Mamičky lekárky, ako ste spojili rodinný život a kariéru?

@pele271 nie som lekárka, som učiteľka... ale kým som nemala deti, robila som tlmočenie a preklady, učila dospelych na kurzoch. Tiež zo bola práca s nepravidelným pracovným časom, preklady často cez vikendy, ak sa nestíhalo, aj v noci. Kurzy spravidla popoludní a do vecera, aj 50km od domu, po firmách... to sa s deťmi nedalo vôbec. Takze tom sa zamestnala normálne v škole, platovo som šla na polovicu až tretinu (medzičasom mi už stúpol a je zo lepšie), ale mohla som byt s deťmi. Atestáciu (viem, nedá sa porovnať s lekárskou) som si urobila cez druhu materskú.

Ale veľa mamičiek robí na smeny, aj Napr. na železnici, vo fabrikách... a striedajú sa s manželom, babkou a pripadne o opatrovateľkou. Ešte máš veľa času to doriešiť. Alebo zmena zamestnania, možno výskum, alebo iný odbor a ambulancia časom.

@pele271 som sestra na are a za nas mozem povedat ze jednoznacne sluzby vyhovuju viac ako osmicky na ambulancii aj to som skusala. Mala si pekne zvykla a ked som isla do nocnej ani neplakala akurat to volala ze mamka ide do vianocnej

@pele27 Zadavatelka temy chcela oslovit priamo lekarky. Pri tejto profesii nejde len o nocnu pracu (btw. nie je to praca na smeny, ale nocna je naviac, t.j. ostava sa v praci po dennej, a v niektorych nemocniciach z nocnej sa ostava este na dalsiu dennu),ale ide o komlexnejsiu problematiku.
Pripajam link s temou Zeny a medicina.
https://l.facebook.com/l.php?u=https%3A%2F%2Fww...

Moja babka pediatricka vychovala dve dcery, muz jej zomrel skoro (ked mala moja mama 11 a teta 10) a nemal jej kto velmi pomoct a prezili aj sluzby aj vsetko, takze da sa to zvladnut ;)

Ahojte, dakujem za odpovede a podporu 🙂 Je mi jasne ze praca lekara a rodina sa da zvladnut, ved lekariek je hromada. Ale tak ako pise cey, je to komplexnejsia problematika ked sa lekarka, hlavne este v predatestacnej priprave stane matkou a nechce rodinny zivot ukratit na ukor prace. Samozrejme ze aj ine povolania su narocne o tom nikto nepochybuje, ja by som ale bola rada keby som sa o tomto mohla predsa len porozpravat s kolegynou, pretoze vieme cim prechadzame, aj ked aj v ramci roznych odborov sa bude situacia asi trochu lisit.. su aj odbory ktore su viac family-friendly...

@cey dakujem za link, presne to ma zaujima ;)

@pele271 ja som sudkyna a ucila som sa pol roka na justicnu skusku. Nie par hodin denne ale 14 hodin denne. Moja mala plakavala bolo mi luto casu strateneho s dietatom. A ta praca ani.nehovorim. spisov milion casu malo. Nerob.z prace lekara nieco najstrasnejsie. Zvladli ini, zvladnes aj ty. Ked musis tak musis. Neviem naco to riesis 2 roky vopred. To je kus zivota a nevies ako sa veci vyvrbia.

@pele271 hlavne sa treba zbaviť ilúzie, že sklbiš dieťa + prácu + domácnosť a všetko bude podľa tvojich predstáv. Ja som po nástupe do práce dosť trpela tým, že nič nerobím poriadne. Hoci som sa snažila zo všetkých síl, stále bolo niečo nedokonalé, na niečo nezostal čas, niečo bolo ukrátené ... čas na seba nulový.
Ja som pri staršej pracovala trošku od jej 3 mesiacov, od jej 1 roka na 3 dni v práci + práca na doma, do toho prerábka domu, bolo "veselo". Zapojená celá rodina, pomáhal manžel, mama, ked bolo najhoršie aj svokra. A aj tak som padala na hubu. Potom dcéra nastúpila do škôlky, najskôr tam nechcela byť, každé ráno som bola spotená, kým som ju tam revúcu vôbec dala, z roboty letela rovno po ňu, aby tam bola čo najmenej. V ďalšom roku dostala kiahne, potom pol roka čo mesiac, to chorá ... nakoniec sme ju museli nechať od marca úplne doma do konca školského roka. Zasa fungovala celá rodina. V ďalšom roku som otehotnela s druhým a po pôrode som si povedala dosť bolo naháňania sa, bola doma 2,5 roka a to bolo to najlepšie, čo som pre seba i rodinu mohla spraviť.
Dnes majú deti 12 a 17 a konečne mám pocit, že žijem a nielen prežívam. Už aj práca je taká v pohode, som zabehnutá, nemusím sa toľko pripravovať, deti sú samostatnejšie, konečne mám čas na seba.

Skoro všetky čo jej odpisujete Vám pomáhala celá rodina a bolo to stresove obdobie
@natalienka12 nikde nevidím, že by robila zo svojej práce niečo extra nad inými povolaniami
@pele271 buď Ta zastúpi muž, alebo budeš mať nejakú pani,ktorá Ti bude pomáhať, strážiť počas choroby a pod....keď sa budeš učiť....

@eliska13 presne tak, bez pomoci to nejde, aj mat dieťa aj náročnú prácu. Ak nemá v prvom rade podporu manžela/partnera a pomoc rodiny, potom jedine hľadať dobrú opatrovateľku, možno aj pani na upratovanie.

@natalienka12 dakujem za odpoved ale poravde neviem kde si v mojich textoch videla ze by som z povolania lekara robila nieco najstrasnejsie. Viem si predstavit ze si to mala tazke a nezavidim ti to, ale to je presne to, ze si to viem len predstavit pretoze nepracujem v tvojom odbore, vobec neviem ako vyzera tvoj pracovny rezim a podobne. Preto som dufala ze sa tu o svojich skusenostiach pobavime skor s lekarkami ktore pracuju v nemocnici alebo sukromnej praxi, v roznych odboroch a proste len pokecame o tom ako nam to ide...

@hettinka ja si dietatko planujem naplno uzit takze sa do prace nehrniem. Tak ako si to mala pri druhom 🙂 Toto obdobie je tak krasne a tak kratke, pracovat este budem dost. Trochu dufam ze az pride cas nastupu do prace tak nejak postupne nabehneme na iny rezim a vsetci si zvykneme, pri uceni na atest pomozu babicky, dufam. Skor zvazujem ci potom nezvolit nejaky iny lekarsky odbor ktory by mozno umoznil viac casu na rodinu aj ked by sa mi predatestacna priprava zas predlzila...