Vyhorenie

a preco nejdes na dovolenku dlhsiu ako tyzden? mozno by ti to pomohlo

Aj podla mna by ti prospela dlhsia dovolenka uplne vypnut odreagovat sa.. aspon mne to pomohlo lebo uz som bola alergicka na svoju pracu 😁

tiež bojujem s niečím podobným, pomáha mi len doslova nútiť sa do práce, keďže inak prichádzam o peniaze. a nie veľmi sa mi darí, reálne zarábam už dlhšiu dobu menej, psychicky som vyšťavená neskutočne. cca 30 rokov ťažkej psychickej práce. to je môj každodenný boj s prokrastináciou

mne stačila tá prvá veta: "som už 30 rokov"...klobúk dole v jednej profesii, asi je čas na zmenu...podľa najnovších štúdií je zdravé robiť jednu profesiu 2 roky, čo chápem, že nie každý zvládne zmenu castejsie

Ja mám to isté. Cca25 rokov účtovníčka a a m na Tom tak,že keď pozerám na profesii pozíciu účtovníčky,tak mi až fyzicky zle,na vracanie, bolesti hlavy. Tri krát som vyhorela,a teraz asi dotla. Neviem ani čo robiť, lebo na Office managerku som stará, tam chcú mladšie, čo chápem,keď to je prvý človek s ktorým sa klient pri vstupe stretne vo firme. A ďalej už fakt neviem akú prácu hľadať. Som sama na syna so špeciálnymi potrebami,takže nemôžem ísť so mzdou pod 1500 eur. Hoci teraz si myslím,že zoberiem ak nižšiu ale ako uhradim starostlivosť o syna..no bude to náročné. Takže neviem pomôcť, ale držím palce. Nájdeme prácu..💪🙂

Som na tom rovnako, účtovníčka, stále v práci, stres, zdravotné problémy pribúdali, cca posledné 4 roky celé zle, ale úplne najhorší posledný rok, už som zo života nemala nič, prišla nespavosť, objavili sa problémy so srdcom, jedného dňa telo a hlava povedali dosť, som na PN, vyhorenie, pomaly sa dávam dokopy, ale je to teda zahul, už chápem prečo je to na dlhú dobu, hlavne tá únava je šialená. Ale hlava už začína byť na tom lepšie, už si pomaly viem predstaviť aj návrat do práce, ale si chcem vybojovať lepšie podmienky, to bolo šialenstvo, ako som tam ťahala, to už odmietam.

@zobaka blbosť, aké profesie sa dajú len tak striedať každé 2 roky? Max. nejaké nekvalifikované, typu upratovačka alebo niekde pri páse.

@zobaka len potom ťa berú za človeka čo nevie zostať v práci dlhšie.

@liz_lemon
@pastelka292929 to nie je možné , neviem v akom odbore pracuješ ale azda ani tebe by sa nepáčilo kebyže si na účte ne cinkne výplata, lebo baba čo ti mala vypočítať mzdu si mesiac niekde vyvaľuje šunky .
Vo firme som sa na mzdy, personalistiku, fakturáciu, úhrady, s komplet účtarinu sama,
V novej práci som šla platovo síce dole, ale umožňuje pár dní v týždni HO v prípade potreby aj pružný pracovný čas ale odkladať prácu do nekonečna sa nedá.

V starej práci sa to nedalo, v novej tiež nie. Tak akú radu chceš? Poznám kopec účtovníčiek a mzdáriek, chodia na dovolenky, predĺžené víkendy, aj sú PN či OČR ak je to potrebné. Toto si robíš ty, celé tie roky. Že uprednostňuješ prácu pred sebou a rodinou. Možno nie úmyselne, ale je to tvoje rozhodnutie. Zabudni na to, že si nepostrádateľná. Cintoríny sú plné nenahraditeľných ľudí, ako sa hovorí. Toto nie je prácou, je to tvojím nastavením.

@melanta ďakujem že máš vešteckú guľu, a bola si pri tom keď si ma v starej práci dal zavolať najvyšší šéf a dal mi na výber, že buď alebo...tých ultimat bolo veľa, napr keď ma na týždeň hospitalizovali zo záchvatmi a do nemocnice mi z práce vyvolávali,vypisovali že toto treba tamto treba....tak som si vybrala alebo. Dala výpoveď a hľadala novú prácu.

Vieš, melanta to napísala tvrdo, ale pravdivo. Ja som neuprednostňovala prácu pred rodinou,aké musela som zarobiť peniaze aby moje dieťa dostalo zdravotnú starostlivosť aká mu náleží, lebo všetko platím. Ale teraz som zničená ako ty a naozaj rozmýšľam,že som mohla niekedy inak konať. Rozumiem ti,keď zavolá šéf alebo klient je to na mašku niekedy. Ale učím sa starať sa o seba..a robila som si výčitky,že mám depresiu, a rozum mi vraví je to choroba ako každá iná. Ale nie je, ľudia o mne nevedia,že mám depresiu,schovavam to. Ale pozrela som si seriál na Netflixe Doktori na dne..a došlo mi,že sa mám mať viac rada a nebyť na seba taká tvrdá.

u mňa to tak bolo s prekladmi, nič nepočká, termíny horia, ak nevezmeš, druhýkrát ťa osloviť nemusia. bola som na všetky výdavky sama, syn na výške, ja tri práce. kým som neochorela, spala som niekedy 3 hodiny. teraz viem, že zdravie je najdôležitejšie

Šéf ti dal na výber - buď alebo. Čiže na výber si vždy mala. Nemám vešteckú guľu, nie je potrebná. Sama si napísala, že vybrala si si. Dokonca aj keď si po záchvate bola v nemocnici. Aj vtedy si si vybrala prácu a nie seba, lebo šéf volal. Nehádž to na šéfa. Prijmi zodpovednosť za to, že to rozhodnutie vybrať si vždy urobila ty. Napísala som to tvrdo, ale takto to proste je. Toto ti nespôsobil šéf, to si si spôsobila sama, že pri výbere "buď alebo" si si vybrala prácu. Ale pozitívna správa je tá, že ty sama sa teraz resp. kedykoľvek môžeš rozhodnúť pre seba a svoju rodinu. Presne ako píše @martinami274 je potrebné sa uvedomiť. Neviem ako ty, ale väčšina z nás žijeme príliš krátko na to, aby sme žili ako popisuješ ty.

@mk1111111111 nikto nie je nenahraditeľný. Moja účtovníčka robí sama účto, pre niektorých klientov viem že robí aj mzdy. Roky chodí na 2 týždne na dovolenku v lete, v zime na lyžovačky a nie jednu. Cez rok predĺžené víkendy. Vždy viem vopred (posiela info), kedy musím čo dodať, lebo ak nestihnem, je na dovolenke a tam veci nerieši. A to mám za tie roky očekované, že proste na dovolenke mobil nedvíha, na správy neodpovedá. Všetko sa dá zariadiť. Len človek musí chcieť. Nemôže sa autorka vyhovárať, ak po záchvate v nemocnici dvihla mobil šéfovi. Proste človek si musí vybrať.

@melanta ja si tu už pripadám ako hotentot. Veď som jasne napísala, že som dala výpoveď! Do tej práce som sa už nevrátila. A ani by som tam už za nezmenených podmienok nešla.

@melanta to je pravda, ale niekedy si musíš vyberať medzi tým, či zarobíš, alebo nezarobíš, a obetuješ aj seba, ak napríklad ti nemá kto pomôcť finančne a ty máš zodpovednosť trebárs za dieťa

je mi ta luto, si jedna z tych, co sa prilis obetuje, a nic z toho nemas, pracu beriem, ako nieco, co mi umoznuje dobry zivot, nie ako nieco, comu obetujem rodinua nebodaj zdravie, ak by som mala firmu, a viem, ze mi uctovnictvo robi niekto, kto si nevie oddychnut, tak by som takeho ani nechcela, ved kludne mozes narobit chyby

@melanta ano, ale, Tvoja uctovnicka je sama sebe panom,tam to ide jednoduchsie, zial, zamestnavatel nie vzdy je ustretovy a ucty platit treba

@belllinka tak psychológ sa tak vyjadril, každopádne keď je človek spokojný nech je tam hoci aj celý zivot

@melanta tvoja účtovníčka má zrejme vlastnú firmu a je sama sebe pánom, ale zamestnancom schvaľuje dovolenku zamestnávateľ. Keď je jedna účtovníčka v celej firme to je niečo úplne iné, pletieš tu jablká s hruškami. Poznám to moja mama mala to isté v práci doma ešte opatrovala babku a potom dostala infarkt teraz je na invalidnom dôchodku.

moja rada, nájdi si čas na seba. zmeň na chvíľu prostredie, ale čo najčastejšie. choď na výlet, do kina, divadla, ak si veriaca, na omšu, rob niečo, čo ťa baví, počúvaj hudbu, tancuj, spievaj, choď na prechádzky, na návštevy, na kávu s kamoškou, skús cvičiť...čo najviac iných podnetov, aby si prišla na iné myšlienky a myseľ sa zamestnala niečím iným ako stereotypom z práce.

ešte k tvojej otázke. chcela som sa etablovať v inom zamestnaní (IT, vývoj), aj keď v IT robím, ale preklad. ale prišla som dosť rýchlo na to, že vývoj nie je pre mňa.
skús nájsť v sebe znova pokoj, samú seba, rozmaznávaj sa. plus to, čo som napísala v predošlom príspevku. potom sa ti (aspoň sčasti) vráti opäť chuť do práce, ale nejde to rýchlo. dlhé roky práce potrebujú svoj čas ❤️

autorka ak chces napis mi spravu, podelim sa s tebou o moju cestu uctovnicky (uplne ta chapem a klobuk dole ze 30 rokov)

Ty si zmenila zamestnávateľa nie typ práce🙂už, keď odkladas prácu a radšej umyvas okná a máš nechuť to je rovno k psychológovi.A je to bežnejšie ako si ludia myslia.Ty máš asi zle nastavené hranice uhanas samu seba atď.a to potom človek vyhori v každom zamestnaní, keď sa nezmení.
Nie nadarmo sa hovorí, že každých 7 r by mal človek zmeniť prácu, alebo aspoň firmu, keď nevie zmeniť odbor, kanceláriu...

@luccija veď hneď v úvode sa pýtam ...
Absolútne neviem akú prácu by som mohla robiť , sorry ale z minimálnej mzdy nevyžijeme.

Akúkoľvek...kto predtým pracoval hlavou najlepšie je mať ďalšiu pracu fyzicky, ale ak si naozaj vyhorela a nie je to teraz len nejaký útlm, lenivosť tak treba psychológa.My sme chodili roky k veterinárovi mlady chalan bol tam celé dni strašne milý..jedného dňa tam nebol a majiteľ mi povedal, že vyhorel a teraz pracuje v Rakúsku v obchode, že si dal rok oddych a potom by sa chcel vrátiť.
Odporúča sa dať si úplný oddych niekoľko mesiacov, klasické veci venovať sa sebe, cvičiť, a hlavne pochopiť prečo sa to stalo a nedávať pracu na prvé miesto.
Tak robiť môžeš kdekoľvek v administratíve aj v obchode za 30 r práce máš asi úspory.

@luccija nie nemám, môže za to naše super zdravotníctvo. Nechcem to veľmi rozpisovať, s mužom sme sa pri dieťati s vážnou diagnózou striedali po 3-4dňoch takmer rok popri práci. Odniesol si to náš vzťah. Pomoc sme našli nakoniec v zahraničí, ešte sme si úver kvôli tomu brali. Ten som splatila v decembri ale stále dlžim rôznym rodinným príslušníkom niekoľko tisíc euro.