Pocity po pôrode - šestonedelie
Dobrý deň maminky ,píšem ohladom mojich pocitov po pôrode a priebehu,teda začiatku šestonedelia .Som mladá mamina ,syna som porodila ako 17 ročná ...Za pár mesiacov mám 18. Keďže aj priebeh tehotenstva som mala z psychickej stránky ťažký a začiatky ,prijať to že som tehotná a budem mamou ,bolo pre mňa niekolko mesiacov naozaj náročné a preplakané . Som momentálne 6 deň po pôrode ,veľmi ťažkom ,bez epidurálu ktorý mi nemal kto zaviezť ,12 hodín kontrakcii a ako prvorodička ,nevedela som tlačiť ,tým pádom mi museli malého pomáhať porodiť ...Z pôrodu mám strašný šok a ďalší prišiel ako náhle sme prišli domov z pôrodnice .Prvá noc bola o neustálom vstávaní ,prihirevaní mliečka (keďže nekojím) ,prebaľovania ...Behom dňa mám niekedy plno energie ,smejem sa , okolo malého sa dokážem motať bez toho aby ma niečo rozhodilo a potom ,zrazu ma chytí plač ,únava ,ľútosť ,stres ,výčitky ...K malému som po pôrode mala malinký nával lásky ,ale to bohužial teraz prešlo...beriem ho ako niekoho nového a nie ako svoje dieťa ...Mrzí ma že to tak beriem ,no nedokážem s tým nič robiť aj keď sa snažím .Od malého sa vždy vzdialim keď sa dá a robim niečo čo ma rozptýli ,vždy keď začne plakať premôže ma stres čo mu je ,čo skôr robiť,či prebaliť ,alebo nakŕmiť ,som v strese že plače .Keďže som najmladšia z rodiny a súrodenci čo sú o dosť starší ,nemajú este deti ,cítim sa naozaj zle ,strašne sa niekedy hanbím k malemu prihovarat ,doma sme to naozaj roky nemali,deti u nas neboli často ,tak sa hanbím ,aj za seba ,že mám v takom veku dieťa ...Trápi ma ,že ma ľudia berú zle že mám malého ,že otáčajú hlavami .V pôrodnici som zažila podpichovačné reči ,ktoré ma naozaj ranili a mrzeli .Potrat a adopciu by som nezvládla a ani by ju nedopustil moj snúbenec ...Sú tieto pocity normálne ? Naozaj som zúfalá ,smutná a rada by som si niečo prečítala ,potešila sa ...Neviem či toto preživam jediná.
Vediet*.. To tak písať pri dieťati co ťahá telefón
Ja som dceru porodila ako prvorodicka v 30ke a moje sestonedelie bola jedna velka tragedia 🙈🙈 mala stale plakala, ja ubolena po sekcii, tych 6 tyzdnov bolo doslova peklo... Potom sa hormony ukludnili a bolo dobre 😁 znies ako jedno zodpovedne dievca, zena, ktora je proste len moc zmordovana tym porodom. Skus sa upokojit, najst si nejaku zalubu,porozpravat sa s kamoskou, vyvetrat sa s malym na prechadzke.... A ked to neprejde, nehanbi sa vyhladat odbornu pomoc. Drz sa dievca, dobre bude ❤️❤️🍀🍀💪💪
@veronice ďakujem ,velmi ma tesi to čítať❤️
ver mi su to hormony do velkej miery, mam 35, som prvorodicka a doma mame dvojmesacne dieta, 600-nedelie bolo jedna velka katastrofa, mala som velmi narocny porod, zastopkana som vo vnutri jak ponozky, nevedela som sa poriadne postarat o seba nieto o maleho, kojenie sa mi tazsie rozbiehalo, maly plakal ja s nim, prve tyzdne som sa nechapala - chvilu sa smiala, chvilu plakala 🥴 k tomu som sa potila ako kon a smrdela ako krava, hoc som sa xkrat denne sprchovala, pridajme k tomu, ze sa clovek nevyspi a niet sa comu cudovat ❤️ moja rada je, ze 600-nedelie treba iba prezit a slubujem, ze dalsi mesiac bude lepsi, teraz uz si s drobcom rozumieme, na 90% trafim co potrebuje a je to usmiate slniecko, manzel mi vela pomaha - skus aj ty zapriahnut snubenca ak sa da, aby si mala aj chvile pre seba a na oddych 😃 unavena som neskutocne a za 8-hodin spanku v kuse by som zapredala dusu ale co narobim, to usmiate zlaticko za to stoji
drzim moc palce! 🤞🏻
Neboj sa, take pocity som mala aj ja a to som rodila v 28ch. Tiez som bola v strese ked maly zacal plakat. Teraz mas rozhadzane hormony. Este spracuvas porod. Pojde to casom, zvyknete si na seba. Budes vediet co je dietatu. Neskor sa zacne smiat, komunikovat a to bude uplne ine.
Mas pomoc od priatela, rodiny? Teraz ich potrebujes, kym sa das dokopy po porode. Hlavne treba vela oddychovat.
@kacicka1123 ja som svoje dcerku porodila v 30 a pocas prvych mesiacov som mala podobne pocity. Porod som mala hrozny - rodila som skoro cely den. Zaciatky kojenia boli pre mna tiez hrozne. Ked plakala bola som zufala a stale som bola v strese, ci robim vsetko dobre. Kolkokrat som si poplakala, ze to nezvladnem. Ale neboj toto obdobie prejde a budes silnejsi clovek s uzasnym malym cloviecikom pri sebe. Drž sa, všetko zvladnes. 🙂
Kľud si mladá mamička upokoj sa, nie si prvá ani posledná co porodila v 17 tích 🙂 samozrejme ak ta zle myšlienky budú pre padať treba sa porozprávať so psychológom.. A čo sa týka toho plaču, ja mam 30 moja mala cez 7 mes a doteraz mam taky stres z plaču že keď začne plakať mam vrtuku v riti a pobehuje jak splasena že čo teraz, behne udriem nohu ruku sem a tam do nábytku a potom som pozbijana....ale nie si slobodná maminka ak rozumiem dobre hej?si zasnúbená isto ti aj snúbenec niečo pomôže a ak nie trosku ho popozen a ono to sa ľahko vraví ale aj prvotné zle pocity časom prejdú ak bude väčší budeš ho viac poznať bude sedieť co a ako, zabaví sa aj sam, nic sa neboj všetko zvládneš bude dobre 🙂