Nebaví ma žiadna práca
Mate prácu,ktorá vás baví a napĺňa? Čo by ste chceli robiť? Mám 35 rokov, vyštudovanú VS, vyskúšala som rôzne práce (od predavačky po štátnu správu) na Slovensku,pracovala som aj v zahraničí,ale zatiaľ som nenašla prácu, ktorá by ma úplne bavila a napĺňala. Je to normálne? Všetko ma po čase prestane baviť.
Podla mna sa treba hlavne zamysliet preco ta nic nebavilo. Lebo casom to zacala byt nuda? Potrebujes sa posuvat, rast? Alebo si sa nemohla kreativne realizovat? Alebo tam bolo malo dynamiky? Alebo bol vzdy zly kolektiv? Alebo si tam travila vela casu a nemala cas na ine veci? Alebo si nevidela v tej praci hlbsi zmysel? Alebo ti vadilo dodrziavat pokyny nadriadenych a to, ze mas nad sebou nejake autority? Alebo nieco ine? Myslim si, ze ak by si odhalila v com bol vzdy problem, tak by si mozno aj vedela kde by ti to profesne vyhovovalo 🤷♀️
Ja mam pracu, ktora ma bavi a inu by som robit nechcela. Vybrala som si taku skolu, aby som mohla robit presne to, co chcem a bavi ma to uz skoro 30 rokov.
Aku mas VS?
Ale inak, ak sa pytas na osobne skusenosti. Mna to tiez nikde nebavilo. Lebo mi vnutorne vadilo pracovat pre niekoho, byt kontrolovana, byt nutena dodrziavat pracovnu dobu a vsetko co k tomu patri... Tak som si zacala rozbiehat nieco svoje... S cielom casom pracovat menej a menej a menej a casom mozno prejst az k pasivnemu prijmu. Lebo povedzme si otvorene.. zivot si chcem uzivat a makanie pre niekoho k uzivaniu pre mna nepatri.. Ale to som ja, nie kazdy to ma takto. Preto som prvotne napisala, ze hlavne musis odhalit, kde mas konkretne ty problem.
Ani mna moc nebavi,ale co uz.Do dochodku daleko este .Ja by som kludne aj doma vedela byt.
Áno mám, ale bola to náhoda keď som zistila, že ma toto bude baviť.
Nespoznať zopár ľudí tak si na to povolanie ani nespomeniem.
Ale zase je to práca.Všetci tam chodíme kvôli peniazom a nie preto, žeby sme nemali nič iné na práci.
Takže je to asi tak, že keď už musím pracovať tak nech mi nesťahuje žalúdok zo stresu.
je to uplne normalne, problem by uz bol, keby to bola totalna nechut, frustracia, ci by ti tam niekto robil zle, ale fakt tam vacsina ide si to odbit, lebo z niecoho musime zit, viem si predstavit uplne inak stravit den ako pokynmi
Je normálne, ak 20 ročný človek nevie, čo by chcel v živote robiť. V 35 to podľa mňa úplne normálne nie je. Takže odporúčam poriadnu analýzu a neriešiť zase iba ďalšiu prácu. Analyzovať a nájsť, čo chceš robiť. A potom si v tom zvyšovať zručnosti. Pretože ak si robila všetko možné, striedala si zamestnania a sektory, tak vlastne odborník a riadne kvalifikovaná v nie si v ničom a to už by človek v 35 mal byť. Na druhej strane, stále máš dosť času, aby si na to prišla a venovala sa tomu, vo bude to pravé pre teba. Len to je potrebné začať riešiť a nie pokračovať v skákaní z jedného do druhého.
Mas aspon nejaku predstavu, co by ta mohlo bavit? Otazka je, ci mas “vysnenu pracu” a nevies sa k nej dostat, alebo aspon nieco, co by si prezila a nechcela vystriedat. V kazdej praci je a bude nieco, co nam vadi, ziadna nie je perfektna a idealna.
Tiez som sa dlho hladala a konecne nasla v 32jke, ale mam casto nervy v praci, ze veci nefunguju ako by mali. Uz ale nebojujem s veternymi mlynmi, mam vysoku hypo a treba ju splacat.
🤔 domnievam sa, že možno chápem… ide o “určité” nastavenie mysle a postoja. Sú viaceré možnosti/barličky… napr. vymyslieť si vlastnú/novú, “dobre” sa vydať, odsťahovať alebo si i prečítať: Posolstvo od protinožcov od Marlo Morgan…
Pekný dník
Z čoho presne máte výštudovanú VŠ ? Prečo sa nevenujete odboru, v ktorom ste kvalifikovaná ?