Ahojte, teda neviem ci to aj vy tak mate ale som v praci uz zo 6 rokov, za ten cas sa tu stihol kadekto prestriedať…na začiatku to bolo lepsie, no popravde ma to tu uz nebavi, snaď všetci mi tu lezu na nervy, neviem čo sa deje, vy sa dokazete nasilu usmievat? Kedysi som si povedala ze zacnem den s usmevom ale teda posledne asi 2-3 roky to nefunguje 😃 nedokazem sa tu uz pomaly ani usmiat, ani ked si predstavim na co sa mozem po praci tesit…ked sa nahodou zacnem tvarit usmevne tak citim ako keby som to tu nebola ani ja…neviem poznate to? Odist z prace sa mi momentalne moc nehodi
Urcite si tu uz vsimli moje pohlady niekedy ale vazne sa uz nedokazem pretvarovat na dobru naladu
Mimo prace je všetko v poriadku ale akonahle som tu a vidim tie tvare tak mam normalne nervy 😃 ale zase nie som ziadna zatrpknuta osoba 😃 len toto ma stve
Neusmievaj sa a nepretvaruj sa nasilu. To ti bude odoberať ešte viac energie. Ak sa ti teraz nedá zmeniť práca, tak nájdi si aspoň raz týždenne niečo, čo ti bude dodávať energiu (šport, kozmetika, masáž, káva s kamoškou) a akonáhle to bude možné, začni hľadať nový job. Už len to, že budeš hľadať, ti trochu uľaví. Stáva sa, že človek proste niekde dosiahne vrchol a nedá sa ďalej. Ale nezúfaj, bude lepšie. 😉
Mala som to podobne, bolo to ľuďmi. Niektorých som nedokázala zniesť, aj keď som dosť silná osoba. Aspoň si to myslim. 🤣 Mala som dobrú náladu a ako som vstúpila tam, hneď mi úsmev sklesol a trvalo až dve hodiny, pokiaľ som sa ako tak zmierila s tým, že som medzi nimi a ešte ďalších 6 hodin vydržať. Niekedy boli lepšie dni, keď sa čosi dialo, niečo nové, nová práca, nový človek. No a vyriešilo sa to tak, že som otehotnela a už som aj s PN rok doma, už som na materskej. Najlepšie, čo sa mohlo stať. 😍
No, viem presne, o čom hovoríš. Mala som prácu, ktorá má emočne úplne vyciciavala, ľudia v nej ešte viac. Proste kolektív nula bodov, strašne som tam trpela, do práce som chodila so stiahnutým žalúdkom a zadkom tiež. Odišla som, nedávala som to proste, ja sa nedokážem pretvarovať.
Mne sa tiež stalo niečo podobné po x rokoch v práci, ešte som to nejako vydržala ďalšie 2 roky, ale proste bol to čas na zmenu. A pritom práca ma dovtedy bavila a aj kolegov som mala rada, ale jednoducho som prišla do bodu, kedy som pre vlastné dobro musela odísť.
A nemáš možnosť home office? Ja sa na kolegov veľmi teším, ale teda vidím ich raz do týždňa. Keby sme sa videli každý deň 8 hodín zavretý v jednom priestore, možno by mi tiež nebolo časom do smiechu.
Je čas odísť..
@vanilkovazmrzka zvieratká pomôžu ale to by som nemohla odlepiť oči od mobilu 🤣
Nečakala som že mi tu toľké napísete vase podobne situacie
@melanta práveže ja mám v zivote nieco co ma tesi a dodáva energiu ale akonahle pridem do prace tak to akoby neexistuje ale s tym dosiahnutim vrcholu hm zaujimava myslienka, asi sa to aj mňa týka…dakujem 👍🏼
@dzejny656 takú možnosť nemám :/ ale 1-2 dni byt doma by mi možno aj pomohlo…
Najhoršie že je mi už aj jedno čo si kto o mne tu mysli, ja sama si myslim ze neposobim zrovna najlepsim dojmom ale aj ked pride niekto nový…je mi to jedno ako pôsobím a toto zrovna v práci nechcem že som prisla do takehoto bodu
@luccija neda sa mi odist momentalne aj ked mam take myšlienky často
Ja v práci len pracujem, venujem sa svojej práci, neriešim nič a nikoho lebo to mi berie energiu...teším sa po práci vždy na niečo, hoci aj maličkost...a áno idem zmeniť prácu
Mala som to podobne. Pomohlo mi iba zmeniť prácu. Odvtedy chodím do prace opäť s usmevom
Ked vam každý lezie na nervy , nemoze by chyba aj vo vas? Ze jednoho, dvoch nemate radi. Ale ze kazdy..
@alexanderkovacs ano kludne môžete mat pravdu, jedinu kolegynu s ktorou mam super vztah že sa stretavame aj mimo práce ale zvyšok veru moc nemusim, keby sa chystal jeden z nich odist tak je mi to jedno
@marcellka32 a prečo meníš prácu?
daj výpoveď 😄
No ja to mam úplne rovnaké. Aj sa snažím byť milá, ale nedá sa. Mám pocit, že všetci okolo mňa sú blbí doslova. Sedem rokov ti isti ľudia, neviem, či je to iba ponorka, alebo sú ozaj blbí, alebo som blbá ja. Dokonca sa so mnou nerozpráva už ani upratovačka... Zvažujem kvôli tomu ze dám výpoveď, lebo mi z toho prepne.... Takže som rada, že nie som sama.
Ja vám poviem iný extrém, u nás v práci (štátna správa) je veľa ľudí už cez 30 rokov a každé ráno, každé poobedie spolu melú pri káve 😅 Ale vážne, ja nechápem, ale oni sa ani tomu nevyhýbajú. Keď chcú z času na čas rozšíriť svoju debatu o iných kolegov (sú viac ako vítaní), tak zavolajú. Mňa tak raz volali, povedala som, že toto ja absolvovať denne nebudem, nemám čím prispieť do témy, vediem obyčajný život, tak sa urazili 😅 Ale buď to tak dobre hrajú, ale vyzerá to tak, že ich to furt spolu baví. Taká tá skalná zostava je tam stále, z času na čas sa pridajú iní.
Som na tom velmi podobne, vacsinu casu mi uz aj robota lezie na nervy, lebo ked som v office vzdy tam niekto nieco potrebuje, prekeca, pokeca sa, sustredenie skoro ako pri mojom 4 rocnom dietati, ktore stale nieco chce. Meetingy vela krat o nicom, riesenie tych istych problemov 5 rokov za sebou. Najviac ma svtr moje sustredenie ktore je nula bodov, mam pocit. Robim v korporate a nikdy ako teraz som necitila ze proste nie som korporatny typ, ale obavam sa ze statna sprava ma tiez svoje specifika. Nie je idealny cas aby som zmenila robotu, hlavne kvoli malej, byva casto chora a mam starch ist do novej prace kvoli novemu procesu a ako by som to zvladla popri malej.
@petronela1985 u nás to bolo u jednej v kancelárii..- najväčšia klebetnica na celom úrade. Ale čo sa týkalo jej práce, hmm. vždy šla za niekým aby jej s tým pomohol a urobil to!! Každý deň. Šéfka vždy prevracala oči, ale nič s tým neurobila.
Tiež sme mali pár takých "ľudí". nevšímala som si ich. Veľa som pracovala. Na obed som šla s jednou kamoškou alebo kamošom, ktorý nepracoval v našom úrade. Šli sme von. Po práci doma, v záhrade. Relax- čítanie knihy, štrikovanie, háčkovanie, výlety. Mačky akoby vycítili smútok,, pritúlili sa, pohladila ich, gajdovali-priadli a dodávali mi energiu.
Ráno som si robila ochranu. Pomodlila sa k Bohu, Otčenáš, ďakovala za ráno a prosila aby viedol moje kroky. Tiež anjel strážny aby bol pri mne.
V práci ak nejakí energetickí upíri.... keď už bolo toho veľa, - predstavila som si, že okolo mňa je zrkadlo. Ale ja z matnej strany. Oni sa videli v tom zrkadle. Pomáhalo to. Zvesili hlavu a radšej odišli.
Zmanifestuj si zmenu reality, obmenu kolegov, atmosfery, alebo novu pracu 😀 ja som si zmenila moje kolegyne, ktore pracovali so mnou v office 😀 pozri si Michal Drienik na youtube, má o tom celú tvorbu a je to zadarmo
Zazivala som presne to iste. Ked som rano vstavala, uz mi bolo normalne zle od zaludka. Pracu som mala velmi rada, ale pristup ludi bol strasny. Zmenila som pracu a bolo to to najlepsie rozhodnutie ake som mohla urobit. Teraz vidim ten rozdiel ake to je, chodit do prace bez stresu a s usmevom.
@zuzaniela_prva haha 😅 mne už aj tá upratovačka trošku lezie na nervy, byť roky tak často s tými istými ľuďmi zrejme spraví svoje…najhorsie na tom je ze vlastne ani 2 tyzdne dovolenky by asi nepomohli lebo prides do naspat do prace a zachvilu si v tom istom
@hara_vara vieš co, raz ju dam a neprídem sa s nimi ani rozlúčiť…😁
@petronela1985 fakt to až takto? U nás vedú skôr tiché falosne pohlady ktore si raz za cas nahodne vsimnes a vieš ktorá bije 😄
Odist z prace sa ti posledne 2-3 nehodi? Tak ak je tvoj pracovny vykon ako ma byt a tvojou naplnou prace nie je usmievat sa na kolegov tak co riesis? Bud tam ostan a pracuj ako mas alebo odid inam - ale asi aj tam po x rokoch zacnes mat obdobne pocity
Ja som v práci 20 rokov..svoju prácu milujem.. nemenila by som ...ale tiež tam máme pár tak zatrpknutých ufrflaných ľudí, ktorí hneď každému pokazia náladu..snažím sa od takých ľudí strániť...na šťastie máme veľké oddelenie, takže keď sa chcem niekomu vyhnúť v pohode sa to dá...riešim si svoje veci a s nimi sa absolútne nebavím..na šťastie ich je len pár 🙏
Ale keď už som cítila, že začínam byť vyhoretá veľmi mi pomohla materská 😄aj keď v mojom prípade len veľmi na krátko 👍
@janababana nie, pisala som že posledne 2-3 roky mam take pocity v praci…odist sa mi momentalne neda
Každý kolega je problém, tak to je potom asi iba tvoj problém... Zameraj sa na zmenu. Nikde nieje napísané, že v nejakej práci musíš byť 10-15-20rokov. Hľadaj riešenie, alebo ďalej len prežívaj každý deň v kolektíve, ktorý ti nevyhovuje🤷♀️
👍👍👍
Ahoj. Chápem tvoje pocity. To už je skoro ako vyhorenie. Ja pracujem v obchode. V jednej firme som už 12 rokov. Kolegovia sa viac menej aj menia. Manažérov máme skoro stále tých istých. Riaditelia sa v pravidelných intervaloch menia. Postupom času ubúda ľudí na prevácke ale robota neubúda. Ste chcú od ludi viac. Zlučujú oddelenia chcú aby vedci robili a vedeli všetko. Ono je to pekná myšlienka ale realita nieje taka ružová. Potom nik nemá zodpovednosť a vyhovára sa na druhých. Ja som bola tiež na tom tak že celé vedenie mi už išlo strašne na nervy. Kolegovia jedna veľká faloš. Pár bolo v pohode. A potom našťastie pri dalšej veľkej zmene vo firme som otehotnela po 8 rokoch snaženia. Okamžite som išla na PN. Vedenie mi vyvolávalo kedy nastúpim ani 24h som nebola ešte vypísaná. Nátlak veľký. Rečičky ako ma potrebujú hlavne keď sa ide robiť zmena. Úprimne poviem teraz keď si predstavím že sa tam mám vrátiť po materskej tak ma chytá depka. Viem že pravdepodobne to aj tak skončí výpoveďou lebo budem moc robiť len ráno a to je v obchode nemysliteľné. Môj manžel má len poobedne alebo nočné tak ja by som vedeľa len ráno robiť. A mám po toľkých rokoch klapky asi. Lebo neviem kde inde by som sa mala zamestnať.
Tak asi toľko. Ono sa ti to bude asi iba stupňovať ta nechuť v ľuďoch potom už aj samotná práca ťa prestane baviť.
Tiez som toto iste pociťovala po 5 rokoch v tej istej praci. Odišla som, pretože do práce som sa premáhala, aj keď práca samotná ma bavila, ale v čisto ženskom kolektive mi to už liezlo na nervy a potrebovala som zmenu. Aj ked som tam mala 2-3kolegyne, ktore su uz skor moje kamaratky a som s nimi stale v kontakte, ale kolektiv ako taky ma neskutocne štval 😅
Ja sa usmievam ked vidim videa so zvieratkami, vyskusaj 😂
Ale proste ked mam zlu naladu, alebo to tak necitim, neusmievam sa a je mi jedno co si kto o tom mysli