Zlé zvládanie stresových situácií v práci
Ako v pohode zvládnuť stresové situácie v práci?
Môj priamy nadriadení šiel do dôchodku, do teraz bolo u nás bežné, že po odchode nadriadeného vymenujú služobne najstaršieho čo som ja. Ale nestalo sa, vymenovali kolegyňu čo u nás odpracovala iba 2r. Dnes sa mi dostalo do ucha, že šéf ma neodporúčal na povýšenie, lebo zle reagujem v stresových situáciách. Pritom do očí mi nikdy nič nepovedal. Má však pravdu, v stresových situáciách panikárim, nenašla by som ani to čo mám priamo pod nosom. Nedokážem rozmýšľať, pletie sa mi jazyk. Pôsobím ako habľankárka.
Svojim spôsobom som povýsením rátala, aj tie peniaze by sa zišli, platím internáty a veci okolo školy mojím deťom.
Habľankárka - prvý krát počuje také slovo 😂
No a asi s tým nič neurobíš, jednoducho nie si vhodná na povýšenie a aj to sama priznávaš.
Je to znamenie, že sa máš začať venovať viac sebe ako práci. Skús sa odosobniť od toho čo sa udialo s vymenovaním. Sklamalo ťa to, lebo to bol negatívny feed back. Že si neistá v stresových situáciách to presne poznám aj ja. Človeka vtedy pohltia podvedomé myšlienky o ktorých existencii ani nemá poňatia no ovládajú jeho spravanie. Väčšinou sú to myšlienky spochybňujúce vlastne schopnosti. Bičujúce. “Si blbá že to nevieš nájsť? Musím niečo odpovedať. Takáto reakcia je nesprávna. Všetci ma sledujú čo urobím.” Veľmi lipneme na názore druhých a neuvedomuje si svoje schopnosti. Spochybnujem ich neverím si. Môže to pochádzať aj z detstva, kedy si bola podrobovaná neustálej kritike a spochybňovaniu. Nemuseli to byt rodičia mohli to byt spolužiaci v škole. Ucitelia to robia často. Tlačia na rýchlosť a presnosť. Neakceptuje sa chyba.
Pomohlo by ti sa teraz zmieriť s tým, že ťa nevybrali a začať postupne trénovať zmenu myslenia. Zmena nastavenia mysle. Príde stresová situácia nejaká nie veľká ale vhodná na cvičenie. Rozpoznať ju že prišla. To mne napríklad často ujde. Zbadám sa až keď som v nej. Zastavíš sa a prestaneš reagovať. Na chvíľu sa spritomníš a porozmýšľať čo urobíš. Mne sa stáva že mi vtedy prestane fungovať myslenie a za svet si neviem spomenúť čo povedať. Tak som sa naučil, ze vtedy sa zastavím a poviem: počkajte potrebujem si to premyslieť. Môžeš aj odbočiť na tému o ktorej vieš rozprávať ale lepšie je prestať hovorit. Dobre je aj začať sa pýtať. Ako by to mohlo byt? Spustíš úvahu o danej teme a diskusiu. A počas toho ako ini rozprávajú ty sa chytíš a povieš niečo malo ale trefne. Keď sa ti to podarí potrsis sa. Hneď pri ďalšej diskusii sa ti to nepodarí ale to je ok. Neobvinuj sa. Prijmi zlyhania. Prijmi seba aj so zlyhaniami. A nemysli na nich vypinaj myseľ. Nemysli nad tým čo sa stalo a čo ti niekto povedal. Zameraj sa na seba a zvnutorni sa. Nájdi v sebe niektoré dobre body veci aj dobre vlastnosti v komunikácii. Určite nejaké máš. Začni si budovať okolo seba maly priestor spokojnosti a spokojných kolegov v práci. Rozoznávať toxické diskusie všimni si že 80% diskusii je o sťažovaní sa a sú jalové. Vyciciavajú. Odpoklonkuj sa z nich. Nie len že nereaguj ale odíď lebo aj počúvanie ti uberá síl. Keď na ulici počuješ haváriu utekáš na okno ak detsky smiech nereaguješ. Je to normálny jav ľudského stádoviteho mozgu. Skús nabudúce prísť k smiechu deti a nereagovať na buchajuci plech. A to ani v práci keď sa riesia témy. Niekto vytiahol na povrch tocicku tému a chce sa v nej hrabať. Druhý riesi nudnú vec ale vyrieši ju. Prípoj sa k tomu druhému. Malé úspechy ťa posunu k veľkým. No ale som sa rozfilozofoval.
@sheila121 rada by som na sebe zapracovala, len neviem ako. Respektíve mám o Tom niečo naštudované, len sa mi nedarí aplikovať v praxi. Tých skratových situácii keď fakt málo, Max raz dvakrát ročne.
@autor niektoré vlastnosti má človek dané. Celý život sa stretávam s ľuďmi, ktorí majú prirodzene mnoho vecí v paži a teda sa nestresujú tak ako skupina ľudí, ktorá si všetko pripúšťa. Nakoľko sa s tým dá pracovať netuším. Ale poznám niekoľko ľudí, ktorí skončili na psychiatrii práve kvôli tomu, že pracovali na pozíciách, kde bolo veľa stresu a oni to nezvládli. To je dôvod, prečo sa na také pozície nehrabem ja, keďže tiež nezvládam stres práve najlepšie. A radšej budem na nižšej pozícii a v pohode, ako na psychiatrii.
@scila časť mojej práce vykonávam za stolom/počítačom, časť v ,,teréne,, mám svoju prácu rada....ale tie dediny ktoré podo mňa patria sa pomaly vyľuďňujú a zamestnávateľ počíta každé euro a keďže našu prácu sme schopní spraviť aj za kratší čas ako v minulosti máme echo že môžu znižovať úväzky či niektoré pracovné pozície zrušiť. Keď manžela žiadal vlani v decembri o dôchodok bola som s ním, mne chýbajú ešte štyri roky, žial som vo veku keď sa o mňa zamestnávatelia biť nebudú.
@autor to mi je ľúto. Ale čo s tým teraz už spravíš? Keby si zrovna povedala, že si sa lepšie naučila zvládať stres, tá pozícia je už obsadená, kolegyni tú prácu už nevezmú a nedajú ju tebe, nie?
Máš už len 4 roky do dôchodku tak sa prestaň stresovať, nejako bude. Veci sa stále menia.
Ja stále dúfam, že pri stúpajúcom množstve práce z domu a vďaka stále lepšiemu internetovému pokrytiu, sa to vyľudňovanie zastaví. Lebo my "na západe", sme už zúfalí z toho, ako sa sem valia ľudia z celého Slovenska. Deti nemajú školy, škôlky. Developeri nám tu ničia polia, lesy a lúky na ktorých sme vyrastali. Vyhrážajú sa a ničia majetok starostom či podpaľujú budovy, kvôli ktorým im nechcú schváliť developerský projekt.
Takí by sme boli radi keby sa tí ľudia vrátili späť a u nás by sa zas dalo normálne prejsť cez cestu...
@scila je to smutné, naša dedinka má iba dve ulice v časoch môjho detstva tu bola skôlka, aj obchod a žilo tu asi 350 obyvateľov, dnes tu bývajú sotva 170ti, detí do 18rokov máme asi 11 najmladšie má 4,5r. Zato dôchodcov je asi 50.
@autor ja mám niekoľko známych, čo sa zo západného Slovenska vrátili späť domov a tiež známych čo pochádzali od nás a odišli do hladovej doliny na strednom Slovensku a vybudovali tam úspešnú firmu.
Keď vidím tie kvantá áut čo každý piatok mieria na východ, v nedeľu zasa späť a cez týždeň lamentujú, že im nemá kto deti postrážiť, lebo rodina je 200-300 km od nich, tak stále dúfam, že sa ten trend zmení. Veď už toľko ľudí fungujú na HO.
No rozhodne držím palce aby si o prácu neprišla ✊️.
@scila ďakujem
Reáli je však taká že všetci moji synovci a netere žijú buď v zahraničí alebo Bratislave. Majú tam už rodiny nechcú sa vrátiť. Niekedy som mala celú obšírnejšiu rodinu v okolí 10-20km. Teraz v NY, v Londýne, v Zürichu, v Mníchove, v Milane, v Prahe, v Brne, v Budapešti, na Kanárskych ostrovoch.atď
V príspevku si si sama odpovedala. Šéf spravil podľa svojho uváženia. Nemyslím, že je jeho povinnosťou vysvetľovať svoje rozhodnutie. Asi by to ani Tebe neprinieslo veľa radosti, skôr veľa stresu. Teda okrem vyššieho platu. Zrejme by to ale za ten stres nestálo.....