Návrat do práce a neskutočná úľava
Ahojte, pred mesiacom som sa vratila do prace po MD a RD, syncek dovrsil 3 roky a nastupil do skolky. Velmi som sa toho obavala, ako to vsetko bude, ako zvladnem 8 hodin bez neho, ako on bezo mna, bolo mi luto, ze tie krasne casy na materskej sa mi skoncili, proste vobec som sa netesila na tuto dalsiu zivotnu etapu. ALE co sa stalo, nechapem, mne je teraz asi lepsie ako predtym, uz som aj zabudla, ako ma praca bavila, bavi ma prist, pokecat s kolegynami, porobit si, pekne sa obliekat, ist na obed, ktory mi niekto navari, najest sa v klude a vobec mi za synom nie je smutno, ako som sa obavala. Jasne, ze sa tesim, ked uz idem ponho, ale vobec som to takto necakala. Myslela som si, ze ked ho dam 1.x do skolky, budem plakat za nim a ja nic proste. A citim sa kvoli tomu tak divne, akoby som bola zla mama alebo co, neviem. Ked prideme spolu domov, tak sa s nim hram, venujem sa mu, salieme sa, ale myslela som si, ze mi bude viac smutno alebo neviem ako to povedat. Mali ste to tak aj vy niektore po skonceni RD?
je to úplne normálne pre každú ženu, ktorá mala či už náročnejšie dieťa alebo jednoducho jej chýbal už normálny sociálny kontakt... ja som napríklad nerozumela mamičkám, ktoré boli úplne hotové, vyčerpané a nervózne, lebo nastúpili po 3 rokoch prvého dieťaťa do práce. ja som si toto obdobie nenormálne užívala a ja osobne som konečne začala (paradoxne) viac odpočívať 😀 😀
Ale veď to je úplne v poriadku🙂. Vrátila si sa medzi ľudí, máš nové podnety z práce a z kolektívu a to z teba nerobí zlú matku. Tvoje pocity radosti zo svojej socializácie sú pozitívne, tak si to užívaj. O tvoje dieťa je postarané, tiež zažíva nové podnety a iný svet, bude sa rozvíjať po všetkých stránkach - nič lepšie sa mu nemohlo stať. Takže teš sa zo života 😊🌼
Si spokojna a ta tvoja spokojnost sa prenesie na dieta, vsetko je tak ako ma byt.
Ja som sa po nastupe do prace doslova vecer tesila, ze rano tam zase idem, rano som vstavala skoro a uz som bezala 🙂 Netesila som sa na vikendy a sviatky. Okrem toho, ze ma to bavi, tak je to pre mna aj psychicky relax. Tie prve mesiace po nastupe som veru aj ja mala vycitky a kladla som si otazku, ci som vobec vhodna ako mama, ked som sa na materskej nikdy takto rano netesila, ze uz zacina novy den. A stale s tym nie som na 100% vyrovnana, ze to mam takto. Maleho mam pritom velmi rada, nedala by som ho ani za nic.
Pre zeny ako som ja, ktoré sú na materskej a tiež sa obávajú ako dopadne návrat do prace, je toto veľmi motivačné a ďakujem za tvoj príspevok 🙂.
Mne vraveli kolegyne, ze ty si teraz chodis do prace oddychnut - a mali pravdu. Prace bolo vela, ale tesilo ma to a to, ze sme mali na obed na vyber zo 4 jedal, ktory som nemusela varit ja, bola topka - ja som sa prve roky citila ako na dovolenke 🙂
je to uplne normalne a nemas sa za co hanbit ani si vycitat. proste po materskej kazdej mamine dobre padne zmena toho stereotypu a zvlast ak ma pracu, ktora ju bavi, naplna a ma aj dobry kolektiv
Jasne, aj ja som to tak mala. Moj nastupil do skolky, ked mal 2r 8m a taktiez som to tak neprezivala. Ani som neplakala, ked siel prvykrat do skolky, ani som na neho nemyslela uuplne cely den v robote. Ako pises, bola to taka pohoda. Ja si myslim, ze aj preto, ze nejakym sposobom vypnes tu cast mozgu, ktora musi byt stale v strehu, ked sa staras o dieta 😀. Pre mna to bol total nezvyk, len tak si sediet, robit si a "neriesit dieta". A absolutne sa za to necitim ako horsia matka 😉.
Rovnako som to mala 🙂, najviac som milovala spolocne obedy s kolegmi - porozpravat sa na dospelacke temy. Ja som jedna z tych, co by som do prace chodila, aj keby som jackpot vyhrala 🙂