Ako sa pripraviť na kyret?

Pripravit sa zrejme neda nijako, osobne najhorsie boli stavyp po narkoze, vracala som cele dva dni a bolo mi strasne zle, plus neznesitelne krce a bolesti brucha a podbruska na co som dostala Buscopann. V danej situacii najlepsia moznost, ale priebeh bol fakt priserny. Mala som dokonca stastie v tom ze mi pichali anestezu 5x lebo nevedeli trafit zilu takze ruky ma boleli uz tak ze som vlastne chcela zaspat co najrychlejsie.

Ja som kyretaz absolvovala 2x a bola to uplna pohoda, takmer akoby sa nic nestalo, az na nejake krvacanie. Ale ono telo je tym oslabene. Ja som to prvykrat podcenila a to prave preto, ze som sa citila fit. Jeden den som si dala pauzu, aby sa nepovedalo a hned potom som nabehla do roboty a ficala alo inokedy. Ale skaredo som vzapati ochorela, 5 dni horucky 39, nasledne bakterialna infekcia a ATB. Druhy raz som si uz dala pozor a niekolko dni som bola v klude, aj ked som sa citila fajn. Kamoska to iste, vyskocila ako srnka, lebo sa jej zdalo, ze to nic nie je, a tiez hned ochorela. Takze ten oddych urcite odporucam.

pre mna najhorsie bolo cakanie na kyret...cakala som 4 dni s mrtvym babom v bruchu...mala som normalne tehotenske nevolnosti este aj rano v den kyretu...na sale som lezala , vsetko bolo pripravene a strasne mi stekali slzy po licach....chcela som to rychlo mat za sebou...potom uz bolo dobre, prebrala som sa , isla domov...doma vyplakala a vsetko sa uz teraz po case vratilo do normalu

Držím palce. Nemáte sa čoho báť, nie je sa čoho čo sa týka bolestí. Skôr sa treba na to pripravit psychicky. Všetko dobre dopadne uvidíte. Držím palce. Každý kto si tym prešiel to prežíva podobne. Ak nie rovnako. Vždy je strach z neznámeho. Hlavne je najhoršie to čakanie. Potom nebudete vedieť nič a narkózu každý zvláda inak. Ja som bola viac krát kvôli masívnemu krvácaniu a dalo sa to v pohode. Druhý deň som už bola v práci na dvanástke za strojom celý deň. Prvý krát to bolo najhoršie,aj psychicky aj fyzicky. Potratila. som spontánne doma a nakoľko som nemala predoperačné vyšetrenia, jedla som predtým a od bolestí zobrala doma liek,nechceli mi dať narkózu ani od bolesti injekciu. Tak som si to musela prežiť pri plnom vedomí. Bol to najhorší zážitok a bolestť zároveň. Nikdy to neprajem zažiť žiadnej žene. Hlavne po psychickej stránke.

@alana1 mala som to podobné. Bolí to viac na duší .Človek si neuvedomuje ani tak tú fyzickú. Mňa nechali týždeň čakať doma s tým, že činnosť srdiečka sa môže obnoviť, čo mi prišlo priam absurdné. Prestala som sa cítiť tehotná. Vsetky príznaky sa pomaly vytrácali .Prvé som spozorovala,že mi nevadia pachy,prestali ma strašne bolieť prsia.Vedela som hneď, že už nič nebude ako predtým. Napriek tomu ma nechali čakať..až po týždni čakania,v deň keď som išla na kontrolné Sono som začala tam krvácať slabo a prvé menšie zrazeniny,menšie bolesti. Nebolo to zatiaľ nič strašné má doktor poslal za svojim, že mam5si spraviť predoperačné vyšetrenia a druhý deň ráno na kyretáž. Už som si nestihla ani všetko spraviť.Spustilo sa obrovské krvácanie doma. Bolestitaké, že som myslela, že už to neprežijem. Nakoľko som nemala skúsenosti a nechcela hned do nemocnice, keďže som nevedela stáť na nohách,snažila som sa osprchovať a tak ísť. Takže robili mi to pri plnom vedomí, žiadnu narkóze,ani injekciu od bolestí. Veľmi ťažké srdce som mala dlho na lekárov, že ma nechali tak dlho a že to musel vidieť a prežiť so mnou môj starší malý syn a celá rodina. .Musela som ostať aj doma keďže dom nevedela kedy A Kde sa to spustí...Veľmi dlho som sa psychicky s toho spamätávala a bála sa aj ďalšieho tehotenstva. Postupom času som pochopila reči lekára, že v podstate si s tým príroda poradila sama a že nevidí dôvod prečo by som otehotnela .A to som si bola istá, že prvé tehotenstvo som ani nevedela,že bolo...