Stres v novej práci
Ahojte, začala som novú prácu pred týždňom (nemocnica) po škole. Ale neviem prečo, stále mi to tam nejde. Na prax som chodila a aj viem veci, ale tam v novom prostredí úplne trapoším pred kolegami. Na praxi som bola asi v 7 nemocniciach a každá robila veci úplne inak, takže aj teraz sa pýtam, dokonca aj také banality, že si moji kolegovia musia myslieť, že som fakt debil, napr. ako sa robí s nemocničným softvérom, posielajú dokumenty, pracuje so strojmi (každá nemocnica má iné väčšinou) atď... taktiež aj kolektív, oni sa tam poznajú roky, ja som tam prišla medzi nich a vôbec neviem o čom sa mám s nimi baviť, keďže oni sa buď bavia o ľuďoch z nemocnice, ktorých nepoznám alebo zo súkromného života. Jedine kedy sa s niekým bavím je, keď sme len dvaja, ale ak je väčšia skupina, tak nemám šancu. Aj keď na obedy chodia, tak po skupinách, ja chodím sama. Ja som introvert, taký tichší typ. Neviem no... môžete aj vy napísať o svojej práci a o začiatkoch 😄
Za mňa len doporučenie - pýtaj sa, pýtaj sa, pýtaj sa. Si nová, vôbec nerieš, že niečo nevieš. Najhoršie, čo môže nováčik robiť, je, že sa neopýta a robí vec len tak nejak intuitívne, ako si myslí, že by to asi malo byť 🙈. Si nová, máš nárok pýtať sa na všetko a aj opakovane... vôbec nemaj z toho výčitky. Čím viac vecí si overíš, tým menej chýb budeš robiť. Začiatky sú ťažké všade. Ja doteraz moc obedy s kolegami nemusím, dokonca ani pokecy pri kávičke, som jednoducho pracant, robota ma baví a do roboty chodím najmä preto, aby som tam robila 🤷 😁. Na tie obedy, no jednoducho sa k niekomu pridaj, nemusíš s nimi riešiť, koho ohovárajú, to po čase zistíš, keď tam budeš dlhšie. Oni asi ani od teba nečakajú, že sa nejak zapojíš do debaty teraz, keď nevieš o kom točia 🙂.
zacala si pred tyzdnom. nic hrozne. keby si zacala pred rokom, zamyslim sa nad tym. je to uplne normalne, ze po tyzdni sa stale "ucis". ja napriklad tiez teraz vykonavam staro-novu pracu, tzn. robim v oblasti sice ako aj predtym, ale pribudla mi "funkcia" a z nej vyplyvajuce povinnosti, ktore som doteraz nerobila. priznavam, uz viac ako mesiac sa ucim a stale pride este cosi nove, s cim som sa nestretla a tak sa znovu pytam. nehanbi sa pytat. na obedy sa skus pridat: mozem ist s vami? mozno ta bez problemov prijmu medzi seba. mozno toto vsetko je len tvoj pocit vyplyvajuci z introvertnej povahy.
este odporucam pisat si niektore postupy. ci uz sa jedna o vypisovanie nejakych ziadaniek alebo pracu s pc apod. veci, ktore sa ti budu opakovat, ale este si ich na prve razy nezapamatas. aby si sa nemusela 10x pytat na to iste.
Po tyzdni jasne ze este vsetko nevies. Ja zaucam kolegynu od marca a dnes sa ma spytala taku otazku, ze vazne pochybujem, ze vie co vobec robi.
Nepísala som náhodou ja tento príspevok? Wow teba by som chcela spoznať. Presne od slova do slova si ma opísala aká som v práci. Úplne ta chápem hlavne co sa toho kolektívu týka. Ja si vždy vravím že chodím do práce kvôli peniazom a že musím vydržať všetky tie nástrahy. A neboj sa, na systém si zvykneš, je to logické že to nevieš keď si nová. I keď viem aký je to pocit. Vždy keď som prišla do novej práce tak som bola brutálne tupelo
Začiatky ako všade 🙂 aj keby ideš robiť do obchodu, kancelárie,výroby...bolo by to podľa také isté,daj tomu fakt 3mesiace a bude to lepšie,to píšem ja čo som vyskúšala xy povolaní a kolektívov.