Pohovor do novej práce - do banky
Ahojte. Je polnoc a ja rozmýšľam nad mojim pohovorom do svojej prvej práce vo štvrtok. Viem, že je normálne pociťovať stres no toto je o niečom inom. Vyštudovala som gymnázium a mám pohovor v banke. Nikdy som sa o tento odbor nezaujímala či študijne alebo osobne. Zatiaľ som v banke okrem účtu nič neriešila a ani sa nevyznám. Samozrejme absolvovala by som zaškolenie no celé mi to spôsobuje stres. V piatok mám mať pohovor na administratívnu prácu, je mi jasné že aj tam sa budem musieť naučiť nové veci ale mám oveľa menší stres keďže je to práca v rámci mojej komfortnej zóny a mám ako také skúseností už.
Mám pocit, že sa môj stres nevzťahuje len na pohovor ale na celú prácu a ani po pohovore by neprešla ak by ma zobrali. Dobre viem, že som sa nemala hlásiť na takúto pozíciu ak mám takýto postoj ale prvý krát si hľadám prácu, ponuka znela lákavo a nemyslela som , že to bude také náročné a spôsobovať až takýto stres.
Čo mám podľa vás robiť ? Ďakujem za podporu.
@ivka21 Nebojím sa konkrétne pohovoru ale práce. Či by som to psychicky zvládala, je to veľmi veľký stres. Ako som spomínala piatok mám tiež pohovor a na ten sa vyslovene teším.
Ber to ako výzvu, skúsenosť - neboj sa 🙂 . Ak ťa zoberú, vyskúšaš, budeš v skúšobnej dobe, môžeš hocikedy odísť 😉 . AK ťa nezoberú, viac sa na takú prácu nehlás.
Ja som po skole mala dve ponuky prace. Prva bola v mojom meste, vacsie peniaze, praca sice mimo mojho vystudovaneho odboru ale sanca sa naucit nieco uplne nove.
Druha bola za velmi malo penazi, musela som dochadzat do ineho mesta ale bolo to v mojom odbore.
Vravia ze je dobre si napisat pre a proti pri rozhodnuti ako toto... ja som nevahala ani na okamih. Moje srdce mi vravelo ze chcem pracu cislo dva. Robila som tam 7 rokov a nikdy som to neolutovala. Ja vsetky svoje velke rozhodnutia robim podla srdca a nie podla rozumu a nikdy ma to neklamalo. Ale to je preto lebo emocie su moj hnaci motor. Ak ma niekto hnaci motor myslenie a rozum, tak tam to bude ine.
Mam pocit ze ty si sa uz rozhodla, ze tu pracu v banke nechces. Ale na ten pohovor urcite chod. Ved nevies ako dopadne ten druhy pohovor. Drzim palce.
nechcem vyzniet sprosto.. mozno ta ani nezoberu.. tak ziaden stres 😁
Pri hladani roboty plati jedno - vyskusaj a uvidis. V strese budes z novej roboty tak ci tak. Vzdy je to kopu novych veci a vzdy az v praxi uvidis, ci je to pre teba privela alebo to das lavou zadnou. Ale hlavne sa nepodcenuj a neboj sa skusat. Chod aj do toho, na co si myslisy ze nemas. Velke veci zacinaju mimo tvojej komfortnej zony a v banke to nie je nic, co by si sa podla mna nedokazala naucit a zabehnut sa do toho. Vzdy mozes skoncit aj v skusobnej dobe.
Ja som uz stara kofola, generacia co pracovala v 1 praci cely život al.max v 2
Ale aj ja som presla už 6 pohovorov a zacinala som 5x, naposledy mimo moj dbor 2x. Ano vždy stres a potom začiatky stres čo a ako bude. To patri k tomu ale vždy som si povedala buď alebo. Skúšobná to istí....
Neboj, tvoje obavy su ok, bežne to má každý
Mňa by zaujímalo o akú administratívnu prácu sa jedná, lebo v banke okrem centrály existuje len práca s klientami a to je ponúkať produkty.
Ja som pracovala v bankovníctve 17 rokov, nevnímam to tak, že ako mladá žena by si sa bankovníctvom mala stresovať. A už vôbec nie, ak ide o administratívu a nie pobočku. Základ v akejkoľvek práce je robiť veci načas, ozvať sa ak neviem a vypýtať si radu, chodiť do práce včas, byť priateľský ku kolegom, neklamať. Ak toto zvládneš, nemáš sa čoho stresovať.
Autorke: ak ide o pozíciu na pobočke, zváž si, či je okej pre teba oslovovať klientov (príde si urobiť prevodný príkaz a máš ho osloviť na sporenie alebo na kreditnú kartu), či je okej pre teba obvolávať klientov, volať ich na stretnutie, ponúkať im produkty a služby bez toho, že by oni o to prejavili záujem. Že sa ťa riaditeľ pobočky bude každý deň pýtať, čo si predala. Ak nič, tak prečo a čo pre to urobíš zajtra aby to bolo inak. Ak ide o pozíciu na kase, zváž, či je pre teba okej hmotná zodpovednosť (v niektorých bankách za 10 000 ale niekde aj za 500 tisíc). Riadila som pobočky roky, nie je to práca pre každého. Ak máš z tých vecí stres už teraz, tak ja z mojej skúsenosti poviem, že do toho nechoď. Zbytočne budeš mať na začiatku pracovného života negatívnu skúsenosť, ktorá ti nijak nepomôže a nič pozitívne ti do života nedá.
To sa jedná o dve rôzne práce?
Takto: ak ti takýto stres spôsobuje už len myšlienka na pohovor, tak ber administratívu. V banke by si skončila ako klbko nervov s týmto prístupom do roka. Ak stres vieš ovládať tak skús, za to nič nedáš.
Za skúsenie nič nedáš, niekedy je vyjsť z komfortnej zóny to najlepšie, čo sa ti môže stať, to ti garantujem 😉
Pokial ti nieco vo vnutri hovori, ze to nechces robit, tak asi to bude pre teba len trapenie. Praca v banke je velmi narocna. Najprv ta zaskolia, to je jasne. Lenze ked budes zaskolena, tak to zacne. Mas stanovene kolko uctov za mesiac musis uzavriet, kolko poisteni, kolko uverov, hypotek. Plany musis plnit. Ak plnis, tak vsetko ok, aj neplnis, tak nie su velmi prijemni. Zalezi od toho, koho mas nad sebou. Hovorim konkretne o pozicii poradca v SLSP. Na niektorych pobockach budes sediet davno po zaverecnej a budes musiet obvolavat ludi a dohadovat stretnutia. Proste plany musis plnit.
ja som strašne chcela robiť v banke, stačil jeden pohovor a nikdy viac 😀 😀 teraz je to o ponúkaní produktov, telefonovaní klientom..atd..od toho je platená celá pobočka..
toto bol môj najhorší pohovor zatiaľ.
Áno napísala som to dosť chaotický pardón. Jedná sa o 2 práce. V banke ako poradca a administratívna práca v jednej súkromnej firme.
Čo sa týka tej súkromnej firmy, určite mierny stres mám predsa len pohovor a podobne ale skôr je to vo forme nadšenia.
A tá banka. Ja sa v bankových produktoch nevyznám a úprimne ma ani nezaujímajú. A mala by som ich predávať. Mala som už prvé kolo pohovoru kde mi kázali pozrieť si bankové produkty a naučiť sa niečo o nich aby som to do druhého kola už ako tak vedela. A vtedy za to vo mne zlomilo pri pozeraní produktov. Vôbec neviem čo je čo načo slúži a podobne . Mám z toho kŕče ako keď sa v škole musíš pripraviť na odpoveď.
Z jednej strany viem, že tá práca by ma nebavila a chodila by som tam s tým, že mám stresy a závrate. No každý (rodina, priatelia..) mi tvrdia, že "nikto nechodí do práce s radosťou". Nemám riešiť či ma to baví, či to chcem alebo nie ale to ako to "znie". Aké dobré to bude v životopise a nemám sa sťažovať veď "bola by si v teple, nerobila žiadnu ťažkú prácu len by si sa rozprávala s ľuďmi."
stres z takejto veci je podla mna uplne normalna vec. clovek si proste praje najst si pracu a je nervozny z toho, ci bude dost dobry, ci sa bude zamestnavatelovi pacit a samozrejme aj z toho, co vsetko vlastne ta praca bude obsahovat. co sa tyka tej banky, ako clovek si niekedy nenavybera a je rad za kazdu pracu, no zas si myslim, ze na to, aby sa ti dobre pracovalo, ta ta dana praca musi aspon trocha bavit
Pociťovať stres pred prvým zamestnaním je v poriadku
Ešte nemôžeš vedieť, že budeš chodiť so závratmi, keď si to nevyskúšala😊Teraz to je všetko nové, ale možno si obľúbis banku, ALE ja by som do banky nešla kvôli tlaku, ktorý vyvivaju produkty sa stále menia...
Ono je pravda, ze pri prvej praci clovek vezme hocico...vacsinou to nie je nic moc a az potom zistis, co chces robit, co nechces a posunies sa na lepsie. A casto je potrebne vyjst zo svojej komfortnej zony...Ale bolo by ine, ak by si v banke velmi chcela pracovat, len by si sa bala, ake to cele bude a je ine, ak k tomu oboru nemas ziaden vztah....Ale praca v banke nie je o "rozpravani sa s klientmi". Ty ich musis presviedcat, obvolavat, dohadovat stretnutia. Je to obrovsky tlak a stres kazdy den. Ja som v SLSP pracovala v administrative na vyske, tak viem, co sa tam dialo. Svagrina tam pracovala 2 roky, potom isla na matersku a uz sa nechce vratit. Bol to brutalny tlak zo strany veduceho kazdy den...ked splnis plany, si hviezda, ak nie, si nula. Takto k nim pristupovali.
Pri administratívnej práce to mám tak, že jasné bojím sa ale aj sa teším. No v banke je to inak. Mám strach a nechuť už teraz. No rodina trvá na práce v banke.
Rodina trvá na práci v banke? Tak nech tam ide robiť rodina. Keď to miesto nechceš, tak im narovinu povedz, že si si to rozmyslela alebo že máš lepšiu ponuku. Alebo ten pohovor jednoducho „nezvládni".
Tiež som v minulosti absolvovala pohovor v banke, aj mi volali, že ma zobrali ale tiež som si to rozmyslela, lebo keď som zistila, aké sú tam podmienky a čo to všetko obnáša....
Momentálne mám 19 rokov a bývam s rodičmi takže riešiť účty a podobne ešte nemusím našťastie. Viem, že chcú aby som si čo najskôr našla prácu a osamostatnila ale ak si teraz keď tzv.mám čas nenájdem prácu ktorá ma baví tak kedy? Keď už začnem platiť účty bude to len ťažšie a ťažšie
,,bola by si v teple, nerobila žiadnu ťažkú prácu len by si sa rozprávala s ľuďmi."
Tak takúto kravinu môže povedať fakt len niekto kto s ľuďmi peniazmi a predajom nikdy nerobil. Psychická práca je často náročnejšia ako manuálna. Mám zrovnané obe.
A v teple? Hmm často je lepšie byť vonku, obliecť sa podľa počasia ako byť celý deň pod klímou v umelom osvetlení.
Veď vyskúšaj, za to nič nedáš. Ale ak chceš vedieť čo tá práca reálne obnáša, pýtaj sa ľudí čo to robia.
Nechápala som, prečo si sa vôbec prihlásila na miesto, čo ťa vôbec nebaví a potom vidím že si mladá a rodina na teba vyvíja tlak. No ja na tvojom mieste by som sa nenechala. Ak rodina "trvá" na tom že máš pracovať v banke, nech tam pracujú oni. A že "nikto nechodí do práce s radosťou" to sú také debilné reči od ľudí, ktorí celý život robia prácu, kt. ich nebaví a myslia si, že to je štandard. Nie, nie je. Keď robíš prácu, ktorá ťa baví a ktorú vieš robiť, je úplne iný pocit, ver mi. Určite je niečo, čo by ťa bavilo viac. Nenechaj si diktovať od rodiny, áno, si mladá, ale už dospelá. V takejto dôležitej veci nemôžu rozhodovať za teba. A viem ako sa cítiš, tiež by som nevedela robiť v banke, je to úplne mimo mňa. Nie každý je tak nastavený.
No pozri, ak nemas ani ponatia o bankovych produktoch a nevies zakladne veci, nemas k tomu vztah a ani si to nestudovala, tak nvm naco tam vobec ides a predpokladam ze ta tam ani nezoberu. Iba ak v pripade, ze budes jediny kandidat 😃
Nic v zlom, ale to urcite nie je praca pre teba. Robis si zbytocne stresy. Ak ta aj naaahodou zoberu, dlho tam nevydrzis. Tam su ludia plateni od vykonu, maju mesacne plany kolko musia predat ktorych produktov atd... Na to musi mat clovek aj povahu, aby to vedel predat.
@jancejance ja som takto nespravila skusky na jednu vysku. Sa mi tam nechcelo ist 🙂
Každá skúsenosť, aj stresová, Ťa posunie ďalej. Obavy sú na mieste, najmä, keď dokážeš definovať, z čoho pramenia. Vyhnúť sa očakávanej stresovej situácii môže spôsobiť úľavu ale aj určitý vzorec správania, kedy sa začneš podobným situáciám vyhýbať. Pre pohovor na štvrtok to vyzerá, že ak neoznámiš jeho zrušenie s ospravedlnením, prejdeš si ďalšou skúsenosťou zvládania záťaže, a môžeš využiť ďalej pri nasledujúcich pohovoroch, kde už budeš vystupovať smelšie a istejšie. Na pohovor v piatok sa podvedome tešíš, tiež získaš ďalšiu cennú skúsenosť, aj za cenu, že by bola sklamaním. Ak budeš cítiť hrču v hrdle, atmosféra pohovoru sa dokáže uvoľniť, keď po pravde povieš, čo cítiš.
Nestresuj sa chod vieš koľko takých pohovorou za žiješ kým si nájdeš prácu. Niekde treba zacat