V predošlej práci som bola zneužitá a teraz do novej práce chodím so strachom
Ahojte, píšem to anonymne, keďže je to dosť citlivá téma.
Pred touto prácou som pracovala v jednom presse ako barmanka, čašníčka.Na pracovisku som bola zneužitá. Riešilo sa to i s policou aj som chodila k psychologičke. Prácu som tam nechala.
Pred rokom som začala pracovať ako vedúca prevádzky v jednom zariadení, avšak posledné mesiace žiadajú aby som obsluhovala aj kaviareň, ktorú máme v zariadení. Snažila som sa, no pri každej objednávke som mala hrčku v hrdle, roztriasla som sa. Včera som i zákazníka obliala. Viem, že toto už nie je tá práca, iné miesto, iný ľudia. Nemôžem si však pomôcť, keďže mi celé to obsluhovanie pripomína to, čo sa stalo. Začínam chodiť so strachom do práce, bojím sa, že si niečo objednajú. Zamestnávateľovi som spomínala, že z osobných dôvodov nechcem robiť túto náplň práce, no trvá na svojom. Som objednaná opäť ku psychologičke ale uvažujem i o tom, že to tu nechám ak sa situácia nezlepší.
Čo by ste robili vy na mojom mieste?
Nie som odbornik ale mas nevyliecenu traumu...zazila som jednu (nie taku ako ty) ale bez psychologicky by som to nezvladla...poradila mi ze sa mam na cas vzdialit od traumy a zacat ju liecit az tak postupne sa vracat spat do zivota...radim to iste..uplne zmenit pracu, popracovat na sebe a az tak sa vratit k obsluhe..drzim palce 🙏
ja by som povedala sefovi pravdu, preco to nie si schopna momentalne robit. mne to pride vzdy najlahsie riesenie ako vymyslat a zatajovat a vyhovarat sa. aj ked vacsina asi bude mat nazor, ze dovod je tvoja sukromna vec. a hlavne ak si spokojna v robote, tak by som kvoli tomu neodchadzala.
resp. ti vyhovuje zvysok prace mimo obsluhovania v kaviarenskej casti
Zatiaľ ako vedúca prevádzky som takéto riešiť nemusela, keďže sme zdravotnícke zariadenie, riešila som úplne iné veci. Papierovačky. Zdalo sa mi, že je mi už lepšie. Len teraz nám vypadli ľudia, zariadenie je na tom finančne zle a chcú šetriť tam kde sa dá.
Zmenila by som prácu, nedokázala by som potom čo si prežila pracovať na mieste, kde by sa mi vynárali zlé spomienky
JE to na tebe, no ak sa na to necitis, tak by bolo asi najlepsie, aby si pracu zmenila, lebo sa ti bude takto vsetko to co si zazila vraciat nazada a to vobec hlavne pre tvoje psychicke zdravie nemusi byt dobre
Ak prichadza do uvahy aj zmena prace, tak skus este sefovi povedat, ze mas velmi vazne osobne dovody, pre ktore to robit nechces a su az take vazne, ze ak to obsluhovanie neda niekomu inemu, si nutena zmenit pracu. Aby vedel, ze to nie je len nejaky tvoj vymysel, ze proste to robit nechces. Alebo - ak musi setrit, nech to zadeli inak. Nech tam da niekoho ineho (ak moze) a tebe da zase na zaskok pracu toho dotycneho cloveka, ktory pojde obsluhovat.
@lyci Tak sú veci, ktoré by som do detailov nepreberala a nepovažujem za klamstvo, keď o tom nebudem hovoriť. Keď mi napríklad bude v práci zle kvôli menštruácii a budem chcieť ísť domov, celkom postačí, keď poviem, že mi je zle, nebudem šéfovi rozprávať, že mám práve menštruáciu. Čiže môže povedať, že túto prácu vykonávať nechce, že s tým má problém. Detaily zneužitia nikomu rozprávať netreba.
Nemenila by som zbrklo pracu. Povedala by som sefovi pravdu, kazdy normalny clovek to pochopi a nebudu to od teba chciet. Vyriesis to jednym rozhovorom
Zmeň pracu.
Zmenila by som prácu ak je tá možnosť, niečo úplne iné, kde ti nič nebude pripomínať to čo sa stalo