Problém s kolektívom v práci
Ahojte prišla som sa trošku vyrozprávať. Nastúpila som do novej práce v ZS prvý stupen. Neskutočne ma ta práca baví, rada deťom vymýšľam aktivity. No problém je kolektív. Vždy keď prídem ráno relatívne dobre naladená, nálada prejde, pretože kolegyne iba zazeraju a hundru na deti, neustále sú nastvane. Viem, že deti aj zlostia. Už je to mesiac a ja som sa nezaclenila, hoci som sa pokúsila, ale cítim akoby nevraživosť. Neviem, či je problém vo mne, ale v predchádzajúcej škole som zapadla takmer okamžite, cítila som sa tam ako v mojej krvnej skupine, učiteľky aj staršie mali chuť pracovat. Cítim, že chodím do práce s nechuťou. Deti poslúchajú, nájdu sa aj nezbednici, ale to mi nerobí vrásky. Neviem, či mám vydržať do konca tohto roku školského alebo odísť. Alebo ako chodiť šťastnejšia?
Nechápem ako môže takýto kolektív v škole byť. Veď oni majú byť príkladom pre deti a spoločnosť. Véd oni tam aj vychovávajú majú nastudovanu psychológiu. Aspoň je vidieť, že toto je všade..
Problém totiž nie je v tebe, ale v nich...iba tak ukazujú, ako veľmi su nešťastne a nespokojné sami so sebou...
To máš také typy ľudí, ktoré pracujú na mieste na ktorom nemajú... Ako v zdravotníctve tak i v školstve je veľa ľudí, ktorých to nebaví a len tam pracujú, aby mali prácu a obsadzujú miesta ľuďom kt. si také zamestnanie vážia a vedia že je to
dôležité zamestnanie...
Ďakujem za pochopenie. Nemám tam veľmi ani spriaznenú dušu, aj tie mladé učiteľky sú také. No neviem, asi to tam kvôli deťom vydržím, ale už sa obzerám po niečom inom. Iba som sa tešila, že by toto bola dlhodobejšia práca, lebo je tu možnosť od septembra a vlastne zase musím hľadať ďalej. Totiž nie som veľmi nadšená tým že len prídem ráno do práce a počúvam, aké sú deti hlúpe. Takto sa o nich totiž vyjadrujú. Ani nemám chuť vôbec predstaviť niečo tvorivé a vlastne iba pozerám do materiálov a robím si svoje. No je to neskutočne nepríjemný pocit.
@medulienka81 to som si aj ja hovorilia že majú vyštudovanú psychológiu a mali by sa správať trošku profesionálne, ale nie je to tak. Cítim sa akoby som pracovala v nejakej fabrike, nechcem urážať ľudí z fabriky, ale že skrátka žiadne morálne správanie, žiadna motivácia niečoho viac, len hundranie a to každý deň. Prídem domov vyčerpaná, ale nie od detí. Práve naopak. Vyčerpaná chodím z kolektívu a fakt som si myslela, že som čudná a chýba je vo mne, ale aj keď sa snažím o konverzáciu, je to také, že len rýchlo niečo povedia aby sa má "zbavili", neviem, vidím, že sa veľmi rozprávať nechcú. Neviem, prečo...
Ty tam prosím ostaň kvôli deťom, ber to ako poslanie. Niekto tým otravám musí byť príkladom 😁
A čo tak to nadhodiť ako tému na nejakej porade?
Je to choré, aspoň vidíš že nezáleží co si vyštudovala ale aký je človek emočne.. To ta asi na žiadnej škole nenaucia. Inak poznám tiež jednu učiteľku na ZŠ a toto isté prežívala.
@medulienka81
Autorka pre tento problém som odišla zo škôlky.Deti, rodičia super...len vedenie a pár kolegýň hrôza.Neda sa obrniť ísť si iba svoje?vypočuť si v kabinete a tešiť sa na hodinu, že ich nebudeš počúvať?nepoteším Ta, ale možno v ďalšej škole to isté.Ja mám známe čo učia či prvy, druhý stupeň v každom ženskom kolektíve to je podobne, že sú hlúpe deti, rozmaznané, rieši sa kto má akých rodičov...úplne ako z malomestiackej poviedky
Podľa mňa sú vyhorete.
Keby som mala inú povahu zostala by som, ale to čo sa u nás dialo bolo nepekné.A predvčerom som si prečítala na FB ako im riaditeľka ďakuje ku dňu učiteľov a všetci jej posielajú srdiečko fuj faloš.
Ty si tam pre deti nie pre kolegyne, ak Ti trieda prirástla k srdcu zostala by som
Tiez som to tak mala, potom som.sla ucit do Ba do sukromnej skoly, uplne iny kolektiv, kolegyne sa tesili na deti, vsetky boli kreativne, takze nikto nikomu nezavidel.
Ocividne si sikovna, treba si najst modernu skolu, inak ta tam zomelu. Ja som odišla po roku.