Poznáte ten pocit ked ste v práci ktorá vás možno v celku baví ale nemáte sa vôbec s nikým o com baviť, proste odlišné záľuby, oni o témach ktoré vás absolútne nebavia tak len nemo sedite a počúvate. Témy ktoré bavia vás, zas oni sa dívajú na vás že wtf ty si divná. Rovnocenna kolegyna ktorá má potrebu riadiť, taký vodca, nemá na to právo, všetci sa jej "klanaju" Nemám sa tu s kým o čom baviť, mám proste taku mierne volnejsiu robotu, každý tu v miestnosti s niekým kecá, mne je smutno...napadlo mi dať i výpoveď ale zas dostať sa sem bolo pte mňa extrémne náročné, skôr zázrak...
Áno, poznám. A už som si aj zvykla za tie roky že som tá "divná" 😄 nebudem sa pretvarovať proste, mňa tie ich reči nezaujímajú a nebudem nasilu rozprávať keď nie je o čom. A tiež nemám rada keď niekto vyzvedá súkromie.
@lukbe nie som nová. Viem, ľudia to majú oveľa horšie ako ja, len cítim neskutočný pocit prázdnoty
Vlastne je celkom fajn ze my v IT to mame ako konicek a aj ako pracu 🙂 Takze vzdy je sa o com bavit...
@1sally12 tak to som rada, s tebou by som si asi rozumela. Tiež ma už nebaví sa pretvarovat. Tu sa tri baby idu vydávať budúci rok, strašne to riešia s každým, ja po ťažkom rozchode, vôbec ma nezaujímajú žiadne svadby, ukazuju mi fotky čo si kúpili, kupia ja sa len nemo pozerám
poznám ten pocit, cez bežný pracovný deň som to akosi "pretrpela", horšie bol teambuilding, vianočné posedenie..atď, vtedy sa ma každý stránil, nikto nechcel sedieť pri mne, minúta bola ako hodina, to som doslova pretrpela...ale nebola to vysnívaná práca a vedela som, že chcem odísť, tak som to neriešila. Nakoniec som si našla novú prácu
Ale kolegyne nemôžu za to, že si nešťastná zo života. Chvíľu s nimi pokecaj, potom si daj slúchadlá a rieš si svoje.
Ja som sa tam po RD uz nevratila. Teraz si hladam pracu a najradsej by som nieco kde budem sama alebo moznost HO. Neznasam ludi 😂
A nemôžeš sa s nimi aspoň trochu tešiť? Keby to boli nejaké ohováračské a intrigánske drísty, nepoviem, že sa toho nechceš zúčastňovať. Ale záležitosti okolo svadby? Veď to sú také príjemné veci.
Ty aspoň sedíš a počúvaš. Ja sedím a radšej ani nepočúvam, lebo kolegovia hovoria inou rečou (áno, sme na Slovensku, áno, všetci po slovensky vedia). 😒
Hej, zazivala som to iste. Ja som sa vratila po materskej a z timu tam bola jedna, ktoru som poznala, zvysok vsetko nove baby. Ta jedna odisla asi po 2 mesiacoch na matersku. A zvysne - vsetko slobodne bezdetne - riesili len, kto ma ake rifle, za kolko a vlasy a ohovarali kazdeho... No dakujem, take temy ja rozoberat nepotrebujem.
A ked riesili nejaku scenu z filmu a ja som nevedela, o akom filme je rec, hned som bola vypoklonkovana z debaty ako ta, co ziadne filmy nepozna a zaujimaju ju len deti...
Pritom nie som ten typ, co ma potrebu riesit s druhymi kazdu hlasku deti a farbu vytvorov v plienke a pod. a ani som im ziadne historky z rodinneho zivota nerozpravala 🤷 ...na druhej strane si rada vypocujem aj od druhych, cim ziju
a tak. Rozhodne nie su deti jedina tema, o ktorej sa viem a chcem bavit. Film si obcas tiez pozriem, ale jednoducho nie som ten typ, co kazdy den sedi pred TV, radsej si citam, to ale tiez nijako nesuvisi s detmi...
Ja som to potom riesila tak, ze som si cez sluchatka pocuvala hudbu / radio.
Po case vsetky tieto .... odisli do inych teamov a prisli uplne novi ludia. Tiez vsetko bezdetni, ale tam som si s 3 kolegynami hned sadla, jedna sa chystala otvorit eshop a vedela o tom zaujimavo rozpravat, druha mala rovnake hodnoty ako ja, tak sme si mohli porovnavat svoje zivotne skusenosti a tretia sice zila uplne inak ako ja, ale mala zaujimave nazory a kladla dobre otazky, nad ktorymi som sa rada zamyslala a spolu sme hladali odpovede.
No a potom som sla na druhu matersku a cez nu prisiel covid a kopec zmien, takze po MD som ostala sice vo firme, ale uz na 100 % home office, priam dokonale pre mna... No tiez si s dvomi kolegynami obcas popiseme aj osobnejsie veci. A to sme sa nazivo este ani nevideli 🤭
...nuz a prave ma vyhodili, takze uz aj to bude minulostou 🤔
@mamatroch Oni si to neuvedomujú, pre nich je to normálne. A ja už som si aj zvykla. Ale sú situácie, ktoré sú vyslovene nepríjemné, ako napríklad keď sa bavím s kolegyňou, iného kolegu zaujme niečo z nášho rozhovoru, príde sa zapojiť, ale, samozrejme, v jeho reči. Kolegyňa mu odpovie tiež v tej reči a ja tam chvíľu stojím, jak taký blbec, pozerám na nich, či im aspoň dochádza, čo sa deje, aj sa nadýchnem, že niečo poviem... A potom zase vydýchnem, že to nemá zmysel, ešte ja budem za zlú, že netolerujem menšiny...
Tak bud vlastne rada, ze Ta chcu zapojit. Zly pocit z rozchodu skor odozneje. Ved to je pre Teba v podstate plus.
Niekto minule riešil, ako kolegyňa neda pokoj, stále sa len vypytuje až stolkuje. Bud rada, že je to takto. Si nová, ono sa to hádam zlepší časom.