skorom stadiu.aj my s manzelom sme si tak povedali.bohuzial odvtedy som mala 3x pozit.test ale hcg nebolo nikdy vyssie ako 100. Bolo to len laboratorne tehu.nikdy mi neprisli na to preco sa mi babo nechcelo vyvijat.vzdy odumrelo. Vsetky vysledky ok(hematka,genetika) ok. Uz sme ani nedufali.az minuly rok v oktobri mesiac co ma prepustili po 4 rokoch z prace asi ze som bola vkuse v nemocke a behala po vysetreniach tak som ostala tehu. Momentalne som 28tt som sice od zaciatku tehu na PN ale stoji to za to. Ale po mojich skusenostiach sa bojim este teraz za kazde pichnutie a bolest.tak drzim vam palce aby ste to s manzelom prekonali a uvidis ze sa to podari do radostneho konca 🙂
@liberdade vela sil, je to tazke, ja som tiez pitratila minuly tyzden bola som len 6 tt, a to som si vzdy hovorila, ze mne SA to nemoze stat. Hoci my sme tretie este neplanovali a po prvom soku som sa zacala AJ tesit, predsa ked SA to stalo, som SA rozplakala a je mi z toho smutno. Ale tak ako pisu baby, priroda vie preco, a veru casto za to nemozes, jednoducho to tak je. S tvojim muzom musite o tom rozpravat, mlcanie nicomu nepomoze.
Viem aké ťažké obdobie prežívate.Ja som bola v 6. tt,a dr. nič nevidela,tak som sa chcela prehlásiť ku inému lekarovi.Jediné čo mi moja múdra pani dr. povedala bolo,že nic nevidi.čo nás s mojim dorazilo. V 11tt som zacala mať priznaky na menzes,no ostávala mi iskricka nádeje,že všetko bude fajn.Žiaľ nebolo,,,po 2. ukrutných dni v bolestiach som doma vo vani potratila,hneď isla do nemocky,samozrejme ihneď kyret,na do čistenie,bola som otvorená na palec.Nás sen týmto skončil..pred kyretom a celé dni som preplakala,,taki lekári,a máme 21. storočie...
.
Mrzí ma to. Viem presne ako sa cítiš, ja som si tým prešla 5x...Vyplac sa, dostan tu bolesť preč, ale potom urob za tým čiaru a uz sa k tomu nevracaj. Ja ti nehovorím, že na to zabudnes, lebo nezabudnes, vždy budeš na to myslieť, ale musíš sa posunúť ďalej. Neostat na tom jednom mŕtvom bode, ale pohnúť sa ďalej. Neľutuj sa, lebo nie si prvá ani posledná. Stalo sa ti to len raz, ver, že už to bude dobré. Je veľa prípadov, kedy žena prvé dieťa potratila a potom už nie je žiadny problém. Aj keď neplatí to vždy. Mne v tých najťažších chvíľach bol oporou manžel. Držal ma nad vodou, aj sme si spolu poplakali, vyrozprávali sa...To musíš urobiť aj ty so svojím manželom. To že sa bude tým zozierat nepomôže nikomu, ani jemu, ani tebe, ani nikomu. Aj keď je to ťažké, pozri sa na to z tej druhej strany- ten potrat mohol prísť aj neskôr, aj v 39.týždni a to je už oveľa horšie( poznam taký prípad). ... Vsetko co sa deje má svoju príčinu, určitý zmysel, ktorý možno teraz nechápeme...
Máš pravdu,dakujem ti za podporu.si zlatucka
@denika9783 mysli pozitivne, neries co bolo a tes sa na to co bude!
Dakujem ti
Baby chcem sa vás opýtať,po kyrete som pred dvomi dňami prechladla,začal má bolieť mocak,ale mam aj pichlave bolesti v podbrušku.Môže sa mi sťahovať maternica? Dnes je 4
deň po kyrete,a uz sa len čistim.Dakujem vám.
@liberdade v prvom rade ma to mrzí,ale toto sa bohužiaľ stáva,pomaly mám pocit,že každej druhej v okolí .Zažila som to 3x!úplne viem ako sa cítiš.Teraz mám po ivf zdravé dvojičky.Odporúčam ti pred ďalším tehotenstvom ísť aspoň na hematológiu,alebo nejaké iné testy,nech ťa gynekológ pošle.Pretože mne povedal po prvom aborte,že to sa stáva,pošle ma až po 2 alebo 3!takže som bola unesená z tohto prístupu.Držím palce.
@denika9783 na tvojom mieste zavolam lekarovi a poviem aký je problem...Teploty nemas? Pokiaľ by zacali teploty, môže ísť aj o infekciu...čo by som ti poradila, kup si v lekárni alchemilku žlto-zelenu a var si z toho čaj. Pomáha pri hojení maternice. Ja som pri stahovani maternica mala skor bolesti ako pri menštruácii- mierne
No baby je taká bolesť ako na menzes ale len spinim,pichá,boda má v bruchu,ale som aj prechladena.Nasadila som si Urinal akut forte so zlatobylou,a rôzne čaje,no akosi mi to nepomáha,plus paralen
@jaris84 pretoze statistika potratov takto vcasnych tehotenstiev je vcelku vysoka a naozaj moze ist o nahodu. stale je moznost si vysetrenie zaplatit.
@liberdade tvoja skusenost je velmi cerstva, je prirodzene citit smutok. s muzom mate kazdy iny sposob ako sa s tym vyrovnavate, ake zaklad je aj ked bez slov stat jeden pri druhom - objatia dokazu vela, pohladenie, pusa. nie je vsetkym dnom koniec. prisla som takto o dve deticky a viem, co prezivate. vycitky nicomu nepomozu, tie dusicky mali taku cestu a je dovod preco sa to stalo. nas to s muzom velmi spojilo, pomohlo pochopit a vazit si skutocne dolezite veci. deti mat budete, musis tomu verit, aj strach budete mat, nebudem klamat, ale vzdy treba mat nadej, ze bude lepsie
@liberdade Viem ako to boli, presla som si tym a este neskorsie ako ty 9tt a 12tt to su uz tyzdne kedy na take nieco ani clovek nemysli. a zrazu....Je to velmi neprijemne ale treba sa vzchopit, lebo vy s manzelom ste tí hlavní a toto vás má spojit nie rozhádzat. Co by ste robili ak by ste prisli o babatko pri porode alebo pri nehode?? Je to obrovská rana a asi cím neskor tým vacsia, ale sama to nezvládnes a on asi tiez nie, preto drzte spolu, rozpravajte sa , neuzatvárajte sa, hoci sa zdá ze ste na uplnom dne nie je to tak vzdy moze byt horsie....ver mi. Vela síl prajem, drzte sa, my sme to zvládli, zvládnete te to aj Vy.... 🙂
Je mi velmi luto co sa vam stalo. Mrzi ma to,musi to byt velmi tazke. Neboj vsetko zle prejde,chce to len cas. Kazdy sa so smutkom vysporiadava inak. Daj manzelovi cas a aj sebe,smutte, placte a potom sa pohnite dalej. Neboj neprejde dlhy cas a bude opat vsetko v poriadku a dockate sa krasneho babatka. Drzim palce a prajem vela sil.