Úzkosť a nástup do novej práce
Ahojte. Mám diagnózu generalizovaná úzkostná porucha liečim sám +- 8 mesiacov keďže mám úzkosti spôsobené zlými skúsenosťami v predchádzajúcom zamestnaní a odvtedy som nejako nedokázala sa začleniť do inej práce. Zajtra idem na pohovor je to práca úplne iná akú som doteraz robila a je to prvá práca po liečbe ,šance že uspejem sú celkom vysoké ale mám obavy že sa mi zase vrátia tie stavy ktoré som mala predtým tie úzkosti a strach. Liečim sa, stále mám AD . Ale máte niektorá skúsenosti s touto diagnózou a začleňovaním sa opäť do "normálneho života"? Čo vám pomáhalo prípadne viete mi niečo poradiť ako prekonať pre mňa ťažký začiatok? Ďakujem veľmi pekne ❤️
Skúsiť na začiatok neurol či podobné
nevyskúšaš, nevieš....AD takú pomocnú barličku máš a ber to s nadhľadom...čo najhoršie sa ti môže stať? nebude sa ti tam páčiť, odídeš a skúsiš niečo iné....veď to nie je práca v ktorej musíš vydržať roky.....len si povedz najskôr že týždeń vydržíš, potom mesiac....a ak to nepôjde, svet sa nezborí, vyskúšaš niečo iného....o nič nejde, sú desiatky prác ktoré môžeš robiť s radosťou, len treba vyskúšať.....nie vždy to musí byť práca v kancelárii, či napr.v banke alebo s vysokou mierou zodpovednosti....môžeš robiť aj niekde v parfumérii či na recepcii a budeš oveľa šťastnejšia ako v takej banke alebo korporáte....je to len práca, ktorú vieš kedykoľvek zmeniť....
Ja som mala jedno velmi tazke obdobie, po ktorom sa u mna objavila tazsia uzkostna porucha. Taka, ze som bola s tym 3 mesiace v nemocnici. Dalsie 3 este na PN. Nepreslo to uplne uz nikdy a po navrate do prace mi veru nebolo vsetko jedno. Mavala som vlny zhorsenia a niekedy som sa pytala, ze ako len s tym dokazem zvladnut niektore ulohy. Potom ma napadlo, ze otocim.strach na zvedavost. Teda nie ze "Boze ako toto zvladnem", ale "Som zvedava, co vsetko sa da robit aj s uzkostou. Podme skusit." Toto mi velmi pomohlo. Ukazalo sa, ze sa da celkom dost 🙂
Myslím si, že sa nemáš čoho báť, dôležité je dávať si také mini ciele, už to že ides na pohovor je veľký krok. Mne pomáha predstaviť si čo najhoršie sa môže stať a uvedomenie, že aj keby hocičo nejde o život. Pozitívne sa naladiť, práca a pohyb medzi ľuďmi Ti určite prospeje, prídeš na iné myšlienky, hlava sa zamestná a uvidíš že Ti to nakoniec na psychiku iba pomôže ❤️🍀