Každá moja práca bola monotónna, bez možnosti rastu. Vždy som odišla s tým, že chcem nájsť prácu, ktorá je výzvou. Teraz som tú prácu dostala, začínam budúci týždeň a som doslova dos*ata.
Bolo pohodlné nestresovať, vedieť, že ma nič nové nečaká. Odpracované a hotovo, nemala som ani dôvod myslieť na prácu. Zároveň som si uvedomovala a uvedomujem, že mám na viac a chcem niečo viac. Nemám deti, nemám manžela, kedy keď nie teraz?
Bojím sa, že sa scenár zopakuje. Naposledy keď som dostala prácu, ktorá bola výzvou a tým pádom som zažívala stres, ktorý som nezvládla a odišla už hneď prvý týždeň. Doteraz to ľutujem, kebyže vydržím tak som už mohla byť úplne inde, aspoň osobnostne.
Chcela som sa len vyrozprávať, možno potrebujem trocha motiváciu a povzbudenie.
Zvyknes si, len treba zatat zuby. Nevzdavaj to hned po prvych narocnych dnoch. Ja v kazdej novej praxi na zaciatku revem 😂 po 2 mesiacoch je lepsie, po 4 este lepsie a po polroku si uz zapracovana.
Vydrz aspon 1-2 mesiace, az potom ked sa to novacikovske obdobie utrasie, budes vidiet svoje skutocne schopnosti a potencial na danej pozicii 🙂 neboj sa 🙂
Prvé mesiace bývajú vždy náročné...nová práca, kolektív, šéf, zvyky firmy atď. Držím palce...hlavne vydrž a nezutekaj hneď z boja.
nezvládaš stres - nie prácu
nájdi psychológa ktorý ťa naučí dychové cvičenia .... možno by ti pomohla aj joga.