Práca popri materskej

@zuzanockamt a dalo sa to zvládnuť? Je aj bábätko v pohode s tým že napríklad od polroka je v jasliach? A ako ste to mali zorganizované?

Už to dieťa máš? Už máš odskúšaný život s ním,nakoľko je náročné,príp.chorlave,akú má povahu? Máš zistený názor napr.psychologov na skoré odstrihnutie dieťaťa od matky?Plánovať môžeš hocičo,realita môže byť úplne iná. V poslednej vete si oponuješ,potreby dieťaťa sa nemusia zhodovať s tvojmi,čo potom? Kto bude mať prednosť...len jedna rada od starej vydry...dobre si premysli co urobíš,ten čas nikdy nevratis,tvoje dieta bude maličké len raz.

Jasné,že sa to dá zvládnuť úplne v pohode. Zo začiatku babka/otec na MD, potom jasle.
Ja som chcela nastúpiť hneď po MD, keď malo 7 mesiacov, no žiaľ, kvôli zdravotnému stavu sa nedalo, musela som s ním riešiť isté veci.

V mojom okoli dost zien zacalo pracovat tak od polroka, ci uz par hodin alebo aj cely uvazok. Je to dost o tvojom nastaveni, aj aku mas pomoc v rodine. Tiez zalezi, aka je to praca samozrejme, ja sa chystam tiez, ale uvidim, ako to nakoniec vypali, lebo pred tehotenstvom to bol celkom masaker.

A hlavne sa nedaj odradiť názormi žien, ktoré si to neskúsili a uznávajú "materskú" až do začiatku povinnej školskej dochádzky a vyžívajú sa v tom.

Ludia sa nemenia. Aj predtym boli rozne nazory (a rozne problemy), kolko zostat doma a kedy ist do prace (dobrovolne, ci nedobrovolne). Ale diskutovalo sa to max. v ramci rodiny, v ramci baraku a nie ako dnes v tak sirokom kruhu na socialnych sietiach, kde sa okruh diskutujucich o probleme meni z par na tisice. Pricom viac casu na diskutovanie na nete maju tie, co zostali doma, nez tie co chodia do prace a zaroven sa staraju o rodinu. Preto je ich aj viac za zostatie doma. To je jediny rozdiel oproti minulosti.

@janinah nie, ešte dieťa nemám a myslím si, že keď dieťa bude potrebovať viac mojej pozornosti tak jej ju jednoducho dám. S tým, že napríklad budem chodiť do práce menej často ako by som mala v pôvodnom pláne alebo začnem podnikať na ho (nápad mám) lebo čokoľvek aby som dokázala prispôsobiť môj život dieťaťu ale zároveň mala pohodu aj ja. A okrem toho, dieťa má otca ktorý nie je mentálne retardovaný aby sa on postaral keď bude treba a v mojom rozhodnutí ísť do práce ma podporuje. Vie, že ja tou prácou žijem a je to pre mňa istá forma terapie.

@zuzanockamt naši rodičia ešte všetci pracujú na plno, rodičia rodičov asi úplne už nezvládnu na dlhšie ako dve hodinky, takže sa to bude musieť veľmi presne plánovať aby sme skĺbili pracovný a osobný život v podstate 8 ľudí, ale našťastie máme veľkú podporu aj u mojich aj u jeho rodičov aj nevlastných, takže verím že sa to zvládne. Jediné čoho sa bojím, tak že bude často choré, ale hovorím si že oni mu nedajú o nič menej ako by som mohla ja. Samozrejme vážnejšie zdravotné problémy by boli prvorade, to by som odložila to nie je o čom. A ty si to zvládala v pohode? Nebolo to na teba moc keď si išla rovno na plny? Nebola si vyčerpaná, nevyspata? Pre mna je spánková hygiena alfa omega psychického zdravia, tak dúfam že to nejak prekonáme

Samozrejme, že som to zvládla. Ja som už na spánkový deficit zvyknutá. Fungujem tak na 4-5 hodinách spánku (nie súvisle). Všetko chce len dôkladné plánovanie.

@zuzanockamt keď niekto chce byť s dieťaťom doma do 6 rokov, nech sa páči nič proti tomu nemám, ale v momente keď sa mi to snaží niekto natlačiť tak odchádzam. Našťastie mám kamošky také s ktorými sa stretávam podobne nastavene ako ja, ale v rodine mimo rodičov máme také pripady že by boli doma najradšej až do 15tich. Vychovávajú nesebestacnych jedincov, len kvôli tomu že sa im poväčšine nechce robiť. Chápem, že možno to čo si mala ty a plánujem ja je trošku opačný extrém, ale som názoru, že dieťaťu to nemôže ublížiť a bude aspoň viac ready na škôlku, samostatnosť atd

Trochu som sa pousmiala ( nie vysmiala sa ti)...ale však plánovať môžeš, uvidíš aká bude realita...držím prsty...a už len posledná veta...to bude tvoje dieta a tvojho manžela, nie dieťa dalsich 8mych ľudí v rodine.Moje vnúčatá ma chodia navštevovať zdravé a robiť mi radosť,rodičov im nahrádzať nebudem a už vôbec nie pričasto a v chorobe.

@elizabet173 chápem že to záleží aj od dieťaťa a aj odomňa ako sa zmením. Ale nebudem s tým zatiaľ počítať a radšej sa budem zameriavať na to, ako by to mohlo fungovat a nie hľadať dôvody, prečo to nepôjde. Čo sa týka druhého dieťaťa, tak to nehrozí ani v najväčšom sci fi a ak, tak určite nie hneď po sebe. Ja rada veci plánujem, takže žiadne také že dáme si pozor a uvidíme u nás nehrozi

@janinah nepíšem, že to má byť dieťa ďalších ľudí. Ale keď mi niekto sám od seba ponúkne stráženie, nebudem odporovať keď to chcem aj ja. Tiež ma vychovali z veľkej časti starí rodičia a neubudlo ani z nich ani zo mňa. Keby a tým niekto z nich nesúhlasí, tak to pochopim ale oni súhlasili a chápu, že keď dávali oni mňa ako dieťa na stráženie aby mohli robiť, tak je prirodzené aby to dieťa postrážili mne.

Pracovala som od pol roka, vsetci sme boli sookojni ☺️dnes je uz dcerka velka a je uzasna…aj nase maminy nas skor davali a nie sme naruseni nestabilni jedinci co sa nie s urcitostou da povedat o tych dnesnych

Mám kamošku, presne ako ty. Všetko v živote naplánované, všetko pod kontrolou. Veľmi ambiciózna žena, vzdelaná, vysoká funkcia v riadení spokočnosti, scestovaná. Plánovala jedno dieťa, lebo mu chce dať všetko a v top kvalite, od oblečenia, cez pozornosť po vzdelanie. Do práce sa plánovala vrátiť po šestonedelí. Mala dohodnutú mamu s opatrovateľkou pre tento účel na striedačku. Muž to nechával na ňu, nech si robí ako cíti. Dieťa sa narodilo a žene sa celý život obrátil hore nohami, lebo to, čo sa s ňou stalo, to nechápala ani ona sama. Nedokázala si predstaviť ani po pol roku ísť od dieťaťa do práce. Popri všetko, čo zažívala s dieťaťom jej zrazu práca a veci okolo toho nejako prestali dávať zmysel a materstvo ju totálne pohltilo. Po dvoch rokoch pribudlo do rodiny ďalšie dieťa a ona si zo mega užívala. Potom sa do práca vracala okolo 2rokov mladšieho dieťaťa ale len na pol úväzku a ozaj len tak zľahka. Takže pokiaľ nemáš dieťa narodené, nevieš aké bude a nevieš, čo to spraví s tebou, kašli na nejaké plány. Môj prvý syn mal zdravotné problémy, 7prvých mesiacov svojho života prereval a ja som ho len nosila na rukách a utišovala. Takže ozaj zvytočné úvahy a plány.

Ja som od najstarsej odisla na ciastocny uvazok v 15.medsiacoch - pomahala mi mama. Keby som ostala doma, asi sa zblaznim, dcera bola certisko. Fakt ma to vtedy zachranilo. Prospelo to vsetkym. Od najmladsej som odisla do prace v roku, na plny uvazok, tenyojrat preto, lebo som musela, velmi nas tlacili financie. Nesla vsak do jasliciek, oslovila som kruzok dochodkyn, co sedavali pri dome na lavickach. Dve prejavili zaujem, s jednou som sa dohodla. Bolo to super, pomahala do nastupu do skolky a sem tam aj ked ochorela. To, ze neboli obe dcery iba so mnou do nastupu do skolky, nikomu neublizilo. Rozsirilo im to obzory a nastup do skolky bol bezproblemovy.

@yoxinka Ale nie každá žena sa takto "na dobré obráti" po narodení dieťaťa. Ja som mala presnú víziu čo a ako po narodení druhého a šľak ma išiel trafiť, keď som musela ešte 5 mesiacov byť doma navyše. Kľudne si tu môžu myslieť o mne, čo chcú. Bolo to tak. A aj napriek tomu, že som išla skôr do práce, mám s dieťaťom veľmi dobrý vzťah a je na 1.mieste.

Toto je tak vysoko individualne. Musis to mat v hlave hlavne ty upratane. Poznam rodinku, kde sa mama vracala do prace od 3 mesiacov dietata. Najprv na par hodin a postupne pridavala, ako dieta rastlo. Rovnako urobili pri druhom. Je to skvela rodina, super vztahy s detmi. A dalsia rodina, kde to mama lutuje, ze isla skor do prace. Tam boli skor financne dovody, takze bola do rozhodnutia urcitym sposobom dotlacena.

Podľa mna to riešiš zbytočne dopredu, keď budeš mat dieťa, ukaze sa viacero premenných, s ktorymi sa dopredu ratat nedá. Ja som si napr myslela, že stari rodičia budú pomahat. Svokrovci sa rozišli a nastali tam zdravotne problemy, takze pomoc absolútne žiadna a my ešte sa s nimi musíme ostarovat a voziť ich po lekaroch, moji rodičia tiež nastali zdravotne problemy, ale aspoň tam chodíme na návštevy v rámci zabitia volneho casu. Ked má dieťa sople, tak bože chráň, aby si ho zobrali, lebo tiež by ochoreli (ale je to pravda, dieťa je každé dva týždne chore a vzdy to dostaneme aj my). Takze zo 6 dospelých ludi sme na kocikovanie a starost boli len my dvaja - čo je aj v poriadku, lebo my sme rodičia. Vzdy som deti chcela, mala ich rada. Aj keď som im všetko dopriala - kvalitná strava, kvalitne oblecenie, edukačné hracky od výmyslu sveta, rôzne kruzky od baby plavania, masáži babatiek až po cvicenie, tak má ten čas s nimi až tak nenaplnal. Resp chodit von s nimi a riesit s nimi ich nálady. Tak od 1r a 3 mesiacov som začala tiež sa pracovne cinit, ale po večeroch a muž siel na matersku a vedel vykryť aj cez deň, keď som potrebovala. Kvôli mojej psychohygiene dom di niečo najst musela. Môj nazor bol však taký, že to dieťa bolo naozaj male, aby slo do jasiel okolo roku. Našťastie muž je taký, že sa vie výborne postarat a mna zastúpi a funguje to tak doteraz.

@zuzanockamt
Ja rozumiem. Kamoška šla od 6mesačného bábatka do práce. O malé sa starala jej mama, keď bola v robote. Doma už nevedela vydržať. Ale tak … autorku nepoznáme a ona tiež nevie, čo ako vypáli. Keď jej bude doma dlho, jasné že sa dá vrátiť do práce, ale plánovať to, keď ešte ani dieťa nie je na svete, je somarina.

@autorka, počkať, ty ešte nemáš dieťa a už plánuješ čo bude po polroku, roku? Preboha, najprv si ho urob, vynos, poroď a počkaj, aké s ním budú dni a noci, potom plánuj. Po prečítaní prvého príspevku som ťa chcela podporiť, pretože tiež nebudem doma 3 roky a keď bude mať dcéra rok a pol, plánujem ísť na full time do práce a k malej zabezpečiť opatrovateľku (ibaže by sme mali druhé dieťa, to by sa plány mierne zmenili), ale po prečítaní ďalších príspevkov mi to prišlo na smiech. 😂 Veď ešte ani nevieš aké to bude a ako to budeš celé zvládať. Ja tu bežne čítam témy ako tu ženy padajú na hubu s jedným dieťaťom, lebo majú doma uplakaného náročného nespavca, pri ktorom si nemajú čas oddýchnuť a nič nestíhajú. Toto riešiť dopredu mi príde úplne zbytočné. Prispôsobíš to aktuálnej situácii. Keď sa budeš chcieť vrátiť do práce na polovičný úväzok, tak pôjdeš, keď na plný po roku, tak pôjdeš tiež. Ja svoje rozhodnutia ohľadom práce konzultujem maximálne s partnerom, okolie ťa vôbec zaujímať nemusí.

Dievčatá, mne je jasné, že nič sa nedá dopredu naplánovať na 100%, ani sa nijak neupinam na skóre vrátenie sa do práce. Ale mám predstavu ako to chcem mať, veď každý nejakým spôsobom premýšľa o budúcnosti. Mi nehovorte že vy nerozmýšľate ďalej ako mesiac dopredu. Keď to nepôjde, tak to nepôjde. Svet sa mi nezrúti aj keď sa budem snažiť hľadať riešenia. Keď mi prepne z hormónov, tak asi nebudem z toho nešťastná a budem sa realizovať v tom co ma bude napĺňať. To sú situácie, ktoré sa ale stať nemusia a nevidím nic zle na tom si niečo plánovať. Okrem toho že nenávidím byť doma, budú ma tlačiť aj financie. Nemám rada, keď sa musím uskromniť a neviem si predstaviť že by sme dlhodobo žili z jedného platu a smiešneho rodičaku. Nech si hovorí kto chce čo chce ako peniaze nie sú dôležité a sú dôležitejšie veci, áno, sú, ale dostatok financií je podľa mňa jeden z najdôležitejších faktorov spokojného života.

Autorka:
Ja som mala víziu, ako to chcem už pri plánovaní druhého dieťaťa. S manželom sme sa dohodli na kompromisoch, vedel, že pôjde na MD. Takže na tom plánovaní nič zlé nie je. A plus/mínus mi to vyšlo tak, ako som chcela.

@zuzanockamt ďakujem za vecne komentáre. Tiež nevidím nic zle na plánování. Tak ako som si naplánovala školu, zamestnanie, bývanie, tehotenstvo, tak si naplánujem aj záležitosti po pôrode. A keď to nevyjde, tak sa predsa nič zle nedeje. Plany sa daju predsa prehodnotiť alebo prispôsobiť situácii. Mám dokonca aj plán B čo budem robiť keby musím ostať doma dlhšie alebo by som mala náročnejšie dieťa 😂

Autorka, ja úplne chápem, že hľadáš informácie, ako fungujú iné ženy, ktoré už majú dieťa a rozhodli sa vrátiť do práce skôr. Tvoje predstavy sú ale dosť skreslené, čo je tiež v poriadku, máš predstavy o rodicovstve ako žena, čo nemá dieťa a skúsenosť. Je xy žien, ktoré sa po pár mesiacoch vrátili do práce a sú spokojné, iné to nedávajú.Ak máte rodičov ešte pracujúcich, na túto možnosť strazenia sa úplne nespoliehaj. Jasné, rodičia sem - tam postrážia. Ale vôbec to nedokážu vykryť, aj keby boli akokoľvek ochotní. Toto si budeš musieť určite riešiť jaslami/ opatrovateľkou, s tým počítaj. Neviem, ako si predstavujes spánkovu hygienu, ale tiež počítaj s tým, že dieťa, ktoré na 1 - 1,5 roka sa ti stále bude pravdepodobne budiť. Budú obdobia, kedy (možno) bude v noci hore aj 5 x a nie, že mu dáš mlieko a bude spať, ale možno ho budeš musieť aj 2 hodiny nosiť, kým zaspí. Mne dieťa spí pomerne dobre od narodenia, žiadne nočné párty nemávame, ale ten spánok a "psychohygiena" je proste iná. Moja dcéra sa mi už budí tak 1x za noc, dostane mlieko a spí. Záležitosť 10 minút. Ale ja už nedokážem hneď zaspať. Spánok nie je kvalitny. Keď som kojila každé 3 -4 hodiny, bol to masaker. A ja som typ, čo cez deň nevie dospavat, čiže prvý pol rok som bola stále unavená. U teba to tak ale nemusí byť. Mám tiež pracujúcich rodičov, na ktorých sa môžem obrátiť, ktorí strážia fakt často, dcéra (14 mesiacov) u nich už niekoľko krát spala aj cez noc. Ale jednoducho, majú ešte svoje vlastné povinnosti a časovo to je náročné. Nemaj veľké oči, počkaj, kým sa dieťa narodí a uvidíš, ako to bude všetko fungovať. Ja som tiež kadečo plánovala a veľa vecí je iných, ako som si myslela.

Od prvej dcéry na plny úväzok od 8 mes. a od druhej dcéry na 3/4 úväzok od 11.mes. Neľutujem to, urobila by som to znovu. Nie som totiž typ, ktorý by vyplakaval, že ako vyžiť z rodicaku. Dcéry to nepoznacilo, skôr u tej staršej som spozorovala, ze sa lepšie adaptuje všade, nie je umamickovana. Ľudí, ktorí ta budú odhovárať si nevšímaj, ty najlepšie vieš čo treba. Napr.u mna v práci určitých ľudí zaujímalo len to, či poberám plat aj materskú. To bol ich najväčší problém 😂