Neviem ako ďalej
Ahojte, skončila som gymnázium a hneď po škole som sa zamestnala ako sekretárka v IT sektore. Dostala som možnosť postúpiť na funkciu v tejto oblasti a tak približne pol roka - necelý rok pracujem priamo v odbore. Plán bol, že sa začnem vzdelávať ďalej - VŠ aplikovaná informatika. Za ten necelý rok som však dosť zneistela. Práca je finančne veľmi dobre ohodnotená - našťastie nie som na to odkázaná, flexibilný pracovný čas, atď. Všimla som si však, že odkedy pracujem v tejto sfére, strácam chuť do života. Ledva chodím von, aj keď idem do kancelárie som zavretá pred PC. Ak pracujem z domu rovnako zavretá pred PC. Sadnem si a strácam pojem o čase, zrazu si len všimnem, že muž ide spať. Keď si spravíme program s mužom, rodinou, kamarátmi, dostupná musím byť neustále - píšu, volajú a aj keď akurát nie, hlavou som úplne inde, ako keby som bola mimo reality. Je možné, že to nie je prácou ale mojou povahou, pripúšťam si to.
Uvažujem však, čo kedy som sa vybrala iným smerom? Vždy ma to ťahalo k deťom, či už učiteľka, špeciálny pedagóg alebo detská psychológia. Čo keby to skúsim? Vrátila by sa mi chuť do života?
Keby si išla iným smerom tiež by si prácu nosila zo sebou lebo si nevieš nastaviť hranice. Máš robiť od do, poprípade byť v pohotovosti raz za čas ale s tým, že to je platené. Nie nonstop hlavou v práci.
Vidíš, a takto to máme všetci ajťáci, preto sme takí divní 😀. Ale vážne. Všetky tie elektronické vecičky sa dajú nastaviť tak, aby ťa neotravovali, keď nechceš. Niektoré sa dokonca dajú vypnúť. Nemusíš byť online 24 hodín, urob si čas pre seba, vybehnite s mužom niekde von do prírody. Dohodni sa vo firme, že napríklad o 17.00 sa skrátka vypínaš a zapneš sa až na druhý deň o 8.00. Nič nie je také dôležité aby to nepočkalo a ty máš nárok na voľný čas.