Vzťahy v práci
Ahojte, dnes mi bolo povedané, že vraj veľmi nekomunikujem v práci s kolegami, že s nimi nenadväzujem nejaké vzťahy. Mám rada svoju prácu a chcem ju robiť dobre, preto keď som v práci, chcem sa venovať najmä tomu. Keď sa ma niekto na niečo opýta, odpoviem mu a občas aj niečo poviem, zase nie som úplne mimo, ale ja nemusím také tie vykecávačky, že čo má nové neviem ktorá influencerka, prípadne si nájsť nejakú obeť, ktorú rozoberieme do špiku kostí (myslím tým ohováranie). Som aj mladšia, mám taký iný humor, ako tie staršie ženy ...nesúdim, zasmejem sa, ale skôr mám pocit, že nejak nechápu oni mňa, resp.im to nie je vtipné, proste neviem zapadnúť. Ibaže aj šéf mi povedal, že je veľmi dôležité, aby sme mali v práci veľmi dobré vzťahy a aby som sa s nimi teda skamarátila. Nie je nás veľa, možno keby bolo, tak si nájdem niečo pre mňa, problém je, že sme tak piati a hovorím, staršie ženy odo mňa. Nechcem si nejak namýšľať, ale mám aj pocit, že je tam trocha žiarlivosť, lebo som šikovná v práci, ale nikto mi to akoby nepovie medzi kolegami, ani nič, len medzi sebou sa veľmi vychvaľujú. Príde mi to také silnené, že musím byť kamarátka s ľuďmi len preto, lebo s nimi pracujem a ja žiaľ nie som ten typ, čo dôjde, že čauteee. Nevedeli by ste mi nejako poradiť, že ako sa chovať, aby to vyzeralo, že som ich veľká kamarátka a zároveň nebyť falošná alebo im nehovoriť moje súkromné veci? Ako sa chovať k ľuďom tak, aby nemali pocit, že keď len pracujem, že to neznamená, že som ignorant? Neviem lepšie sformulovať otázku, je to skľučujúce, ale kto pochopil a zažil a poradí mi, tak mu ďakujem.
Kolektív utužujú najlepšie klebety a kolektívny nepriateľ. 😈
Najlepsie vztahy ziskas, ked sa obcas so zaujmom svojich kolegyn nieco popytas. Nemusis odhalovat svoje sukromie ked nechces, ale obcas prehodit nejaku otazku neuskodi. Spytaj sa kolegyn na deti, aky mali vikend, pochval kolac ak prinesu atd.
Ved nemusis hned nikoho ohovarat. Ale treba mat dobre vztahy, a normalne komunikovat a napr aj sa zaujimat o kolegov.. pridi napr do prace, a spytaj sa ahoj, ako sa mas, aky ste mali vikend atd.. je tolko tem o ktorych sa da bavit.. treba komunikovat, to je jasne. Ak budes stale lwn pracovat tak potom budu ohovarat oni Teba, ze si naduta, namyslena a s nikym sa nebavis. Este k tomu ked je vas tam tak malo, tak nevidim problem preco by ste nemohli mat medzi sebou kamaratske a blizsie vztahy ako len pracovne.
My sme malý kolektív a veru nepracuje sa mi tak dobre, keď mám vykecávať, neviem sa sústrediť, niekedy sa však "obetujem" a rozoberáme rôzne témy 🙃 šéfstvo má ale radšej, keď ticho pracujeme, keď majú pocit, že máme príliš veľa rečí, tak vymyslia robotu navyše, len aby nebol kľud 😎
Ďakujem, čakala som odsudzovanie, ale poradili ste mi. Držať si odstup neznamená byť odmeraná, to máte pravdu, môžem tak potom pôsobiť. My sme aj jeden čas boli kamaráti všetci, ale sa ukázalo, že to nefunguje, je to komplikované, ale budem to skúšať, byť proste normálna, nie ako totálny introvert 😀
Ano, bud normalna, sem tam nejaky pokec. Nemusis kvakat hodiny, ale taky prirodzeny jemny zaujem obcas nezaskodi aby si tam nechodila ako mumak.
Ahoj, presne také pocity ako ty zažívam aj ja. Kvôli covidu som musela zmeniť prácu.....Hoci som našťastie našla novú, skľučujúci pocit, že predchádzajúcu prácu som ukončila vlastne nedobrovoľne, trval veľmi dlho. V terajšej práci sú presne také vzťahy, aké opisuješ, ...ja, ktorá rada pracujem sama a potichu a nepotrebujem rozoberať každý deň kto kedy a ako...takže tým pádom včlenenie do kolektívu bolo veľmi ťažké, a stále trvá to, - akoby poukazovanie na to, že som iná....ale už som si pomaly oni na mňa a ja na nich zvykla. Svoje súkromie nerozoberám, ak sa opýtajú, odpoviem...aj ja sa zo slušnosti občas opýtam, a pochválim ...ale to je všetko. Mám rada istý odstup....presne viem ako sa cítiš. Len zase ja som tá staršia, a kolektív je vekovo rôzny, a predsa som si zatiaľ nenašla nejakú spriaznenú dušu...možno časom ...alebo možno už v novej práci.
@0silvia0 Ale to ja mám. Ja sa pozdravím, opýtam, poviem niečo k veci....Ibaže šéf trvá natom, aby sme sa kamarátili a to už je pre mňa problém, kedže mi niekedy už aj ublížili a ja už by som chcela, aby vzťah bol len pracovný. Ja keď prídem domov, mňa nebaví si s nimi vypisovať na facebooku v skupine po večeroch a ani tráviť čas s nimi mimo prácu..už nie, ibaže je to pre nich problém.
presne tak to mám aj ja...☹
@ajka19 Tak v tom nie si sama a nie si divná, lebo takých nás je viac. To zvládneme, bude to lepšie, uvidíš.
Ani ja si s kolegynami nevypisujem na fb a nestretavam sa s nimi mimo pracu. Ved nech s nimi chodi sef na pivo😁
Buď sama sebou. Kamaráti z vás fakt byť nemusia, to predsa nie je náplňou tvojej práce..Myslím si, že si dostatočne zdvorilá a ešte aj pracovitá...na tvojom mieste by som sa nemenila...
Ahoj, bav sa s nimi fakt iba o neutralnych temach, nikoho nerozoberaj aby sa karta neobratila, podla mna skor nevedia ta prijat v tom ze si aj mladsia ale aj nemas ich humor a starí su zvyknutí aby sme sa im prisposobili, skus im vysvetlit, ze nie si taka komunikativna, si viac uzavreta aby si nenamyslali, ze sa s nimi nechces kamaratit.
Snaz sa posrandovat s nimi, mozno cakaju od teba aby si bola taka ako ony ale to je podla mna blbost, bud taka aka si a rob si svoju pracu tak ako mas👍 A mozno aj cakaju na chvilu aby si viac kecala menej robila a potom budu zalovat - ja by som na tvojim mieste pracovala tak ako doteraz s mierou povtipkovala s nimi a hlavne nerozoberala svoje sumromie ak si to neprajes a neveris im.
Od toxickych ludi si drz odstup👍 Nech sa kamaratia, takych “kamaratov” nepotrebujes
Viem sa do teba vcitit, ked som nastupila do mojej prvej prace po skole, bola som v podobnej situacii. Zensky kolektiv, zeny omnoho starsie, vladla tam nevrazivost, ohovaranie a tiez urcite aj zavist, lebo som mala na viac ako ony. Aspon som ale mala stastie, ze moja najblizsia kolegyna bola v mojom veku, tak sme sa vedeli podrzat, ale navazali sa do nas oboch. Nakoniec som odtial odisla, dostala som sa do lepsieho kolektivu a nikdy som sa neobzrela spat.
Byt s niekym kamarát sa nedá na povel. Šéfovi vysvetli, ze ti máš svoje kamarátky, a kolegyne berieš ako kolegyne, že ich už dosť poznáš a nemáš záujem o bližší vzťah s nimi. Neviem ako toto vzniklo, možno tie tety majú o teba starosť a posťažovali sa šéfovi, že ako sa ťa snažia zapájať, a nedarí sa im 😁 Možno im prídeš osamelá alebo čo. Tak teda povedz šéfovi, že ty sa takto cítiš dobre, že si k nim milá, občas sa porozprávas, ale ze tebe to tak stačí. My sme v práci kamošky, tiež také tety, ale že by som niekoho nútila, aby so mnou vykecaval v práci a nasilu sa kamaratil to nie, však už nie sme v škôlke
Neviem preco si myslis, ze utuzovanie vztahov ide iba cez ohovaranuea diskusie o influencerovch...
Jedine ze by si mala tak 22 rokov a myslela si, ze ti vsetci zavidia.. Oh wait..
Vztahy sa daju nadvazovaj aj kecanim napr. zr bude taky a taky koncert, ci sa niekto nechysta, o Masterchefovi alebo Pecie cele Slovensko, ak to pozeras... O Panovi prsteňov, o cviceni, o podivibovi na zastavke. .. Praca je lepsia ked tam mas svoju krvnu skupinu... Co my sa narehoceme a kazdy sme tam iny
Ludi najviac zaujimaju oni sami. Takze ked sa budes s nimi bavit o nich, budes ich naj kamka a sefovi budu donasat aka si super. Pytaj sa ich otazky o ich zivote. Davaj im komplimenty - oo nas nove saty? Pekne, kde si ich kupila? Novy uces? Pristane ti to. Nemusis hovorit pravdu a vzdy len pravdu 😉
Ja mám 30 😀
Nie, ja si nenamýšľam, že mi niekto závidí alebo čo, len boli tam občas také náznaky. jedna kolegina chce byť strašne influencerka a chodí do práce ako nejaká módna ikona a s tými ľuďmi je ťažko baviť sa potom o pánovi prsteňov a podobne. Šaty jej chválim už na dennej báze. Ale stále tam je to donasanie šéfovi, že som taká a neviem aká. Minule som vraj nahlas dýchala. Mne nevadí vekový rozdiel, mám kamarátku aj 60 ročnú, ja si také ženy práveže vážim a rada k nim chodím po radu.
nemozes si sadnut s kazdym, skus nadviazat nejaku komunikaciu, pytat sa, nechat ich nech ti rozpravaju, aby mali pocit, ze sa zaujimas a uvidis, ci sa nieco zmeni, ale nasilu by som potom uz vela toho nerobila, lebo to je casto viac na skodu ako na osoh
Ja ked som mala 21 som mala najoblubenejsiu kolegynu ktora mala 50 rokov...proste sme si najviac rozumeli a bola mi ako kamoška .....a aj ostatne 40 rocne kolegyne boli fajn, aj ked sme sa bavili len o pocasi alebo co mas na obed....proste bez komunikacie to nie je bohvieco 😊 drzim prsty
Hlavne buď sama sebou. Nemôžeš si sadnúť s každým. 🙂 Kto bude chcieť, cestu si k tebe určite nájde. A vzťahy nechávaj určite len na pracovnej úrovni, žiadne zdôverovanie sa s osobnými vecami. Ten, kto ohovára pred tebou ohovára aj za tebou... Mať "dobré pracovné vzťahy" predsa neznamená hneď, že s nimi musíš každý deň popíjať kávičky a diskutovať vo veľkom....