Máte niekto pocit, že nie ste pripravený na materstvo?

anusik2
28. mar 2011

ma niekto z vas pocit, ze este nie je na materstvo pripraveny? ja ho mam, ale napriek mojim zdravotnym problemom, musim cim skor podstupit umele oplodnenie.. mam strach, lebo sa nato este necitim a neskor mozno bude pre mna uz neskoro.. neviem si sama poradit. otrasny pocit.

ela2710
29. mar 2011

@anusik2 ahoj, keby boli normalne okolnosti, povedala by som ti este pockaj, ale kedze sa ti uz neskor nemusi podarit, tak bojuj 🙂 teraz sa to zda, ze este nie si pripravena, ale ked budes toho maleho drobceka drzat v naruci, je to ńenahraditelny pocit, uz nikdy taky nezazijes, mat dieta je uzasne, byt matkou je ta najuzasnejsia vec, a pripravit sa o to, i ked vies, ze mas pravdepodobne poslednu sancu by bolo pre mna nepredstavitelne. Ja by som sla, keby mi zdravotne problemy nedovolili babo neskor, je tu mnoho mamiciek, ktore by dietatko chceli a nemozu ho mat, nedaj si ten krasny pocit vziat. 🙂 uvidis aka budes rada, ze si umele oplodnenie podstupila 😉

monika15
29. mar 2011

@anusik2

hmmm no nakolko musis postupit umele oplodnenie, tak nezabudaj ze cim si mladsia tym vacsia sanca je......

🙂))

nenullienka
29. mar 2011

@anusik2 ahoj, mne tiež hrozilo, že nebudem mať deti, ale nakoniec sa to podarilo. A som strašne šťastná, hlavne keď ucítiš prvé pohyby dieťatka. Ja som chcela tiež dieťa neskôr, ale doktor povedal, že po 30-tke sa mi už nemusí podariť otehotnieť tak sme sa s priateľom dohodli, že to skúsime teraz a vďaka bohu to vyšlo. Keď som zistila, že som tehotná tak som mala rôzne pocity - viem je to divné ☹ 😒 😖 . A ešte aj krvácanie do toho, ale teraz je už všetko ok a teším sa na jún. 😀 Ja na tvojom mieste by som do toho šla. Nepremeškaj tú šancu 🙂 😉 Držím palce!!!

klincek
29. mar 2011

@anusik2, ak si dieta planovala, aj ked neskor, tak vzhladom na okolnosti by si nemala cakat..ber to tak, ze to proste treba z nepredvidatelych dovodov trosku urychlit a prisposobit sa situacii, aby si neskor nelutovala.
no a k tej pripravenosti-ja som v 5 mesiaci a tiez este mavam pocit, ze nie som pripravena..s manzelom sme planovali dve deti, ale nepredpokladali sme, ze sa podaria naraz 😅. takze cakam dvojicky, s ktorymi som sice nepocitala, ale o to viac sa tesim a hovorim si, ze ved dve som predsa chcela 🙂.
zelania sa plnia..a niekedy dokonca dostanes viac ako chces, len to musis prijat vtedy, ked to pride.

anusik2
autor
29. mar 2011

kocky, dakujeeeeeeeeem vam krasne za povzbudenie.. Zajtra ma caka spisovanie ziadosti o umele oplodnenie, bohuzial mam z toho nocne mory.. som cudna? ach, vedela by som o tom dlho rozpravat ale ked citam vsetky tie mamicky, co sa tak tesia na mimino, tak pevne verim ze aj na mna to pride a zmenim svoj postoj k celej situacii..

janicka
29. mar 2011

anusik2 ahoj 🙂
Co sa tyka ,,nepripravenosti" na babo... tiez by som ti o tom vedela povedat svoje... totiz to...stale mam ten pocit... a pritom sa ma moja mala narodit uz v juni... A to nie som ziadna mladica, mam 30 rokov!!! Proste len nie som ten typicky ,,mamickovsky" typ... i ked si myslim, ze to pride... Chcem tym povedat, ze moje psychicke rozpolozenie a vnimanie materstva sa od 25-ky nijako nezmenilo... Cize som proste otehotnela... nemam ziadne specialne pocity okrem toho, ze mi to stale nedochadza a ze si to neviem predstavit... a to uz som v 7. mesiaci... Kazdopadne sa ale na to male nezname tesim a som zvedava 🙂))))

klincek
29. mar 2011

@anusik2 nie si cudna. ja som sa najprv bala, ci sa nam podari otehotniet (pritom nebol dovod), potom ci si to babo nerozmysli, a teraz sa bojim na kazdu poradnu, ci bude vsetko v poriadku a ci su drobce zdrave a maju sa dobre a blabla..furt stresujem, a urcite nie som jedina... myslim, ze strach budem mat uz cely zivot, ale treba si nan asi zvyknut, to je osud (aj buducich) rodicov.
ked som uz fakt z toho zblbnuta, spomeniem si na malinke ponozky, alebo otvorim knizku a pozriem, co prave babatka vzhladom na dany tyzden robia-a je to lepsie 🙂.
aj moja kamoska bola na umelku, tehotenstvo zvladla super, a ma nadhernu okatu dcerku. neboj sa, mozno uz o par mesiacov budes tiez riesit tie ponozky.. 😅.

anusik2
autor
29. mar 2011

@klincek dakujem za odpoved.. kiezby si mala pravdu.. 🙂

nenullienka
29. mar 2011

@anusik2 ahoj ja tiež mám teraz nálady, že sa o dieťa nebudem vedieť postarať, čo budem robiť keď bude plakať, ako to všetko zvládnem, ale potom sa zase začnem tešiť a teším sa na jún. Bojím sa pôrodu, toho či sa niečo nestane a keď v noci nemôžem spať tak len rozmýšľam a dúfam, že to všetko nejako príde samo a zvládneme to s úsmevom 🙂 😀 😉 . A držím palce nech všetko dobre dopadne.

tatiana1985
29. mar 2011

@anusik2 nikdy som nebola typ zeny ako moje naj kamosky... susedove deti si brali na vychadzky, nad kocikmi iiichkali-ochkali, mena deti mali premyslene hadam uz od 15tky a fotky deti z netu mali na pozadiach mobilov, ci PC... nikdy som to nechapala, mna taketo veci nenadchynali 🙄 🙄 🙄
malu sme tiez planovali az o rok-dva neskor...

ze som tehotna mi cvaklo vies kedy? s prvymi kopancekmi malej... az vtedy mi ciastocne cvaklo, ze ja fakt budem mat dieta 😀 😀
a ked sa narodila 😵 😵 😵
uz chapem tie moje kamosky a vsetky veci, nad kt. sa doteraz rozplyvali 😉 😉

borkap
29. mar 2011

No ahojky, ja som v 8 mesiaci a tiez mam este niekedy pocit, ze som neni pripravena. A to ani nevravim co to bolo, ked som sa dozvedela, ze som tehotna... Uplne ma to vyviedlo z miery. No na male babo sa uz neskutocne tesiiim 🙂 Verim, ze ked ju uvidim a budem drzat v naruci, vsetky pochybnosti opadnu 🙂
Drzim palce, nech sa to podari ;)

janemari
30. mar 2011

@anusik2 aj ja si myslim,ze nie si cudna,ja som na tom podobne a to coskoro rodim 😅 Skratka su zeny ktore su rodenne matky,co sa vytesuju z kazdej malickosti ci uz v tehotenstve,alebo ked sa dietatko narodi a su zeny ako ty a npr.ja ze to berieme tak,ze ano chceme mat to dieta ale citovo to nejak neprezivame.A to tiez mam cez 30 rokov a riesili sme to cez IVF,ktore nevyslo a potom sup prislo to prirodzene.A to mi nedavali kvoli diagnoze velku nadej ze budem niekedy tehotna a nie to este prirodzene. A kym sa k tehotenstvu dopracujes este to isty cas potrva,lebo kym ziadost schvalia,kym ti naplanuju IVF a to rataj s tym,ze na prvy krat to vyjst nemusi 😔 Takze kym budes mat babetko v rukach moze trvat aj rok a viac a do vtedy podstupis vela veci a mozno sa tvoje citenie zmeni.Vela stastia zelam. 🙂

dejka77
31. mar 2011

Ja mam tiez velakrat pocit, ze na to nie som pripravena. Nebojim sa ani tak toho, ze sa nebudem vediet o dieta postarat ako skor o to, ze co ak mi bude liezt na nervy kazdodenny plac a ine veci, ktore do toho pridu. Tiez neprezivam nejake zvlastne pocity, myslela som, ze sa to zmeni ked bude babo kopat a ked uz budem mat brusko, ale je to stale to iste. Ale zase ked sa pozriem na veci, ktore som nakupila, tak mi to robi radost a uz by som ich najradsej obliekla babatku 🙂

anjelicek26
31. mar 2011

Ziadna zena neni na materstvo pripravena, ani ta, co si to mysli, ma nastudovane milion kniziek - aj tak nie je pripravena. Mas 9 krasnych mesiacov sa na babatko pripravit a ked sa narodi, tak ti "instinkt" aj tak povie, ako ho lubit a o par tyzdnov si bez neho nebudes vediet svoj zivot ani predstavit. Ono ten strach mame vsetky ci do toho spadneme ci dietatko planujeme... je to normalne, velka zmena, zodpovednost...na druhej strane to najkrajsie, co sa zene moze "stat"... mat niekoho, kto ho bude bezhranicne milovat.

Ten spravny cas na babo aj tak neexistuje.

dai
1. apr 2011

anusik2,
ja suhlasim s anjelicek26 - tiez si myslim ze realne pripravena nie je ziadna zena - samozrejme, ze su zeny, ktore tuzia po babatku - ale aj tie si len tazko mozu predstavit co ich caka...
My sme planovali obe deti , ale zeby som mala pocit ze som pripravena - pri malinkej, to bol skor sok, kedze som otehotnela hned po vysadeni antikoncepcie... s mojou diagnozou PCO som cakala dlhsie snazilkovanie - fakt mi to nebolo jedno - nemozem povedat zeby to boli len pozitivne pocity co som prezivala - bol to naozaj sok, stres, strach, pocit nepripravenosti, pocit ze este asi nie etc. ... na druhej strane som sa pytala sama seba, kedy je ten spravny cas - kedy sa budem citit dost zabezpecena, prestane ma bavit praca etc. aby som si povedala ze som dokonale pripravena...
aj teraz v ocakavani druheho dietatka mam skor pocit ze viem priblizne co ma caka... ale znovu nastane jedinecna situacia - 2 deti som este nikdy nemala 🙂 teda nie 2 vlastne... neviem ako sa budu k sebe chovat, ako to budem zvladat etc...
jedine co viem a co je pre mna dolezite je, ze deticky chcem - cize ked otehotniem nemam co riesit... presne ako anjelicek 26 napisala - dieta je obrovska zmena ( nepredstavitelna dopredu...) pre teba, kedze sa nenarodi len dieta ale narodi sa aj maminka 😉 pre vztah s partnerom, pre zivot etc. - zaroven ale deticky prinasaju do zivota obrovsku lasku, nehu, stastie... opaet nepredstavitelne a neopisatelne dopredu 😉

marika80
1. apr 2011

Ja som od malicka mala rada deti. Malu sme mali planovanu, ale aj tak ked mi gynekolog povedal, ze som tehotna tak som ostala cela zmatena. Tehotenstvo som si uzivala i ked ku koncu ma tiez obcas chytila panika. Neistota z toho, ze co vlastne chces je prirodzena a u Teba je to tazsie, ze si ako keby 'dotlacena' k tehotenstvu. Skus sa zamysliet ako by si sa citila kebyze sa Vam babatko nepodarilo. Som si ista, ze vela mamiciek, ktore deti neplanaju sa aj tak tesia na ne (po pociatocnom soku). Prajem Ti vela sil pri rozhodovani 🙂

katka121
1. apr 2011

@anusik2 Ahoj, ani ja som sa vôbec na prvé dieťa necítila - ale ľudské telo a psychika ženy je taká zvláštna, že keď už raz budeš tehotná a bude Ti rásť bruško, sama uvidíš ako sa Tvoj pohľad na vec zmení. Na začiatku som si vôbec nevedela predstaviť, že budem mať dieťa, budem rodiť, či sa dokonca sa oň starať a ako sa blížil termín pôrodu priala som si aby to už bolo čím skôr. to bolo pred 7 rokmi a dnes čakáme dieťa č. 2 - a tiež sa mi do toho nechcelo, ke´d som si predstavila, čo ma znova čaká, odchod z práce, nočné vstávanie..... manžel na dlho prehováral a môj malý prvák tiež. tááák sa mi do toho nechcelo a dnes sa tešíme celá rodina a môj pohľad na vec sa nova zmenil. Rôčky mi utekajú .... takže bol najvyšší čas. Žiadna žena nie je pripravená ale tak ako tisíce ostatných aj ty to nakoniec zvládneš a som presvedčená, že svoje rozhodnutie uričite nebudeš ľutovať. Prajem všetko dobré, Katka

sheepik
1. apr 2011

tak ja teda vobec nie som pripravena, aj keby som dieta vlastne chcela...ale bojim sa vsetkeho, od samotneho porodu po zodpovednost, pocit, ze to zmeni cely moj zivot, vztah s priatelom, atd. a tiez neviem ci nie je skoro mat dieta s niekym s kym som rok, aj ked som zalubena...ale on uz babo velmi chce, je pred tridsiatkou a tlaci nanho aj rodina...takze to nie je bohvieco, ale verim, ze vsetko je a bude ako ma byt 😉

kalifa28
1. apr 2011

@anusik2 ja, kým som nemala Sašku, nemala som ani nejako extra rada deti, priam som sa im vyhybala ako sa dalo... lenže tato mini osobka mi otvorila oci, pomohla zistit, kde je sever a čo je v živote podstatne a doležite, ukazala bezhraničku lásku a zmysel života v plnej kráse...
napíš rok po porode, že je to tak, lebo je a je to uuuužasnééé 🙂 vela stastia prajem 🙂

anusik2
autor
3. apr 2011

dakujem kocky za rady.. kazda z vas je nakoniec stastna , ze ma babo... dufam, ze moje pocity sa tiez zmenia a na materstvo sa budem skor tesit ako obavat.. tentko blog mi pomaha.. vdaka Vam!