Nárok na odstupné

presne tak,ak dá výpoved on,nedostane odstupné,ak by aj hej,tak by som sa veľmi čudovala,je to nelogické,aby zamestnávateľ dával odstupné človeku,ktorý chce sám odísť.odstupné by dostal len v prípade,ak by dostal výpoved,aj to len za určitých podmienok(napr. ak by porušil prac. disciplínu,tak by nárok nemal)

@cynthia2012 ani keby mu oni dali vypoved,odstupne dostat nemusi,kedze je to na zamestnavatelovi nie v zakoniku

@cynthia2012 ono by podľa mňa stálo za to aby si aj tzv. obyčajný človek ak ide do zamestnaneckého pomeru prečítal aspoň ten zákonník práce, nech vie aké sú jeho základné práva a povinnosti voči zamestnávateľovi. Dnes keď sú také informačné možnosti to nie je žiaden problém. Odstupné rieši § 76
Manžel na odstupné právo nemá, kedže dáva výpoveď on.
@monicm len doplním, ak poruší pracovnú disciplínu tak sa nejedná o výpoveď, ale o okamžité skončenie pracovného pomeru. Pri okamžitom skončení pracovného pomeru nárok na odstupné nevzniká

@saska.t to nie je pravda, v zákonníku je to taxatívne vymenované:
311/2001 Z. z.
§ 76
(1) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov
uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil
vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať
doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume
a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej
dva roky a menej ako päť rokov,
b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca
trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca
trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca
trval najmenej dvadsať rokov.
(2) Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v §
63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj
zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu,
odstupné najmenej v sume
a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej
ako dva roky,
b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca
trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca
trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca
trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
e) päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca
trval najmenej dvadsať rokov.
(3) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo
dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z
povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu
prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri
skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného
mesačného zárobku; to neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím
zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s
nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne
vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu,
omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu
zabrániť.
(4) Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému
zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím
času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho
pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak. Pomerná časť odstupného sa
určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času
vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.
(5) Odstupné nepatrí zamestnancovi, u ktorého pri organizačných zmenách alebo
racionalizačných opatreniach dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych
vzťahov na iného zamestnávateľa podľa tohto zákona.
(6) Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom
termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so
zamestnancom inak.
(7) Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch ako podľa
odsekov 1 a 2.

dakujem vam vsetkym za pomoc a odpovede

@smetacik ja sa ospravedlnujem,akosi mi uslo ze uz nezijem na SK a vyjadrovla som sa k zakonu kde zijem 😅

Chcem Vás poprosiť o radu.
Som 7 rokov zamestnaná z toho posledné 3roky na materskej a zamestnávateľ nemá pre mňa volné miesto (rušil prevádzku), takže sme sa dohodli na:
dohode o skončení pracovného pomeru s odmenou 3násobku mesačného zárobku.

Je to podla zákona v poriadku ? Nemám nárok napr. aj na výpovednú lehotu + odstupné a tým pádom viacnásobné odstupné ? Existuje nejaká výhodnejšia možnosť ?

PS: Budem musieť toto odstupné ešte zdaniť ?

@jjanica nie nemáš nárok aj na výpovednú lehotu. už z jej názvu vyplýva, že ide o "výpovednú" lehotu, teda takú ktorá ti je poskytnutá ex lege v prípade výpovede, nie dohody za účelom hľadania iného adekvátneho zamestnania. vezmi peniaze, ktoré ti núka a buď rada 🙂