Baby, bola som doma 3 roky s dcérou. Ďalšie dieťa neplánujeme. Pred týždňom som sa vrátila do svojej pôvodnej práce, nič svetaborne, obyčajný analytik v zahraničnom korporate... Túto prácu som pred pôrodom robila presne rok a pol. Nebola možnosť skončiť RD skôr, dcéra mala zdravotné problémy, časte návštevy lekárov, viac menej je v poriadku ale jednoducho neoplatilo sa mi vrátiť skôr, ked len zaúčanie tam trvá polrok, často by som brala OČR atď...
Už som pri kolegoch v office, vsetci noví, nikoho nepoznám, tam sa to mega rýchlo mení.. Čítam si príručky a poznámky, snažím sa spomenúť si na to, co som kedysi robila, dokonca som už robila aj trochu vyššiu pozíciu pred materskou.. Teraz mi je do revu, ze neviem nič, neviem si na nič spomenut, vsetko som total zabudla.
Prosim povedzte mi, ci je toto len dočasne, ci do toho znova nejak nabehnem, ci sa to utrasie... :(
Ano, je to dočasné. Na RD je iný druh práce, ako v kancelárii za PC. Ja som mala velký problém sústrediť sa, robila som chyby, prve 2 mesiace boli náročnejšie. To sebavedomie po materskej tiež situácii nepridáva.
Je to ako v kazdej novej práci počas skúšobnej. Je fajn byť v kontakte s nadriadeným, alebo vedieť, na koho sa obrátiť so zaškolením.
Veľa vecí sa musíš naučiť nanovo. Mne pomáha spraviť si plán, cieľ dňa a rozkuskujem si ho na male časti. napr teraz sa idem hodinu venovať tomuto, dam si kratku pauzu na kavu, wc a potom zas sa venujem ďalšiemu.
Ešte dodám ze niesom žiadna padavka, ale dnes mi bolo až do plaču v office, ako som si čítala tie veci, a vedľa mňa ešte sedia úplní newcomeri 20rocni (ja mam 30), oni sú zmätení lebo v živote tie veci nevideli, a tak vnútorne a úprimne by som im to chcela vysvetliť lebo viem ze som to dakedy ovládala, ale proste mam prázdno. Mam vzduchoorazdno v hlave, cítim sa poradne, vycicana, cítim sa ako zbytočná, ako Patrik zo spongeboba... Áno reči tipu dala si život dieťaťu a vychovávas našu budúcnosť a materstvo je ušľachtilé atď...prosím nie.. Ja viem.. Nik ma nenútil do materstva, prišlo to z lásky a prirodzene, ale ze to narobilo takúto spúšť somnou, akoby už tehotenstvo, pôrod, zmeny na tele a odriekanie a obeta neboli dosť..
Je to dočasne, nič sa neboj. Daj si pár týždňov a uvidíš, ze sa to zlepší. Ja po RD som prvý týžden preplakala, druhý a tretí som len prežila, ďalšie 2 pretrpela a po 3 mesiacoch som do práce chodila už s radosťou. Jasne, ze práca pred a po RD je o inom, aj doma je to iné. Kym predtým si prišla z prace a mala si možno čas pre seba, teraz Ta čaká aj doma kopa povinnosti (aspoň ja som to tak mala). Ale to si nájdeš režim, naučíš sa nové, zvykneš si. Držím palce, nech to rýchlo dáš a nech sa darí ❤️
Ja som nastupila pom5,5 roka, v lete som zacala len sluzbami, na fulk time som nastupila v polke septenbra a uz sa do toho dostavam, takze neboj, bude to cubidup
Ahoj, prejde to. Ja som bola na RD ooooveľa dlhšie a ešte stále si zvykám, hoci sú to už 4 roky, čo pracujem. Medzitým sa udialo veľa zmien a ja som sa dlhé roky venovala deťom a nie práci. 😉
Pravdaže je to dočasné.