Nastúpili ste do práce skôr ako skončila materská?

Ahoj Majka, ja pridam svoju skusenost: isla som vypomahat do prace pocas liecenia kolegyne (malo to byt na mesiac, nakoniec to trvalo pol roka) ked mal moj starsi syn 1,5 roka. Robila som 4-6 hodin denne. Maleho strazili svokrovci. Priznam sa, ze uz by som to neurobila. Zajedno sa Matko velmi zmenil, bol upistany, vydobijal si vsetko placom....co mame doteraz a za druhe a to pokladam za velke minus je to, ze sa velmi pohorsil v jedeni....mame velmi malo potravin, ktore zje a strasnu kopu, ktore nechce vobec....ziadna zelenina, z ovocia len jablko, ani ceresne, jahody, maliny, marhule...nic coho je teraz habadej nechce, taktiez varene jedla, polievky.....proste nic. A nastupilo to v case, ked som odisla do prace. Dovtedy papal ako z knizky, moja mamina mu hovorila, ze je vtacik, este len zbadal lyzicku a uz mal otvorene ustocka....Riesila som to aj s lekarom, urobili mu vytery, ci to niesu nejake parazity...nenaslo sa nic...nakoniec som isla k psychologicke a ta sa ma spytala, ci som nahodou nebola v nemocnici, ze by sme boli odluceny....tak som priznala, ze som bola pol roka v robote.....a coraz viac sa presviedcam, ze to asi bude pricina....tolko moja skusenost s predcasnym nastupom do prace...ale kazde dieta je ine a nas Matej je velky extrem....drzim palce

majkabe, ja som išla do práce, keď mal malý 1,5 roka...večer predtým som plakala vo vani a mala som výčitky svedomia...veľmi ma to trápilo, že som zlá matka...ale bohužiaľ dnes je taká doba, že keby som nebola nastúpila, mohla som prísť celkom o prácu, mohla by som síce byť do 3 rokov na materskej, ale nemala by som sa kam vrátiť, a bola by som na úrade práce...lebo ťažko by som našla niekde blízko prácu tak, aby som si stihla aj malého do škôlky, prípadne zo škôlky alebo na striedačku...

a čo sa týka varovania, k malému mi chodila mamina, a vedela som, že je oňho dobre postarané...ja som všetko nachystala - raňajky, obed - polievočka druhé - to som si vždy deň predtým musela uvariť a mamina sa starala iba oňho. naplno sa mu venovala, dohliadla vždy nato, aby mal ovocie, riadne sa najedol a mal pravidelný denný režim- hra, spánok, jedlo, vychádzka...

je to ťažké rozhodnutie, aj ja som zvažovala pre a proti, bolo mi to ľúto, ale brala som to ako nutné zlo, že radšej niekoľko hodín obetujem toho 1 a 1/2 roka, ako potom neskôr by som musela dochádzať do práce ďaleko, prípadne by som musela robiť na smeny, prípadne soboty a nedele...

takže je to na Tebe...

ahojte ja nastupujem v polke septembra do prace maly bude mat rok aj 4 mesiace ide do detskeho sanatoria som velmi zvedava ako to zvladneme myslim ale ze skorej ja budem mta problem ako on , on sa velmi rad hra v kolektive deti ani ma nepotrebuje 😅

sivocka a nemyslis ze je to tym ze bol u svokrovcov a oni ho rozmaznali to podla mna ani neni odlucenim od teba skorej vychovou svokrovcov ja dat mojho svokre tak neviem asi ideme postupne do levar vsetci by ho znicila vychovou jej 🙄

Sivocka - ja si tiež myslím ako alena22 že to bude tou výchovou, lebo keď dáš dieťa do škôlky tiež nič nechce jesť, keď je odlúčené od teba? Podľa mňa to je len od výchovy ako si ho naučíš a ako ho naučia druhý.

majkabe moja sestra aj jej svagrina dali deti do klubu sukromneho tesne pred rokom a deti zacali papat pekne lyzickou zacali rozpravat skorej pekne na pesnicky vedeli co sa tancuje a tak ja si myslim ze kolektiv pospeje dietatku hlavne je nehodit ho tam hned na 8 hodin ale u nas je napriklad adaptacka pekne postupne si zvyka aj maly cloviecik aj matka na odlucenie preto idem az v polke ze 2 tyzdne mame na adaptaciu a uvidim ako to bude 😉 vrvaeli ze male deti si dobre zvyknu ze najhorsie z celeho dna je cas spanku a potom je zas vsetko ok 😉
ja teraz ucim maleho spat raz za den a pekne sa nam to dari i ked dali by ho aj 2x ale to potom adko nevie kedy ma vecer uz vypnut 😅
som velmi zvedava napäta aj vsetko okolo toho ak to budeme zvladat ale v kolektive sme casto a vtedy vidim ze adko ma ozaj nepotrebuje aj si poriesi hracky sam a tak s detmi no uvidime 😵

baby, je to mozne, ze ho pokazili svokrovci....ale s tym jedlom nam to bohuzial trva doteraz...ubezpecovali ma, ze neboj sa, skolkari ho naucia jest....a nenaucili.... ☹ ,
ale ja si to doteraz vycitam, ze som odisla do prace a dopustila to, ze ho "niekto, alebo nieco" pokazil.....mozno by sa to nestalo...no co uz...

sivocka - to si vôbec neyčítaj, to podľa mňa nie je vôbec tou prácou, keby si bola doma čo by sa zmenilo? ako by si ho prinútila jesť? podľa mňa to skôr tá výchova, veď to vidím babky by hneď deti rozmaznali 🙂

majkabe, to plne suhlasim,,,,dokonca aj vlastna mama ma prekvapila, ako sa za chrbtom dohodli na zmrzline....az som im obidvom pohrozila....snad nebudeme aj my take babky.... 😉

ahoj majkabe, ja pracujem vlastne stale, aj pocas materskej, nepracovala som 2 tyzdne, ked som bola v porodnici a po prichode domov. Nastastie mam moznost pracovat doma, mam pripojenie z domu na moj pocitac vo firme, takze moja praca je specificka, lebo pracujem vtedy ked maly spi. Od maja vsak chodim 2 x do tyzdna do prace, musim byt v kontakte s kolegami kvoli roznym zuctovaniam a pod. Alebo ked ma zavolaju, ze nieco potrebuju. Vtedy mi maleho strazia nasi, ked boli na dovolenke, tak som mala pani, nasu znamu, ktora je uzasna, vychovala uz 4 vnucence, je ucitelka a maly ju zboznuje. Pred otehotnenim som bola workoholik, dnes ma ta praca nebavi, keby som sa mala este raz rozhodnut, najdem za seba do prace nahradu a naplno si uzivam matersku. Hoci maleho neukracujem o moju pozornost a starostlivost, predsa mam stale v podvedomi pracovne povinnosti, na ktore nesmiem zabudnut a obcas je to stresujuce. Neviem si vsak predstavit, ze by som isla do prace na 4-6 hodin denne prec od maleho.

ahojte,ja nastupujem do prace na druhy mesiac, mala bude mat 10 mes a velmi sa bojim. Prvy mesiac budem robit iba 4 hod denne,od 6-10, ze doma uz budem o 10.30 a mala to snad ani velmi nepostrehne. Od septembra budem robit uz riadne od 6-14 a doma budem o 14.30,tak som rada,ze pol dna budem stale s malou no a vikedny volne. Doma ostava s manzelom,lebo on robi na smeny,ze je viacej doma ako v praci a ked nam vyjde den,ze budeme obaja v praci,tak si jeden z nas vyberie dovolenku. Dufam,ze ked mala ostane v domacom prostredi s manzelom,ze to nebude az take zle.

ahojte v anglicu je bezne ,ze do prace sa nastupuje aj po narodeni dietata 😒 teraz sa da az po roku, predtym po polroku ☹ hruza ale co uz...

aj ja by som už chcela nastupit do prace ale malu nema kto stražit iba v noci ked tak je manžel doma ale potom by som sa nevyspala keby som robila len nočne lebo cez den straženie neprichadza do uvahy, iba ked tak priležitostne a to tiež horko tažko je vybavitelne u svokry

Ahoj Sivocka.
Ja mam inu skusenost. Miska mala 6 mesiacov, a ja som odchadzala do prace. Ale ostavala doma s tatikom, a to 9 mesiacov. Ani jednemu nic nechybalo. Vstavali sme rano o 7.00 a o 7.30 ma odprevadzali do prace. Vzhladom na moju pracu, chodili ma cakat 2xza tyzden o 12.00. Doobedu sa mala hrala a spinkala, manzel si v klude precital dennu tlac. Ked mala 1 rok a 4 mesiace, zacali nam jasle. Miska sa naucila sama papat, vedela straaaaaaaaaasne vela basniciek, pusa sa jej do dnesneho dna nezavrela, plienky sme odlozili velmi skoro ( dnes ma 9 rokov, takze si uz presne nepamatam). My mame ozaj iny problem. V skolke a skole zje vsetko, dokonca chodi na duplu. Doma papame ako vrabcek - sem tam nieco zobne a dost. Raz ma zavru zo socialky, lebo vyzera, ako by sme jej nedavali jest. Najradsej by striedala paradajkovu polievku, rezancekovu, spagety a pirohy. vsetky deti sa tesia na prazdniny, len moja nie. Ona by bola najradsej v spolocnosti 24 hodin denne.
Druhu mame 2 mesacnu Marketku. Ta sa napapa a zvesi ruky, nevladze ani oci otvorit.
Nezastavam sa svokrovcov. ALe ozaj je kazde dietatko ine. Mozno by ti nejedol ani keby si ostala doma. A s tym vydobijanim - kazde dieta si v istom veku uvedomuje svoje JA a snazi sa presadit.
Moju Misku volam herecka. Ked treba, pusti pred tatikom slzicky a on jej kupi a urobi vsetko, co len chce. Miska pritom gula modrymi ockami len tak fici. Pritom ale vie, ze na mna jej slzy neplatia. Obcas sa divam na manzela a rozmyslam, ci je taky slepy alebo to nechce vidiet.
Hlavne ze kazdy chlap chce syna. Ale tak, ako s nimi vie zatocit jedno copate okate dievcatko....

Ja som syna dala do skolky 2 mesiace pred jeho druhymi narodeninami. Sama som samozrejme nastupila do prace, ale iba na 20 hodin tyzdenne. A syn bol tiez v skolke iba na pol dna. U nas to bolo super pohodicka, lebo syn ma rad spolocnost, nasiel si tam vela kamaratov a ja som mohla mat "spolocenske vyzitie" (ak sa to tak da nazvat) a netrcala som iba doma. Na druhej strane by som ale nemohla robit cely den. Syn by mi velmi chybal.
Teraz som na materskej naplno, kedze mam 4 mesacnu dceru, ale aj tu uz mam zapisanu do skoly od buduceho leta- tiez iba na pol dna. Na plny pracovny uvazok sa chystam robit velmi neskoro, az ked budu deti hadam v skole. PRacovat pojdem len preto, aby som nevysla z cviku. Mam to stastie, ze nas tato uzivi sam 😅

Podla mna, ak dieta varuje manzel, tak by to nemala byt az taka velka zmena pre dieta. Ked mozu byt doma vasi manzelia, tak by som to riskla. Horsie je to s cudzimi opatrovatelkami.

Ja mam rocnu dcerku a za par tyzdnov sa vraciam do roboty ako ucitelka ZS. Mala pojde do domacich jasiel (rodinny dom kde sa majitelka stara o 5 deti vo veku 1-3 roky). Myslim ze to bude pre nas obe tazke. Uz teraz sa bojim aby to mala zvladala v pohode, lebo ak to ona nezvladne tak to nezvladnem ani ja 😕 Asi tyzden bude chodit len na par hodin doobeda. Potom kazdy den na 7 hodin.
Tu u nas je to normalne ze zeny sa vracaju do roboty dost skoro kedze nemame matersku. Vacsina uz ide po 6 az 12-ich tyzdnoch. Som rada ze som mohla zostat aspon ten rok doma (takmer 14 mesiacov). A chystam sa zostat znovu doma ked pride dalsie mimi (mozno o 2 roky).
Baby, urcite to zvladnete aj vy ktore sa no tuto velku zmenu chystate. Mozeme sa tu navzajom podporit 😉

Ahojte.tak ja sa zapojim do tejto diskusie,pretoze uz som zazila nastup do prace pred skoncenim MD.
ked som mala 1.dceru vanesku,musela som nastupit do prace uz pri jej 8 mesiacoch.vanesku som s malou dusickou dala do jasliciek,ktore sice stali majlant,ale volila som taku cestu,ako ju dat nejakej osobe do opatery.neviem,neverila som cudzim osobam.No a v jaslickach boli super tety sestricky,kazdi ich chvalil,tak som nerozmyslala.Vaneska tam bola stastna,nikdy neplakavala,bola spolocenska a tiez som ju tam nenechavala cely den,kedze som o 11hod.,alebo o 12tej koncila.Sla som si po nu a boli sme spolu cele poobedie.No potom jasle zrusili a tak sla od 1.5 roku do skolky.Vytvorili tam triedu pre take male deticky,hlavne koli tym zrusenym jasliam.
No a to bolo nieco pre Vanesku.Poznala deticky,tety ucitelky boli zas skvele,takze si ich rychlo oblubila a kedze bola samostatna,nemala plienky a aj sa vedela napapat,bola tam ako velka zena a pomaly tam tomu sefovala 😀 riaditelka vravela,ze ju moze pokojne nahradit,lebo ona bola prava riaditelkyna ruka.Ani raz neplakala,ked tam isla a ked som sla po nu,vzdy vravela,ze preco ju tam este nenecham.Tak som ju tam nechavala uz aj spinkavat.ked som o druhej,pol tretej prisla pre nuzas prosikala,nech pridem po nu az ked sa pohraju,no a ked som sla neskor,zas si vymyslela,ze kedy po nu pridem posledna,lebo jej je tam dobre.
No proste,bola spokojne dieta,aj ked som ju musela tak skoro"odlzoit".
Ona je celovo pohodove a hlavne ostrielane dieta,ktore sa vo svete nestrati a to som rada.
No a teraz mam 1.5 rocnu dcerku leu,od septembra nastupujem do prace a ju nechavam doma so svokrou.Tiez je to len praca na doobedie,cize to vydrzia,ale nie som taka spokojna,ako keby som ju mala dat niekde medzi deti.Preto ked sa bude dat,pojde do skolky.je to tiez riadna huba a sikulka,ale este ma plienky,cize do skolky ju nevezmu.tak ak sa nam podari oducit od plienociek,pojde do skolky,lebo uz teraz stale vravi,ze lea pojde do skojky.Tak som jej povedala,ze ano,ked sa bude pytat cikat 😀
Tymto som chcela napisat,ze sa nemusite bat dat deticky napr.do jasliciek,ci skolky,oni si rychlo zvyknu a bude sa im tam pacit,lebo su tam ine deturence a stanu sa s nich samostatnejsie a ostrielanejsie osobky.
drzim vam palceky a nikdy neprejavte pred detmi smutok s toho,ze musite do prace a oni niekam do zariadenia.Hned to vycitia.treba ist vzdy s usmevom a radostou,vtedy sa budu tesit aj ony 😀

Tak ja som zvolila druhé riešenie, ktoré niektoré zamietate a to - opatrovateľku. Nakoľko malého by mi do škôlky nevzali a jasle tu na blízku nepoznám. Takže ostala mi už len opatrovateľka. A ja nemám z toho také výčitky že dieťa "odložím" ja si myslím že je to len pre neho dobre keď si zvykne aj s cudzími ľuďmi byť. Samozrejme mi bude chýbať a budem na neho myslieť stále ale veď raz to muselo prísť 🙂

ahojte..
ja som tiez z tych, ktore budu musiet ist do prace skor.. a asi aj skor ako po roku.. rodicov mam vyse 200km daleko,takze to budem musiet vyriesit tak,ze mala pojde do sukromnych jasliciek.. asi.. neviem,ci su este statne.. a tiez sa uz teraz bojim,ako to mala zvladne a samozrejme aj ja..

ahoj majkabe, ja Ta podporim, nemam nic proti opatrovatelke. Moja sestra zije v zahranici a maly je od 1 roka s opatrovatelkou. Ja si pamatam, ked sestra bola malicka a chodila do jasiel (bolo to v minulom storoci) a od vtedy mam z jasiel hrozu. Verim, ze dnes mozu byt ine jasle, ale keby som musela, tak volim opatrovatelku. U nas o ziadnych jasliach neviem. Je vsak problem najst dobru opatrovatelku. Ked potrebujem ist do prace tak maleho mi strazi mama, ale uz mi naznacila, ze by som si mala najst opatrovatelku.

ahojte,
ja som tiez uz nastupila do prace, zatial na stvrtinovy uvazok, a ked bude mat mala rok, asi prejdem na polovicny.
Mam velku vyhodu ze mam rodicov par minut od prace, dcerku mi tych 5 dni do mesiaca postrazia, cez obed chodim domov a takisto ked je hocikedy treba, mozem odist k nim domov dojcit.
Ja si to neviem vynachvalit, cez tie pracovne dni si oddychnem, nemusim tu nasu raketu stale sledovat, zmenim vzduch, pokecam s kolegami aj o niecom inom ako o papani a kakani. Ale po odchode z prace necham vsetko za dverami kancelarie a s obrovským nadsenim a akasi cerstvejsia (ma normalne napadali take kreativne hry) sa venujem tomu papaniu, kakaniu, dojceniu, lozeniu atd.

Ja teda chcem vyjadrit vsetkym maminam podporu v tom aby sa aj pracovne realizovali a drzim vam palce nech sa vam podari najst spolahlive opatrovanie k vasim mimisom. Myslim ze nase deticky nam to nebudu zazlievat, naopak budu nam vdacni ze budu mat pri sebe spokojnu maminu ktora sa realizuje.
Tym vsak nechcem odsudzovat ziadnu maminu ktora je doma 3 roky na materskej. Myslim ze toto je na kazdej z nas rozhodnut co je pre nas a nase deti najlepsie a nema nikto pravo to nejako sudit a rozoberat 😉

Ahoj.
Išla som späť do roboty, keď mala Lucka 1 rok a 5 mesiacov. Dala som ju do jaslí a bola som veľmi spokojná. Malá bola zlatá a už v tom veku túžila po spoločnosti iných detičiek. Vtedy ich bolo v triede asi 10 detičiek a 3 učiteľky, cez obed pomáhali aj kuchárky. Malá bola šikovná, stále doma recitovala, nosila výkresy - lepili tam všeličo možné, hrali divadlo, venovali sa im maximálne. S chorobnosťou to bolo lepšie, ako keď nastúpila do škôlky... Tým, že som nastúpila do roboty a začala sa realizovať v inej rovine ako doma, vnútorne som sa uspokojila, vyrovnala a potom po práci som sa mohla venovať malej s čistou hlavou... Zariadili sme si to tak, že sme po ňu prichádzali hneď po obedňajšom spánku, takže sme celé popoludnie mali pre seba... Poviem Vám, že toľko času sme na seba niekedy nemali ani keď som bola doma... varenie obeda mi zabralo vždy skoro pol dňa, medzitým dopoludnia von, neviem - takto mi tieto veci odpadli - v jasliach mali navarené, každý deň niečo iné a chutné - mali sme možnosť to ochutnať, boli stále, ak sa dalo, von na dvore ... Neviem, teraz som doma s mladšou dcérou, ale opäť mám podanú žiadosť do jaslí... A ak bude všetko OK, nebudú komplikácie, tak sa chystám túto možnosť využiť. Nemyslím si, že som krkavčia mater, ak chcem skĺbiť rodinu a aj kariéru. Som proste typ človeka, ktorému to takto vyhovuje...

Caute baby. Dakujem hlavne Pemar a Cokii. Napisali ste to, co som nemala odvahu napisat ja. Od malej som odisla do prace, ked mala 6 mesiacov. Bola som krkavcia matka, lebo som ju nechavala s jej vlastnym tatinom. A isla som na lahsie. Ak si niekto mysli, ze vymenit matersku za matersku + zamestnanie je lahsie, nech si mysli. Aj ja si nieco myslim. Ubijalo ma 24 hodin byt s malou, ked so mnou okolie rozpravalo zasadne na temy kakanie, papanie, zubky, lozenie. Pripadala som si, akoby mi porodom vymietli mozog. A ked som bola v praci, dievcata, ozaj som sa vracala domov svieza, plna energie, mala som cas a chut na vsetky domace prace - ktore mi samozrejme ostali. A hlavne, nebola som nervozna, ze nic nestiham. Akosi som stihala vsetko, napodiv. Ja som ten typ, skoro zavislak od prace. Tam sa uvolnim a doma ma moje dietatko spokojnu maminu, ktora pristupi na kazdu hru.
A karieira? Prosim vas, aku uz mozem urobit karieiru v skolstve. Takze, hlavu hore. Ak chcete do prace a viete si to vybavit, chodte. Ked vasa nepritomnost sposobi vasmu dietatku traumu, ako mamina to isto zbadate a zmenite to. Ale za pokus to stoji.

Ja som šla od dcerky ked mala rok a 2 mes na polúväzok do učiť školy, dali mi rozvrh na 3 dopoludnia, teda mala som 16 hodín tak som mala 5+5+6 ... vtedy sa starla moja mama, ktorá bola vtedy doma. Sice sme to všetko zvládali absulútne v poho, stíhala som aj dieťa aj domácnosť aj prácu ... s odstupom času by som sa však znova na to nedala, nebolo to pre nikoho dobré... snad len tých pár korún navyše (bez ktorých by sme sa aj zaobišli) a že som nevypadla z praxe....
Dcerka sice navonok vyzerala OK, ale ja viem, že mala traumu, v noci sa začala budievať, nejadla poriadne... každy s nou robil trochu inak, aj ked sme sa starali o nu "iba" traja - ja, manžel a moja mama (neviem si predstaviť ako to je s deťmi, pri ktorých sa v opatrovaní strieda celá family). Až teraz ked mam syna, vidím ako to je na nezaplatenie vypiplať si dieťa sama, o kolko je spokojnejší (aj on a vlastne aj ja).
A že sa cely deň točí iba okoloi detí? Okolo kaknia, papania, spinkania... ved je to zlaté. A ked sa chcem rozprávať o inom, tak idem do inej spoločnosti.
Takže záver: Vyskúšala som si... a teraz budem doma tak dlho ako sa len dá (do 3 rokov). Pracujem tiež, ale zhánam si prácu nadoma, to robím po večeroch, ked dieťa zaspí. Takže som v styku aj s prácou, ale nie na úkor dieťatka.

Samozrejme, ak by som videla, že malej pobyt v jasliach spôsobuje nejakú traumu, tak by som zvažovala a nedávala ju tam. Ale Lucinka bola spokojné dieťatko a do jaslí sa tešila. Neplakala ani raz - ani keď sme sa chodili zaúčať. Rada sa hrala s deťmi a ako hovorím - bolo vidno, že sa im tam fakt venujú... Veľa krát popoludní ani nexcela ísť domov, xcela sa ešte hrať. Keď nastúpila do škôlky mala 2 a pol roka a veľmi ju chválili, že vidno, ktoré deti prichádzajú z domu, a ktoré sú už zabehnuté. Nemala problém s kolektívom, vedela sama používať záchodík, umývať si ručičky, pekne v kolektíve sa sama napapať, uložiť spinkať... Každý má právo sa rozhodnúť. Sú maminy, ktoré sa cítia ako ryby vo vode, keď sú doma s maličkými, sama ich obdivujem, ale nie som ten typ. Milujem svoje deti, ale aj ja potrebujem voľnosť a možnosť sa realizovať aj v práci... Túto materskú si užívam ozaj "na plno". Manžel pracoval mimo mesta a domov chodil sporadicky, teda obe deti boli totálne na mne. Ako ja hovorím, ani vodu po kúpaní mi nemal kto vyliať... S malou cvičím pre hypotóniu a torticollis Vojtovku, dochádzam k xyz doktorom, takže tento kolotoč som si užila na 100 rokov. Ale teším sa, že ak bude všetko OK, tak nebudem nútená stráviť takto celé 3 roky, ale že budem mať možnosť sa rozhodnúť...

Vau babulky, som tu dlho nebola, ale pribudlo nazorov.... 😉
ja som napisala svoju skusenost s predcasnym nastupom do prace a mam pocit, ze pre mojho syna to nebolo vhpdne riesenie....teraz mame polrocne babenko a zostanem s nim doma do troch rokov..ak sa nieco mimoriadne nestane.
Ale uznavam, ze v tej robote to bolo o niecom inom...skutocne sa mi precistila mysel, uz len ten vstup medzi dospelych a riesenie totalne odlisnych situacii ....sem tam som sa prichytila, ze zrazu ma napadlo....boze, ved ja mam dieta....

Zelam vsetkym maminkam, aby predcasny nastup do prace pozitivne vplyval na nich aj na deturence....drzim vam palce

Ja som tiež ten typ ako tu niektoré spomínali že sa tiež potrebujem baviť aj o niečom inom než o papaní a kakaní... potrebujem proste vypadnúť z domu a nadýchať sa inéhío vzduchu....

cokii - si mi hovorila rovno z duše 🙂

ja som dala malú do jasieľ keď mala 1,5 ... malá spokojná, mamka spokojná, že trošku vypadne z toho stereotypu a v práci si " oddýchne" a ocko spokojný, že má doma dve spokojné žienky ... 😅 😅 😅