Úzkosti v novej práci
Som v novej práci ako asistentka v IT firme. Práca je super, dynamická a ľudia sú naozaj milí. Som tu však len tri dni a stále pociťujem úzkosti. Dnes som mala doniesť kávu do väčšej zasadačky, kde sedelo asi 16 ľudí, vrátane riaditeľa. Zrazu sa mi začali neskutočne triasť ruky, čo bolo veľmi trápne a strašne som sa hanbila.
Aj keď to bola len maličkosť, myslím na to celý deň. Čakali na mňa dva mesiace, kým som mohla nastúpiť, a preto sa cítim úplne hrozne za každú chybu, ktorú urobím. Vždy, keď sa dostanem do podobnej situácie, začnú sa mi triasť ruky. Mám pocit, že sú to úzkosti. Máte nejaký tip, ako s tým bojovať? :(
@independent_woman Ďakujem za krásne a povzbudivé slova, si veľmi mila. Aj tam sú všetci zatiaľ fajn, šéfka je super, veľmi mila hneď si so mnou potykala. Nechali ma však na tejto pozícii v podstate ,,samu”, nikto nieje so mnou- lepšie povedané nieje čas na niake veľké zaskolovanie, tak sa učím za behu, administratívu za kým ísť, čo riešiť, ako vybavovať hovory. Oni na mňa čakali 2 mesiace, kým nastúpim. Tak sa teraz cítim absolutne nemozne. Hlavne ten pocit, keď to na mňa príde a moje telo naň reaguje zvláštnym spôsobom stane sa zo mňa ,,hanblivá a nemožná” a ešte s trasucimi sa rukami poriadne nemožná. Nad tou dnešnou situáciou reálne rozmýšľam celý deň. :( Kedy to u teba začalo byt v práci lepšie, a začala si byt v podstate ,,sebavedomejšia”?
Asi po 1-2 mesiacoch. A tu dnesnu situaciu fakt neries, nemysli na to, oddychni si dnes vecer a povedz si ze zajtra bude lepsie, lebo aj bude, prajem vela stastia
To nebudú úzkosti ale tréma.
Máš pocit zodpovednosti, čakali na teba a nechceš zlyhať je to bežné.Chce to čas...
@independent_woman Ďakujem krásne, dodala si mi odvahu. Začiatky bývajú ťažké, vedela som to, ale bohužiaľ som to neskorigovala..
@slovakboy Áno, to je tiez pravda. Lebo nezazivam to celý deň, len ak je buď veľa ľudí- alebo je niečo dôležité. Bojím sa zlyhania, ale nakoniec zlyham tak či tak, presne kvôli tej treme a strachu..
@luccija Presne tak. Cítim zodpovednosť a istý tlak na seba dávam, že preboha v takej jednoduchej situácii by si mala konať ako žena. A nie panikáriť. Po tom ,,incidente” alebo skôr počas neho som išla za šéfkou a povedala som jej, čo sa stalo, išla mi pomôcť. Povedala mi ,.Neboj se, je to jen kafe a nejsou to zadny princove. Netrap se.” Ale samozrejme, ja to tam aj tak cítim… Chcela by som ten strach prekonať.
Nesmieš sa na to sústrediť a dopredu si robiť stres.No tak dnes si bola neistá a nabudúce to bude lepšie.Urcite si veľmi zodpovedný človek, ktorý na seba dáva veľké nároky🙂a chce, aby všetko bolo dobré.Vobec to nerieš tak ako povedala šéfka....chlapi si možno ani nevšimli, že sa ti triasli ruky.A aj, keby?si nová, snažila si sa ..veď si nikoho neobliala😉nerieš to
Hlavne pokoj, uvedom si, ze kazdy niekde niekedy zacinal, aj vo vasej firme 🙂 som rovnaky stredant ako ty, neznasam tie zaciatky v novej praci, ked mam pocit ze sa cela firma sustredi len “na tu novu” a cakaju kedy nieco pokazi. A pritom je to blbost, ale ako novacikovi ti to tak pripada.
Mame tento tyzden v kancli 3 novych kolegov a snazime sa im to sprijemnit co najviac, aby neboli v strese. 2ja to zvladaju bez probemov (velki extroverti, nebijacni) a jedna kolegyna je ako ty (aj ako ja 🙂). Chuda vyklepana, vidno ako stresuje, ze jej je neprijemne byt v novom prostredi a zvykat si na vela novych ludi. A je to take mile, ta pokora a snaha zapadnut do kolektivu, aspon vieme ze to nebude nejaka nafukana pinda, co vsade bola a vsetko vie. To prejde, daj tomu cas. Proste odratavaj dni, kazdy jeden bude lepsi a lepsi, az si ani neuvedomis a uz v tom vsetkom budes ako doma. Drzim palce, hlavu hore a ked na teba pride trapna chvilka, lebo sa nieco nepodari, zatvor sa chvilu na wc a predychaj to. Ja to v kazdej novej praci robim a zarucene pomaha 😁
@luccija Och, krásne si to napísala ďakujem veľmi pekne. ❤️ Bála som sa tu napísať na modrý konik, ale vy ženy mi reálne dodávate odvahu a že to nebude take zle. Niekedy príšery v našej hlave sú väčšie ako v skutočnosti. Mala by som byt vďačná presne za toto. Ďakujem za usmernenie 😅
@hankab Ty si zlata. Áno, presne tak. Je tam ta istá pokora ku novým ľudom a novej práci, čo nepoznáš a nechceš pokaziť, nárok sám na seba a nakoniec z toho skazis ešte viac ako ľudia, čo to beru možno štýlom ,,to je proste život” 😂 Je mi to trápne, cítim sa ako pubertiacka a to mám už 26 rokov. Pritom musím fakt povedať, že ľudia vo firme sú veľmi milý a vždy prídu a pokecaju, keďže som aj na recepcii. Takže je to veľmi neodôvodnene 😅 Ďakujem ti veľmi za podporné slova, a snáď to zvládne aj ta nová kolegyňa. ❤️
@hankab inak to s tým záchodom som presne dnes urobila 😅 Zavrela som sa tam, a trosku sa opustila a až potom išla na postu. 😅🧡 To bola moja psychohygiena dnes.
Ooj moja, ja mam po 30tke a rovnake stresy som mala aj pred rokom, ked som nastupila do sucasnej prace 😅 to nie je vekom, ale zial nasou povahou.
P.S.: ja som neraz zo zufalstva aj slzu pustila na wc 🥲 ulavilo sa mi a isla som dalej. Teraz po roku uz som tam ako doma a keby aj sam majitel zemegule vosiel do firmy, tak ma to nerozhadze 🤣
Drzim silno palce aby si si cim skor zvykla a prestala riesit trapasy, tych este bude, ale to patri ku kazdemu zaciatku 🙂
Nadych vydych a predstav si ze su to tvoji kamosi. Nehovorim, ze by si sa s nimi mala rozpravat o tom co si robila cez vikend a podobne ale skor ako to ze sa nic nedeje. Ber to tak ze mas stastie ze nemusis riesit veci ako riesia oni. A ked nahodou nejaky trapas tak to zved na srandu. A oni riesia urcite take veci, ze roztrasene ruky si bud vobec nevsimli alebo na to davno zabudli alebo si povedali ze ved je nova. Neboj spoznas sa s ludmi a bude to lepsie. Ja ked som nastupila do korporatu prvy krat tak som nebola ani na obed prvy tyzden lebo ma kolegovia nezavolali a bolo mi trapne ist samej. Dnes neodidu bezomna. Bude lepsie.