Zmena v živote/práci
Ahojte, dlhšie obdobie neviem ako sa pohnúť v kariére. Doteraz som vždy pracovala len ako vedúci pracovník v obchodoch. Rozhodla som sa však skončiť,chcela som si dať pauzu. Myslím,že som prechádzala v práci vyhorením.
Momentálne som už 5mes.doma, prácu si hľadám aktívne. Mala som ponuky opäť ísť pracovať ako vedúci pracovník no odmietla som ich.
Chcela by som robiť v živote niečo iné. Preto moja otázka smeruje na všetky tie ktoré mali v živote obdobie,v ktorom sa nevedeli pohnúť/posunúť alebo prešli rekvalifikáciou.
Ako ste zistili kam chcete v kariére smerovať, prípadne ako ste zistili čo chcete robiť, aké kroky ste podnikli..
Budem veľmi vďačná za akýkoľvek smerodajnú odpoveď.
@izaem A co je tvoj dream job? Na ake pozicie sa hlasis? Ja som zobrala poziciu, ktora bola v malej firme, polovica naplne bolo dievca pre vsetko - ozaj vsetko 😥 a druha cast bola ta, ktoru som tuzila robit, potrebovala som ziskat prax. Ked som po roku a pol skoro vyhorela, navrhla som im, ze budem robit len tu cast prace, co ma bavi, ale na polovicny uvazok. Zaskolila som nahradu za mna a ja som si robila len svoju odbornu cast, aj ked pokles prijmu bolo citit. No inak to vyzera v CV, ak mas poziciu odbornu. Po 3 mesiacoch som si nasla pracu na full-time v oblasti, co ma bavi a dohodla som sa na odchode z tej firmy. Keby som sa neodhodlala na zmenu, tak doteraz vystavujem objednavky a faktury, prezuvam gumy, ci riesim nakup do kuchynky 😅😀.
@izaem ahoj.Robila som hneď po škole veci umeleckého charakteru,na živnosť,občas niečo ešte urobím,bol to môj sen od detstva.Namakala som sa,kým sa to začalo vôbec rozbiehať,ale po jednom veľkom sklamaní,keď som do toho vložila kopu energie,času,peňazí a nevyšlo to a prišlo obdobie bez nápadov a bez penazi.Som sa prestala v tom machat,pracovala som potom kde sa dalo,nebolo to ono.V rodine prišli situácie,ktoré ma nasmerovali,spravila som si kurzy či vôbec niečo také dám a tak ma to chytilo,že potom vzdelanie.Tak robím v zdravotníctve niečo čo síce nie je ohodnotene,ale som kľudná,spokojná,pridem domov a mám čistú hlavu,nie do rána rozmýšľať a ničiť si oči na Pc,kolektív super.Nie je to terno čo sa týka financií alebo prostredia,no napĺňa ma to maximálne.Aj si vážim niektoré ústupky od šéfa,lebo mám malé deti.Pustila som sa do toho až po 30tke a jedine,mala som to spraviť skôr.
@kubkovamama aj ta to ťahalo do zdravotníctva alebo to bol len výstrel?
@dadis môžem vedieť v akej oblasti si sa rozhodla pracovať?
Ja nemám jasne stanovený svoj dream job 😵💫 od 18tky som brigadovala v obchodoch, mám vyštudovanú VŠ humanitné vedy,kt sa však venovať nechcem. Celé štúdium som vlastne venovala len brigádam (obchody,kaviarne, nič odborné) aby som mala svoje peniaze , nakoľko som chcela byť kvôli rodine čo najviac samostatná. Takže vlastne teraz keď sa spätne pozriem ako som existovala , môžem len rukami zalamovať.
Nesprávny výber VŠ a premenené roky späť nezoberiem a preto ma chytá úzkosť z toho,že neviem ako nasmerovať svoj kariérny život.
@izaem práve prezivan to isté čo ty. Stále síce pracujem, ani nemám možnosť zmeny, ale je mi úzko pri myšlienke na pracu
Momentálne prežívam to isté, s tým že som na RD, ale nehodám sa vrátiť na pôvodné miesto. Normálne neznášam co len pomyslenie na doterajšiu prácu.. Získala som k nej totálny odpor. Robím si IT kurzy, nejaké už mám za sebou, nejaké certifikácie ma čakajú.. Tak som zvedavá ci sa mi podarí zmeniť pracovný život o 180 st.
Som na tom tom rovnako. 5 rokov som riesila ako veľmi nechcem robiť to čo som robila. Vždy som hľadala nejaký spôsob ako začať robiť nieco úplne iné. No mám z môjho odboru aj doktorát čiže prejsť na úplne niečo iné bol veľký problém. Skrátka som tomu veľa obetovala. No vedela som že to nechcem robiť. A tak som dala výpoveď. Prácu som mala super, voľnosť akurát plat meškal. Asi od leta som intenzívne hľadala niečo iné, rozhodila siete adi všade kde som mohla. Po vianociach sa naskytla práca s celkom fajn platom, úradnícka administratívna funkcia. Bolo nás viacej mladých v jednej kancelárií. Všetci mladí, premotivovani, mali pocit že zachránia svet. Obetovali robote všetok svoj voľný čas. A to zas ja taká nie som. Odtiaľ potiaľ. Je to len práca. Tak som vydržala 2 týždne. Zistila som , že to vlastne vôbec nechcem robiť a veľmi mi chýba moja predošlá práca. A môj pohľad na moju nenávidenu pracu sa otočil o 180 C. Chvalabohu sa mi ozvala jedna veľká firma a snáď budúci týždeň nastúpim. Naozaj sa teším že budem robiť to, v čom som doma, že budem mať svoj "kľud", svoje pracovné tempo. Prajem ti, aby si našla to po čom túžiš 😉
@izaem aj áno,vždy mi to bolo blízke,v rodine 3 baby pracovali v nemocnici,u zubára.Vedela som do čoho pôjdem a asi aj ten pocit istoty,že toto bude asi ono urobil veľa.Mozno by ti pomohlo ak si to môžeš dovoliť byť pár týždňov doma,dať si úplný reset od práce a myšlienok na ňu.Moja segra mala,neviem či až vyhorenie,proste bola nespokojná asi všade,zostala potom pol roka doma a nakoniec odišla do zahraničia a je happy,neplánuje navrat.Vystudovala filozofiu a jazyky a tu nikdy za cca 20r nerobila nič v tej oblasti.Ak sú deti je to iné samozrejme.Ak nie sú,môžeš robiť čokoľvek na svete
@izaem ja som zažila totálne vyhorenie a aj kvôli kolektívu som odišla. Bola som doma po roka, 4m som si ani nehľadala prácu, proste som bola doma. Potom som si dala inzerát na profesiu a hľadala+ sami sa mi ozývali. Ale ja som vedela, že chcem zostať v odbore len proste som potrebovala najprv oddych a potom zmenu prostredia.