Pracujem na kancelarskej pozicii so stupnom narocnosti 4, vo firme kde je hrozny bordel a tlaky.
Svoju pracu mam rada, avsak robim za 2 (ako skoro kazdy v dnesnej dobe) a nestiham nic, nehrozi ze by som co i len 1 den v mesiaci odisla z prace spokojna, ze som stihla vybavit aspon najvacsie urgenty.
Par tyzdnov dozadu som dala uz viacmenej zo zufalstva vypoved, ale nakoniec som si to premyslela a rozhodla sa zostat. Motivaciou je super kolektiv, moznost postupit a vela sa ucit, plat, lokalita (vzdialenost par km). Avsak som si vedoma toho, ze sa musim naucit buchnut dverami a neriesit akonahle opustim kancel.
Da sa to? Ako na to? Pride to vekom? Detmi (tie zatial nemam)? Mam 34 a vzdy pri narocnejsom obdobi mam po praci doma plnu hlavu toho co som nestihla, citim frustraciu, nespim dobre. Ostatni kolegovia tento proboem nemaju. Ako s tym bojovat?
@bublinka1426 kolegovia v tomto prostredi funguju 5-15 rokov a kazdy mi vravi, ze raz bol tiez taky a NAUCIL sa ako to nerobit.. ja mam tento problen totiz v kazdej praci, nie iba v tejto
pochopis ked ti zacne byt fyzicky aj psychicky zle. vacsina ludi pochopi neskoro...:(
na mna ani ohlad nebrali ked som bola tehotna, merala som si tlak na schodoch medzi meetingami, DAKUJEM neprosim.
Hladaj si inu pracu, uverejni zivotopis na profesii a uvidis. Poznam nie jedneho, kto na to doplatil zdravotne, nestoji to za to. Presla som si roznymi firmami a ten rozdiel medzi nimi je velky. Dlhodobo sa toto neda zvladnut
co sa stane ked nestihnes pracu? su tam nejake dosledky? krici po tebe niekto? alebo sama na seba tlacis?
@simkids mam uz asi 4tu po sebe takuto.. niekde je zly kolektiv, inde sefovia, nizky plat..
@fairyy nekrici, ale tlaky su.. som skor sama na seba prisna a neviem to zmenit.. ked nestiham, neviem sa doma ukludnit a v noci sa budim, neviem zastavit hlavu.. pritom mam kolegyne, ktore buchnu dverami na kancli a zabudnu ze tam boli
tak taka som bola, preslo ma to az casom ...svojim sposobom to mam stale v sebe, ale uz nedovolim mojej hlave sa nicit...uprednostnujem rodinu, kamaratov svoje konicky ..jednoducho stacilo
Tak mas asi smolu na pracu. Naucit sa to da, ale musis to mat aj v sebe. Ja ked som sa pytala raz byvaleho kolegu, ze jak v praci, ci vsetko ok, tak s kludom mi len povedal "je to len praca" a dalej neriesil a tieto slova som si zobrala ku srdcu.
Bud zmeníš prístup k práci alebo prácu. Ale príchodom deti sa tvoj postoj môže zmeniť 🙂
Chodíš z prace nespokojná ze nestíhas vybaviť ani urgentne veci? A ako to majú kolegovia, stíhajú? V akej oblasti pôsobíte?
@som_realistka mame vyrazny podstav, odisli nam z oddelenia 3ja ludia v priebehu 2 mesiacov (zo 6tich) a nahrada sa hlada velmi tazko. Ak sa aj najde, treba sa jej venovat a zase praca navyse.
Kolegovia sa prave odosobnia a doma maju hlavu cistu, ja to neviem 😑 inak som tam spokojna az na to neskutocne mnozstvo prace, kedze tahame aj za tych co odisli. Sme vyrobna firma.
Jasne, že zaúčanie nových ludi, ktorí prídu až po odchode pôvodného je namáhavé a práca sa spomalí, ale nič iné vám nezostáva len pripomínať vedeniu ze vás je malo, v takomto prípade sa skutočne treba odosobnit, a naučiť sa na prácu nemyslieť, keď zavries dvere. Držím palce aby ste niekoho našli, u nás napríklad keď príde nový človek, tak jeho mentorovi na čas zaúčania pomáha ďalší kolega s jeho agendou, aby aj práca bola urobená a aj zaúčanie prebehlo co najlepšie, ale to už je o šéfovi a organizácií práce.
@som_realistka ono je to cele zacarovany kruh a netusime kedy skonci. Na pohovor na kvalifikovanu pracu chodia casnici, futbalisti, 20-rocne baby, co maju skusenosti z New Yorkeru. Tym nechcem nikohi urazit, kazdy niekde zacinal, no jedine co ich tam taha je celkom dobry plat. Skusenosti nulove, co my na nasich poziciach s 5-10 rocnou praxou mame co robit, aby sme to zvladali. Ked uz nebolo na vyber, dali sme sancu babe s nulovymi skusenostami. Chodila do kanclu s placom a po intenzivnom 3-tyzdnovom zaucani sa odisla z minuty na minutu. Nejaka zastupitelnost u nas moc nehrozi, ked kazdy taha za 2, za 3.uz nema vazne kapacitu.
Ach jo, asi len zatat zuby a vydrzat, len netusime dokedy..
Kolegyńa v byvalej praci bola taká - všetko chcela stihnuť , dokonca chodila skoro a odchadzala posledná , pracovala cez vikend cez teamviewer proste žila pre prácu aptm si našla priateľa a už mala ine zaujmy bolo to hneď vidno 🙂 vela sme jej dohovarali nech kašle nato ale proste nevedela si pomocť pracovala vždy ako drak až moc
-
prepac necitam cele ale ZIADNA PRACA NESTOJI ZA NASE ZDRAVIE.