Ahojte, na depresivno-uzkostnu poruchu sa liecim uz 15 rokov, uzivala som rozne lieky ako Seroxat, Velafax, Alventu a Valdoxan. Kazdy z tychto liekov mi pomohol. Popri terapii liekmi som vzdy chodila na psychoterapiu a snazila som sa riesit svoje problemy aj tymto sposobom. V priebehu tych 15 rokov som mala tiez obdobia, ked som mala vysadene lieky, a citila som sa dobre, najdlhsie som vydrzala bez liekov rok a pol. S manzelom uz tri roky planujeme tehotenstvo, nedari sa nam, preto sme sa museli obratit na centrum asistovanej reprodukcie. Priprava na inseminaciu/umele oplodnenie zahrna tiez stimulaciu hormonalnymi liekmi. Niekolko rokov uzivam Duphaston na stimulaciu menstruacie a v centre asistovanej reprodukcie mi k tomu pridali aj lieky na stimulaciu ovulacie. Tieto lieky ale mozu vyvolat depresiu a uzkost /su to ich vedlajsie ucinky/ a mne teda tento stav vyvolali. Svoju psychiatricku som upozornila na to, ze pri uzivani tychto liekov sa citim zle. Prosila som ju, ze ci pri tejto hormonalnej stimulacii nemozem brat aspon male davky antidepresiv, nemyslim SSRI/SNRI, lebo tie by mi v pripade tehotenstva vyvolali syndrom z vysadenia. Myslela som Valdoxan, ktory som vysadila bez tohto syndromu. Povedala mi, ze pri planovani tehotenstva musim mat vysadene antidepresiva, ze si maximalne mozem dat Xanax. Problem ale je, ze ten proces otehotnenia moze trvat dlhsie, som uz 4 mesiace bez liekov a stale nie som tehotna. A brat Xanax mi pripada nerozumne, kedze za 6 tyzdnov sa mi vytvori zavislost a ist so zavislostou do tehotenstva je dost zle. Na jednej strane chapem opatrnost mojej psychiatricky, na druhej strane na internete nachadzam rozne informacie. Povedala mi, ze min. prvy trimester tehotenstva budem musiet byt bez liekov, na internete sa stretavam s tym, ze ked je stav pacientky dost zly, mozu brat lieky aj cele tehotenstvo.Citala som vyjadrenia psychiatrov aj samotnych pacientok. Poviem uprimne, som z toho dost zmatena. Plne si uvedumujem, ze treba radsej byt bez liekov min. ten prvy trimester, nerozumiem ale tomu, ze ich nemozem aspon v malych davkach brat pred otehotnenim. Doktorka mi povedala, ze pri vysadeni antidepresiv ostavaju v tele tieto lieky este dva tyzdne. Chapem to, ale ja sa k tomu otehotneniu neviem dopracovat vobec, kedze na mna zle posobia hormonalne lieky, bez ktorych nedojde k ovulacii a tym padom nedojde ani k otehotneniu. Takze momentalne som v takej patovej situacii, kedze neviem, co mam robit...Psychiatricka mi povedala, ze sa mam zmierit s tym, ze nebudem mat deti...Velmi pekne vas prosim o radu, ak mate s tym niekto skusenosti. Dakujem. 🙂
Ahoj Majuska, velmi pekne ti dakujem za odpoved. 🙂 Ide o to, ze sa bojim ist do tehotenstva, ked uz hormonalne lieky mi rozkyvavaju psychiku...velmi dietatko chcem, ale uvedomujem si, do akeho rizika
idem. Za to vidim, ze vela zien aj napriek riziku do toho ide, co ma povzbudzuje. Ako pises, je to individualne, a aj liecba by mala byt usita na mieru kazdej pacientke. Ja mam pri svojej psychiatricke pocit, akoby nieco precitala z odbornej knihy a len mi to povedala-pocas planovania tehotenstva a prve tri mesiace ziadne lieky-ziadny individualny pristup...Mam pocit, ze nevnima, co jej hovorim, uvazujem, ze by som sla na konzultaciu k inym doktorom...
Určite je to aj o tom, aby bol doktor otvorený aj iným alternatívam, nielen tomu, čo píšu v knihe. Ale tu musíš byť aj ty si plne vedomá rizika, že bábätku sa môže niečo stať. Podľa mňa, kým nie si tehotná by ti tie lieky mohli pomôcť zvládnuť toto obdobie, ktoré je spôsobené hormónmi čo berieš a hlavne jedna vec je, že tým, že otehotnenie plánuješ a si pod dozorom lekárov, budeš o tom že si tehotná vedieť v podstate ihneď a už vtedy ti doktorka môže znížiť dávku lieku a postupne ho vysadiť hneď počas prvých 3 týždňov. A tu už ti veľmi pomôže psychika a to, že sa na bábätko tešíte aj s manželom a aj syndróm z vysadenia by si zvládala určite lepšie a terapia tiež urobí veľa 🙂 Lebo čo sa týka SSRI liekov, tak napr Sertralín je v takomto prípade liek prvej voľby, nakoľko nepoškodzuje plod, to mi povedala dr na odd klinickej farmakológie, ktorá sa tomu venuje. A ak budeš mať len monoterapiu liekovú, to znamná jeden liek, tak to je asi najmenšie riziko, aké si môžeš vybrať. A otehotneniu pomáha aj psychika, takže je trochu kontraproduktívne sa trápiť bez liekov, keď aj to určite ovplyvňuje a znižuje šance, že sa to podarí. A mne ešte z tohto oddelenia dali hneď konské dávky kys listovej, nakoľko ten rizikový liek ju odburával aj za normálnych okolností, nie to ešte pri zvýšenej spotrebe, keď čakáš mimčo a asi aj to pomohlo, neskôr som ich postupne znižovala. A tým že konské, tak to bolo 10 mg denne, pričom klasika je okolo 0,4 mg denne.
Ak máš pocit, že ťa doktorka nepočúva, nič nedáš za to, keď skúsiš niekoho iného, v prvom rade treba jasne komunikovať, že sa snažíte o bábo a bolo by dobre, aby ten doktor mal nejaké skúsenosti aj s niečím takým, čo je skôr výnimka ako pravidlo. Mimochodom, toto je moja 3 lekárka v priebehu 4 rokov a až ona bola ochotná mi tie lieky vôbec znižovať, nie to ešte vysadiť, ostatní lekári po tom, čo som bola 3x hospitalizovaná po tri mesiace a mám za sebou 2 pokusy, ktoré takmer vyšli, neboli ochotní na seba zobrať to riziko a ani sa im nedivím. A za tehotenstvo ma nepochválila, skôr sa k tomu stavala skepticky a negatívne, ale na druhej strane urobila všetko, čo bolo v jej silách, aby to dopadlo dobre. Aj ja som sa snažila pochopiť, že ona za to nesie zodpovednosť a v prípade, že by sa niečo stalo ja ju môžem žalovať a robiť jej problémy, alebo niekto z mojich príbuzných. Tiež mi nechcela dávať nejaké falošné nádeje, lebo sklamanie je potom oveľa väčšie, keď sa náhodou niečo stane. A teraz, keď vidí, že som to naozaj celkom dobre zvládla to konečne začína aj ona vnímať, že to je možné 🙂 A počas tehotenstva sa ti prirodzene zvyšuje hladina hormónov, čo ti celkovo pomáha to zvládať :D Problém môže nastať po pôrode, keď sa uvoľnia počas niekoľkých hodín a prudko klesne ich hladina, tak na toto sme náchylnejšie a ja sama neviem, ako to zvládnem. Ale pre Drobčeka urobím všetko na svete, lebo je proste náš, aj teraz ma kope a tá láska, ktorú cítim sa nedá len tak zahodiť 🙂
Nejak sa vždy tak rozpíšem, že je to na pol strany, tak sorry :D
Ozaj velmi pekne ti dakujem, ze si mi napisala, je to velmi ale ozaj velmi povzbudzujuce. 🙂 Citila som sa hrozne bezmocne minuly tyzden, ked mi lekarka sucho povedala, ze ked nezvladam tie hormony, tak nebudem mat nikdy deti a ze ani adopcia nie je nic extra. Proste nepokusila sa o nejaku alternativu. Vies si predstavit, ako som sa citila, ked som vysla z jej ambulancie, mala som pocit, akoby ma vyfackovala...
S manzelom sme sa rozhodli, ze pojdeme na konzultaciu k inej psychiatricke a uvidime. Este raz ti velmi pekne dakujem, hned sa citim lepsie. 🙂 🙂 🙂
Nemáš začo, rada 🙂 keby čokoľvek kľudne sa ozvi aj cez IP a moc moc držím palce 🙂 😀 😅 😵 😉
Skúsenosť mám, osobnú a aktuálnu. Ale v prvom rade je to INDIVIDUÁLNE a na to treba myslieť vždy. Ja mám síce diagnózu inú konkrétne BAP a HPO a fóbiu z dotyku. Momentálne užívam dvojkombináciu liekov - antidepresívum SSRI a stabilizátor a som na začiatku 9. mesiaca. Tehotenstvo bolo neplánované, aj keď to neznamená, že neželané, na Drobčeka sa veľmi tešíme, ale nakoľko som užívala 4 druhy liekov v dosť vysokých dávkach, keď som otehotnela, nesie to zo sebou riziká aj komplikácie. Moja dr bola ochotná mi postupne znižovať dávky liekov a následne ich vysadiť v priebehu 3 ROKOV!!! Nakoľko som neplánovane otehotnela a jeden liek mal vysoké riziko vzniku rôznych vývojových porúch ten mi dr vysadila v priebehu 2 týždňov s tým, že až do piateho mesiaca nebudem mať istotu, že je dieťatko v poriadku. Súčasne mi vysadila ešte jeden a dva rapídne znížila na udržiavacie dávky. Abstinenčné príznaky plus tehotenstvo nie sú nič príjemné, okamžite som prestala pracovať, zostala som doma zo začiatku som zintenzívnila terapie, na ktoré chodím pravidelne raz týždenne už 3 či 4 roky. Čo sa týka liekov komunikovala dr s ďalšími lekármi a taktiež ma poslala na konzultáciu v BA Ružinov na oddelenie klinickej farmakológie, kde sa práve zaoberajú účinkami liekov na vývin plodu. Pani doktorka veľmi milá, všetko mi vysvetlila objektívne aj riziká a zároveň sa snažila ma nevystresovať, lebo by to celej veci nijako neprospelo. Problémom je, že tieto lieky nikto nemôže testovať na tehotných ženách a preto sa o ich účinkoch síce niečo vie, ale vzorka (ženy ktoré lieky museli užívať aj napriek tehotenstvu kam patrím aj ja) je stále príliš malá na to aby mohli hovoriť o nejakých záveroch, skôr hovoria o pravdepodobnosti výskytu nejakého problému. Záver bol, že ak je prínos liekov väčší ako ich úplné vysadenie, ktoré by mohlo zhoršiť stav natoľko aby ohrozil dieťa i matku, tak sa v užívaní pokračuje, čo je aj môj prípad. ALE dieťa po narodení bude mať serotonínový syndróm a abstinenčné príznaky, nakoľko počas celého tehotenstva dostávalo práve dávky antidepresív SSRI. Dojčenie nie je možné v žiadnom prípade nech píšu na mamila sk čokoľvek, nikdy by som to svojmu dieťaťu neurobila. Už príchod na svet bude mať práve kvôli liekom komplikovanejší a nie ešte podporovať závislosť na niečom, čo môže narušiť jeho zdravý vývoj. Počas celého tehotenstva je zvýšené riziko predčasného pôrodu, prípadne výskytu rôznych ďalších komplikácií, ktoré sa mne našťastie vyhli, ALE je to individuálne!!! Preto hoci ty si nemusela mať z nejakého lieku syndróm vysadenia, dieťa po pôrode môže mať, pokiaľ nie je už ohrozený jeho vývoj pri užívaní tohto lieku. Naozaj odporúčam konzultáciu na odd klinickej farmakológie, aspoň telefonickú tvojej dr s nimi. Ak máš akékoľvek otázky kľudne sa pýtaj, sama som veľa hľadala a málo našla, momentálne riešim či má niekto skúsenosti s pôrodom a následným dianím pri užívaní podobných liekov. A veľa šťastia, aby ste sa vytúženého bábätka dočkali v ten správny čas pre všetkých 🙂